Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/241/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605216005 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7605216005.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: V.X.C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, B. N.Á. M., o vymoženie 299,41 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Er/274/2005-27 zo dňa 12.07.2012, takto r o z h o d o l : Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a vo výroku o náhrade trov exekúcie. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi vo výške 28,37 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že na základe žiadosti oprávneného na vykonanie exekúcie a na základe návrhu súdneho exekútora bolo súdom prvého stupňa dňa 13.01.2006 vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala. Súd prvého stupňa z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 29.08.2005, č. N 4131/2005, NZ 40056/2005. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený podal dňa 31.05.2012 žiadosť o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie navrhol poveriť JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa zistil, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 09.03.2005, oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,96 Eur a povinná sa zaviazala tento úver vrátiť v 12- mesačných splátkach po 27,21 Eur, zvýšený o poplatok vo výške 160,65 Eur, t. j. v celkovej výške 326,62 Eur. Súčasťou predtlače Zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra. okrem iného na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír dňa 29.08.2005 vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 413,36 Eur a súhlasil s exekúciou. Súd prvého stupňa citoval ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2 a ods. 3, a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ďalej § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Uviedol, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a úroky z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve v článku 6 Všeobecných obchodných podmienok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa kedy sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia, pretože sú v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 97/1995 Z. z. Splnomocnenie udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi. v Zmluve o úvere prvostupňový súd nepovažoval za platný právny úkon, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva je neplatné aj vyhlásenie v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Na základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica spísaná za prítomnosti Mgr. Tomáša Kušníra - nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnej. Na základe uvedeného súd prvého stupňa posudzovanú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil notársku zápisnicu, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Prvostupňový súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 28,37 Eur. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30.04.2008 priznal súd prvého stupňa trovy za 5 úkonov á 3,32 Eur: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného- SP, zisťovanie účtu - daňový úrad, ďalšie zisťovanie majetku - dopravný inšpektorát, spolu 16,60 Eur. Ďalej súdnemu exekútorovi priznal trovy v zmysle § 22 citovanej vyhlášky vo výške 7,04 Eur (poštovné) a 20 % DPH vo výške 4,73 Eur. Nepriznal mu ale trovy v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky za prijatie návrhu, jeho preštudovanie a zaevidovanie, pretože súd mal za to, že tieto úkony patria medzi administratívne práce, náhrada ktorých je v zmysle ust. § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ďalej poukázal na to, že úkony spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) cit. b) cit. vyhlášky. Na základe uvedeného súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 28,37 Eur podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30.04.2008 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Uviedol, že základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinná nestratila právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinná udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinnou. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Povinná a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného a je nedôvodné. Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok), ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak. V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 08.12.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Podľa ust. § 44 ods. 8 a 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu vo výroku o zmene súdneho exekútora, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v exekučnom konaní prípustné. Odvolací súd sa preto ani nemohol meritórne zaoberať odvolaním oprávneného v tejto časti rozhodnutia. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa aj vo výroku o zastavení exekúcie, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 09.03.2005 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,96 Eur a povinná sa zaviazala tento úver vrátiť v 12- mesačných splátkach po 27,21 Eur, zvýšený o poplatok vo výške 160,65 Eur, t. j. v celkovej výške 326,62 Eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 4131/2005, NZ 40056/2005zo dňa 29.08.2005, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinná poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinnú na základe plnomocenstva, ktoré mu povinná udelila v Zmluve o úvere zo dňa 09.03.2005. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený. Navyše, ušlo pozornosti odvolateľa, že tak súd prvého stupňa ako ani odvolací súd neposudzovali plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi podľa ustanovení na ochranu spotrebiteľa, resp. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010). Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, nakoľko však proti výroku o trovách exekúcie nič nenamietal, odvolací súd tento výrok tiež potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený ani súdny exekútor nemali v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.