Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607207946 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7607207946.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcov C.) T. L. J. X) L.. L. L., G. P. XXX, proti žalovaným C.) I.. T.Á. C., P. XXX,X) I.. L. C., P. XXX, U. Q. - B. U., Y.J. C., Č. D.,X) J. C., P. XXX,X) T.I. M.,X) L. M., G. P. XXX,X) Š. Š.,X) J. Š., G. P. XXl,X) L. B.,X) T. B.B., G. P. XXX, žalovaní v 3-9. rade zast. JUDr. Petrom Fábrym, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Starosaská 11,C.) V. A.G. J. XX) L. A., G. P. XXX, o odstránenie zásahu do vlastníctva a i.,o odvolaní žalobcov proti rozsudku 2C/131/2007-220 z 2.1.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1.-9. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 3.-9.rade. Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 1.-9. rade sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovaným v 10. a 11.rade uložil povinnosť žalobcom vydať nimi zabratú časť parc.č.934/4 k. ú. M. P. plochou označenou ako diel c o výmere 15 m2, podľa vypracovaného znaleckého posudku (ďalej len ZP) č.6/2011 znalcom I.. J. A., podľa prílohy č.7 ZP, ktorý tvorí prílohu rozsudku, do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, žalobu voči žalovaným v 1.-9.rade zamietol, žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 3.-9.rade trovy konania 1 721,81 €, na účet JUDr. P. Fábryho, odo dňa právoplatnosti rozsudku, trovy konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade a medzi žalobcami v 1. a 2.rade a žalovanými v 10. a 11.rade nepriznal a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.č.932 o výmere 637 m2, druh pozemku - orná pôda, nachádzajúca sa v k. ú. M. P., zapísaná v C. Č..XXX B.. Ú.. M. P., Ž. nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad povolila Správa katastra Spišská Nová Ves pod č.F.-XX/XXXX, že všetci označení žalovaní v 1.-11.rade sú ich bezprostrednými susedmi a parc.č.932 sa nachádza pozdĺž koncov ich záhrad, že tvrdili, že žalovaní si postupne zväčšovali výmeru svojich pozemkov zásahom do ich parc.č.932, napriek tomu, že mali vedomosť, že jej vlastníctvo svedčí im - žalobcom, že žalovaný T.. C.Č. s manželkou, J. Nemčík s manželkou zabrali menšiu časť, že zásah zo strany vlastníkov, žalovaného Š.. Š. P. L., L.. B. s manželkou sa postupne zväčšoval, že vlastníci parc.č.934/3 - žalovaní v 8. a 9.rade zasiahli do ich pozemku až 2,73 m, že tvrdili, že na zásah do pozemku ich neustále upozorňovali, že tak robili aj predchádzajúci vlastníci, že mali zato, že všetci vlastníci si boli vedomí, že bezdôvodne užívajú ich pozemok, že ďalšími bezprostrednými susedmi sú žalovaní v 10. a 11.rade, ktorí boli ako pasívne legitimovaní v spore označení dodatočne, že si boli vedomí zásahu a boli ochotní zabratú časť pozemku dobrovoľne vydať, že žalobcovia mali snahu riešiť vec mimosúdne, že návrhli, aby žalovaní časť, ktorú zabrali z parc.č.932, nahradili z druhej strany a to z ich parc.č.1018/4,1018/3,1018/12 a 1018/11 a žalovaní na ich návrh nepristúpili. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1.rade J. Lučanský (pôvodne žalovaný v 1.rade) zomrel 7.12.2008, že na základe osvedčenia o dedičstve 7D221/2008-35,3DNot20/2009 z 20.3.2009, právoplatného 20.3.2009, parc.