Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/42/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512201256 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7512201256.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej F. H. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov U. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v obci K. č. XX zastúpenej Mgr. Tomášom Kreibikom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Opálovej ulici č. 18 a O. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v obci K.Š. č. XXX zastúpeného JUDr. Zuzanou Komorovskou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kuzmányho ulici č. 57 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 30.5.2012 č.k. 13P 35/2012-47 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie z 30.5.2012 č.k. 13P 35/2012-47 tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej F. H. 26,65 € od 30.5.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým N. z 30.5.2012 č.k. 13P 35/2012-47 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby ho súd zaviazal dočasne prispievať na výživu maloletej F. H. nar. X.X.XXXX po 25 € mesačne do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a predbežným opatrením dočasne znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú F. na 25 € mesačne. Zdôraznil, že jeho príjem, ktorý tvorí dávka a príspevky priznané rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach 168,30 €, je nedostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti doteraz určeného 100 € mesačne, ale na druhej strane dávka v hmotnej núdzi je v podstate vyšší príjem, ako bol jeho príjem dosiahnutý v podnikaní, k zániku ktorého došlo z dôvodu, že nedosahoval príjmy, ktoré by postačovali na hradenie odvodov, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba zo zákona povinná uhrádzať štátu a následne ešte aj na živobytie. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie z 30.5.2012 zmenil podľa § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať u účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku, ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k odlišnému záveru ako súd prvého stupňa, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože otec dostatočne osvedčil naliehavosť potreby predbežnej úpravy, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a znížil naposledy určené výživné na maloletú F. na sumu minimálneho zákonného výživného, t.j. na výšku 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré od 1.7.2012 je 26,65 €. Súd prvého stupňa síce dostatočne zistil skutkový stav, ale ho nesprávne vyhodnotil, ak návrh otca na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že na strane otca od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že je nezamestnaný a od 21.9.2011 je vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade práce, je poberateľom preddavkovo poskytovanej dávky a príspevku v nezamestnanosti od 1.12.2011a je mu priznaná dávka v hmotnej núdzi 168,30 € mesačne, ktorá je nepochybne jeho jediným príjmom. Na základe toho je nepochybné a jednoznačne preukázané, že súčasné finančné pomery otca mu neumožňujú si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej F. v pôvodne určenej výške so zreteľom aj na to, že osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna O. nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorého matka dieťaťa neprispieva. Je zrejmé, že odôvodnené potreby maloletej F. by odôvodňovali ponechanie doteraz určeného výživného, ale dôsledne vychádzajúc z terajších pomerov otca, ktorý v súčasnej dobe reálne nie je schopný určené výživné prispievať, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej 30% zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem a výživné, ktoré predstavuje 26,65 € zodpovedá výživnému určenému v nevyhnutnej miere podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Pretože ide iba o predbežnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého nie sú vážnejšie pochybnosti, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťou, či osvedčené príjmy otca sú skutočne jeho jedinými a či sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania (potencionalita príjmu) a rozsah výživného posudzovať podľa kritérií upravených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine so zreteľom na to, že sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a z neho vyvodené úvahy zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.