Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6To/108/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209010649 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209010649.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovanej U. E. pre pokračovací trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák.č.248/1994 Z.z., na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2013 v Košiciach o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.4.2013, sp.zn. 8T/65/2009 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanej U. E.. Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu novu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.4.2013, sp.zn. 8T/65/2009 bola obžalovaná U. E. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou pre pokračovací trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 40 ods.1 Tr.zák. účinného v čase skutku na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Bol jej za to uložený podľa § 148 ods. 5 Tr.zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený a podľa § 59 ods.1 Tr.zák. určená skúšobná doba v trvaní 60 mesiacov. Namiesto „... účinného v čase skutku...“ malo byť správne uvedené „...v znení zák.č.248/1994 Z.z.“ (ďalej len „Tr.zák) a taktiež absentuje vo výroku citácia „... v spojení s Článkom 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.11,...“. Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry a to bezprostredne po jeho vyhlásení proti výroku o treste (ďalej len „odvolateľ“). V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku konštatuje, že trest uložený obžalovanej je neprimerane mierny s poukazom na následok jej trestnej činnosti - rozsah skrátenia dane vo výške 47,504,565,- Sk (1,575.862,60 €), pričom tento trest je v zjavnom nepomere s trestom, ktorý bol uložený spoluobžalovanému S. P.. Je názoru, že súd pri určení druhu trestu a jeho výmery neprihliadol na to, akou mierou konania obžalovaný prispeli ku spáchaniu trestného činu. Pri ukladaní trestu mal súd vychádzať aj z miery účasti na trestnej činnosti, pričom obžalovaný S. P. sa podieľal na trestnej činnosti ako účastník vo forme pomoci, kde poskytol daňové doklady, na základe ktorých obžalovaná v predmetných zdaňovacích obdobiach za spoločnosť B. a.s. skrátila daň (išlo o pomoc pri dvoch čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu). Podľa názoru odvolateľa neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr.zák., nakoľko skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a nebola súdne trestaná, sama osebe nie je spôsobilou na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť môže byť posúdená iba ako poľahčujúca okolnosť. Nie sú prítomné žiadne okolnosti prípadu, ani pomery obžalovanej, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že použitie trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne. Pokiaľ sa týka dĺžky prípravného konania (od začatia trestného stíhania dňa 14.11.2002 do podania obžaloby dna 12.5.2009), táto dĺžka bola sčasti spôsobená časovou a obsahovou náročnosťou vyšetrovanej trestnej veci a tým, že nebolo možné po dlhšiu dobu zabezpečiť procesným úkonom viacerých svedkov a obvineného S. P.. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vo veci sám rozhodol, prípadne vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, s prihliadnutím na ustanovenie § 293 ods. 7 Tr.por. a v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej spoločnosti J. P., a.s. T. s prihliadnutím na ustanovenie § 294 ods. 1 Tr.por. Krajský súd ďalej doplnil dokazovanie v zmysle § 326 ods. 5 Tr.por. a to prečítaním charakteristík na obžalovanú od terajšieho zamestnávateľa, ako i z miesta bydliska. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení podaného opravného prostriedku, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanej uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby a pre výkon trestu odňatia slobody ju zaradiť do I. nápravnovýchovnej skupiny. Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu poukázala na potrebu dôsledne zvážiť všetky rozhodujúce okolnosti pri ukladaní trestu, najmä prihliadnuť na osobu obžalovanej, ale i neúmernú dĺžku trestného stíhania s poukazom na skutočnosť, že bola dlhodobo v neistote evidovaná na úrade práce, pričom už pracuje avšak takmer za minimálnu mzdu. Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania. Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali ( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por. Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu zistil, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 15.3.2012 - po poučení v zmysle § 257 ods.1 Tr. por., urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a prvostupňový súd postupoval primerane podľa § 333 ods.3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por., pričom obžalovaná na všetky otázky formulované v týchto zákonných ustanoveniach odpovedala pozitívne. Po tomto vyhlásení obžalovanej prvostupňový súd správne postupoval podľa ustanovenia § 257 ods.6 Tr.por., ak zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie odvolateľa. I ďalší postup prvostupňového súdu bol preto v dôsledku uvedeného v súlade s príslušným zákonným ustanovením, pokiaľ prijal uznesením podľa § 257 ods.7 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej, že je vinná s tým, že v súlade s ustanovením § 257 ods.8 Tr.por. dokazovanie v rozsahu jej priznania sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Prvostupňový súd potom vykonal - vo vzťahu ku skutku - dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a náhrade škody. Prvostupňový súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti konania obžalovanej pre spoločnosť, jej pomery ako i na možnosť jej nápravy s tým, že u obžalovanej je stupeň nebezpečnosti konania pre spoločnosť určovaný najmä následkom trestného činu a to spôsobením škody veľkého rozsahu. Následne poukázal, že sa jedná o osobu doposiaľ súdne netrestanú, čo hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 33 písm. g) Tr.zák. Pokračuje v odôvodnení citáciou § 40 ods.1 Tr.zák., s poukazom, že okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť aj okolnosti, ktoré nemajú súvislosti so samotným skutkom a jeho právnou kvalifikáciou, ale s jeho prerokúvaním podľa ustanovení Tr.por. (viď rozsudok NS SR, sp.zn. 5 To 4/2009 - správne má byť uvedené 5 To 14/2009). Taktiež poukazuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.11, ktorý nadobudol účinnosť 1.11.1998, ktorý v článku 6 ods. 1 upravuje právo každého, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ďalej, poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 3. 2003, sp.zn. 3 Tz 2/03, podľa ktorého neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. Konštatuje, že v prejednávanom prípade ku spáchaniu žalovaného skutku došlo v roku 1998, pričom k podaniu obžaloby až dňa 14.5.2009, teda po viac ako desiatich rokoch. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako i na poľahčujúcu okolnosť, preto rozhodol o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby a uložil trest odňatia slobody podľa § 148 ods. 5 Tr.zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr.zák. vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložil a podľa § 59 ods.1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 60 mesiacov. Podľa § 321 ods.1 Tr.por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods.2 Tr.por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods.3 Tr.por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods.1 Tr.por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu: - k spáchaniu stíhaných skutkov došlo v období od 25.6.1998 do 25.1.1999, - ku vzneseniu obvinenia obžalovanej vo vzťahu k žalovaným skutkom, došlo dňa 19.9.2006 ( viď č.l.28 - 31/ I. zv. spisu), - k podaniu obžaloby dňa 14.5.2009, t.j. po viac ako desiatich rokoch od ich spáchania, - k vyhláseniu rozsudku prvostupňového súdu dňa 22.4.2013. V zmysle už uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 To 14/2009, dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Obdobne, i zmysle už uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Tz 2/03, neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. Odvolací súd nie je názoru, že nie sú splnené podmienky - vzhľadom obťažnosť veci, postoj obžalovanej k trestnej činnosti a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní ako i súdu - pre postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. a to mimoriadnym znížením trestu odňatia slobody. V predmetnej trestnej veci došlo k neúmernej dĺžke konania, pričom obžalovaná nemal žiadnu zásluhu na vzniku daného stavu, nakoľko sa disciplinovane dostavovala na všetky úkony, ku ktorým bola predvolaná Avšak odvolací súd dospel k záveru, či v súvislosti so splnením účelu trestu v zmysle § 23 ods. 1 a § 31 Tr. zák. postačuje uloženie len tohto výchovného trestu obžalovanej - i pri použití ustanovenia § 40 ods.1 Tr.zák. v spojení s Článkom 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.11, pretože nemožno prehliadnuť i následok trestnej činnosti obžalovanej - došlo ku skráteniu dane vo veľkom rozsahu - vo výške 47,504,565,- Sk (1,575.862,60 €). Odvolací súd, na základe vyššie uvedených zistených skutočností, dospel tak k záveru, že pochybil prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanej. Bude preto úlohou prvostupňového súdu, aby pri určení druhu trestu a výmery trestu postupoval dôsledne podľa ustanovení § 23 ods. 1 a § 31 Tr. zák., s prihliadnutím na § 40 ods.1 Tr.zák., ako i s Článok 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.11 a opätovne rozhodol o treste vo vzťahu k obžalovanej U. E.. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, preto zrušil rozsudok len v tejto časti podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.3 Tr.por. a to vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanej U. E. a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, Poučenie: Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).