Č..934/5, zapísanú v C. Č..XXX B.. Ú.. P., susediacu s parc. žalobcov č.932, nadobudli deti poručiteľa žalovaní v 1. a 2.rade, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku - žalovanú v 3.rade. Ďalej reprodukoval podstatnú časť výpovede pôvodného žalovaného v 1.rade T.. C., žalovaných v 1.,2.,4.-8.rade a uviedol obsah argumentácie žalobcu 1.rade k výpovedi žalovaných v1.a 2.rade na pojednávaní 24.9.2007 (zápisnica na č.l.39-40), zároveň reprodukoval výpoveď žalovaných v 3.,9.,10. a 11.rade, tvrdenia žalobcu v 1.rade k výpovediam žalovaných v 6.-9.rade a výpovede svedkov IM.. L. Q., T. S. a J. P.G. na pojednávaní 8.11.2007 (zápisnica na č.l.51-53). Poukázal na to, že na preukázanie tvrdení žalobcov nariadil znalecké dokazovanie znalcom I.. L. W., U.. z odboru geodézie a kartografie, že voči spracovanému ZP vo veci odstránenia zásahu do vlastníctva a vydania nehnuteľnosti boli zo strany žalobcu v 1.rade zásadné výhrady (ich obsah reprodukoval), že ho neakceptoval a preto nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a, že súčasne boli zodpovedané aj vznesené výhrady k ZP I.. W.. Ďalej uviedol, že znalec I.. A. spracoval ZP č.6/2011, že jeho úlohou bolo určiť, ktorými bodmi prechádzala hranica pozemkov žalobcov, parc.č.932, zapísaná na LV č.XXX k. ú. M. P. v čase, keď im predmetné pozemky boli pridelené na IBV a akým spôsobom bola táto hranica vyznačená pri vytýčení v teréne, že v ďalšom mal znalec určiť hranice pozemkov žalovaných - parc.č.934/1,934/2,934/4 a 934/5 k. ú. M. P. a, aby súčasne bola premeraná celá parc. žalobcov č.932 orná pôda o výmere 637 m2, C. XXX B.. Ú.. M. P.. Zo spisu, ako aj z miestneho šetrenia vykonaného znalcom mu vyplynulo, že predmetom sporu je hranica medzi pôvodnou pzkn. parc. mpč.932 - teraz parc. E KN 932 a parc. C KN č.934/1,934/2,934/3,934/4 a 934/5 k. ú. M. P.. Popísal metodiku postupu znalca pri vypracovaní ZP, uviedol jeho závery zo ZP, že z prieniku GP a skutočných hraníc v teréne je zrejmé, že do pozemku žalobcov zasiahli žalovaní v 6. a 7.rade parc.č.934/2 plochou označenou ako diel a o výmere 10 m2,žalovaní v 8. a 9.rade parc.č.934/3 plochou označenou ako diel b o výmere 35 m2 a žalovaní v 10 a 11.rade parc.č.934/4 plochou označenou ako diel c o výmere 15 m2 a, že ostatní žalovaní v 1.-5.rade do pozemku žalobcov nezasiahli, že užívacia hranica sa nachádza pod modrou, vlastníckou hranicou, po ktorú im boli pozemky pridelené do osobného užívania na IBV, že žalobcovia zasahujú do pozemku žalovaných C KN 1018/17 dielom d o výmere 10 m2, že sa jedná o plochu danú bodmi M,N,O,P,M, že medzi bodmi O,N,M majú žalobcovia postavený plot, že skutočná právna hranica je v teréne stabilizovaná kovovou koľajnicou v bode P a roxorom v bode M, plocha patriaca žalobcom je v prílohe č.7(č.l.157) označená ako diel e o výmere 544 m2, že je to plocha daná bodmi A,B,C,D,E,F,G,H,I,J,K,L,M,P, že znalec pri spracovaní ZP digitalizáciou overil výmeru parcely 932, že písomná výmera podľa PKV je 697 m2 a, že digitalizáciou v dovolenej odchýlke 17 m2 zistil tú istú výmeru. Uviedol, o. i., že znalec sa matematicky dostal na plochu, ktorú určil z priameho merania ako diel e, ktorú žalobcovia užívajú, že skutočne užívajú diely e + d, t.j. 544 m2 + 10 m2 + 35 m2 + 15 m2 = 604 m2 a uviedol, že znalec zdôraznil, že výmera pozemku evidovaná v katastri v celej histórii evidencie pozemkov nie je záväzný údaj KN, ale, že záväzným je geometrické určenie nehnuteľnosti, že sa ním myslí tvar a rozmery hraníc pozemku a, že preto sa žalobcovia nemôžu domáhať kompenzácie pozemku na základe jeho výmery. Zároveň oboznámil odborné stanovisko znalca k výhradám žalobcov k ZP a so zreteľom na ich ďalšie pripomienky (reprodukujúc ich obsah), znalca vyslúchol a uviedol podstatnú časť jeho výpovede na pojednávaní 23.6.2011 (zápisnica na č.l.178- 182), keď objasňoval rozpory ZP z pohľadu žalobcov. Vychádzajúc z § 123,124,§ 126,§ 129 ods.1,§ 130 ods.1,§ 132 ods.1 a § 134 ods.1,3,4 O. z. (ich znenie citoval), po vykonanom dokazovaní, zistení rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci samej urobil záver, že uplatnený nárok žalobcov vo vzťahu k žalovaným v 1.-9. rade nie je dôvodný a nárok voči žalovaným v 1.,2.,4. a 5.rade zamietol z dôvodu, že podľa záveru ZP č.6/2011, spracovaného znalcom IM.. A., bolo konštatované, že do pozemku žalobcov nezasahujú, že v žalobe ako žalovaný v 1.rade bol označený T.. C., v 2.rade J.. C. - jeho manželka, že v priebehu konania pôvodný žalovaný v 1.rade 7.12.2008 zomrel, že podľa osvedčenia o dedičstve 7D221/2008-35 z 20.3.2009, právoplatného 20.3.2009, dedičstvo po poručiteľovi T.. C., na základe dohody o vyporiadaní dedičstva, konkrétne nehnuteľnosti v k. ú. M. P., zapísané na LV č.XXX J. to rodinný dom súp.č.XXX, stojaci na pozemku - parc.č.XXX/X a pozemky parc. registra „C“ parc.č.XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 411 m2, parc.č.XXX/XX o výmere 457 m2 nadobudli jeho právni nástupcovia, žalovaní v 1. a 2.rade, každý z nich po 1/2 v pomere k dedičstvu, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičkE. - žalovanú v 3.rade. Z uvedeného mal za zrejme, že v priebehu konania žalovaná v 3.rade stratila pasívnu legitimáciu v spore, že žalobcovia vo vzťahu k nej žalobu nevzali späť, a preto ju vo vzťahu k nej zamietol. Ďalej poznamenal, že v celom rozsahu si osvojil ZP č.6/2011, pretože ho považoval za odborne spracovaný, že zistenia ohľadom zadanej úlohy boli odborne odôvodnené a to, či už technológiou zistenia objektívneho a konkrétneho stavu v teréne, zdôvodnenia presnosti zásahu do pozemku žalobcov, ale aj náležitého zdôvodnenia, prečo dospel znalec k záveru, že označení žalovaní do pozemku žalobcov nezasahujú, čo je v rozhodnutí podrobne rozvedené. Konštatoval, že znalec záver posudku dokladoval listinami, podrobne písomne i na pojednávaní zaujal odborné stanovisko, dostatočne sa vysporiadal s argumentáciou žalobcov, ktorí si však záver ZP neosvojili, zotrvali na tvrdenom zásahu do pozemku v celom rozsahu tak, ako bol formulovaný petit žaloby. Ďalej uviedol, že žalovaní v 1.,2., 4. a 5.rade pozemky nadobudli do osobného užívania v priebehu r.1976-1978, že od tej doby ich nerušene užívali, že pozemok žalovaných v 1. a 2.rade nerušene užívali ich právni predchodcovia, tiež od r.1976 a u žalovaných v 6.-11.rade zistil zásah do pozemku žalobcov a to parc.č.934/2 plochou označenou ako diel a o výmere 10 m2 - žalovaní v 6.-7. rade,934/3 plochou označenou ako diel b o výmere 35 m2 - žalovaní v 8. a 9.rade a 934/4 plochou označenou ako diel c o výmere 15 m2 - žalovaní v 10. a 11.rade. Poukázal na to, že žalovaní v 6.-9. rade pozemky v dobrej viere, že im patria, užívali nerušene od ich pridelenia - od r.1978 až do r.2005 tak, ako ich mali ohradené, že problém nastal až v r.2005, keď parc.č.932 nadobudli žalobcovia, že je pravdou, že žalobca v 1.rade už v r.2001 žalovaným vytýkal, že zasahujú do označenej parc., ale bolo to v čase, keď nebol ešte jej vlastníkom, ale len potencionálnym záujemcom. Konštatoval, že vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zák. určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zák., že zákonnými podmienkami sú oprávnená držba, uplynutie zák. stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania a, že je pritom potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň. Urobil záver, že žalovaní v 6.-9.rade celé desaťročia, minimálne od r.1978 boli dobromyseľní, s preukázateľnou vôľou nakladania s nehnuteľnou vecou (napadnutou časťou parc.) pre seba, v dobrej viere, že im patrí, pretože pozemok užívali, tak, ako im bol pridelený, bez akýchkoľvek poznatkov záberu a, že ich tvrdenie sa zakladá na pravde, mu potvrdil i svedoB. S., ktorý sa vyjadril, že o zásahu sa dozvedeli priamo od neho v r.2001. Dospel k záveru, že žalovaní boli dobromyseľní, že to nebolo len ich subjektívne hľadisko, ale hodnotiac tento moment i objektívne, uviedol, že faktom je, že vo všeobecnosti nebola pochybnosť, že žalovaným nehnuteľnosť, ako ju užívali patrí, že nikto ich v užívaní nerušil, čo potvrdil i svedok I.. Q. a dodal, že tak nerobila ani jeho stará matka a, že všetky indície nasvedčujú, že výpovede žalovaných vo vzťahu k vydržaniu sú pravdivé, čo mu potvrdili svedkovia I.. Q. a S.. Napokon uviedol, že vydržacia 10 ročná doba začala plynúť od r.1978, nepretržite minimálne do r.2001 a, že plynula najmenej k 1.1.1992 a so zreteľom na to, že v konaní mu bolo preukázané, že podmienky vydržania zo strany žalovaných v 6.-9.rade boli splnené, žalobu vo vzťahu k nim zamietol. Poukázal na to, že žalovaní v 10. a 11.rade uplatnený nárok žalobcov uznali, že si boli vedomí zásahu do ich pozemku a, preto im vo výrovej časti rozsudku uložil zabratú časť pozemku, špecifikovanú vo výroku rozhodnutia vydať a, že v tomto rozsahu boli žalobcovia v konaní úspešní. O trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 3.-9. rade rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal im trovy právneho zast. 1 721,81 €, pozostávajúce z 8 úkonov právnej „pomoci“ a to - prevzatie a príprava zast. 4.7.2007, „hodnota úkonu“ 45,50 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) - 45,50 € : 100 = 9,10 €,45,50 - 9,10 = 36,40 €, „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 109,20 € + 45,50 € = 154,70 €, vyjadrenie k žalobe 23.7.2007, „hodnota úkonu“ 45,50 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 45,50 € : 100 = 9,10 €,45,50 - 9,10 = 36,40 €, „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 109,20 € + 45,50 € = l54,70 €, účasť na pojednávaní 24.9.2007, „hodnota úkonu“ 45,50 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 45,50 € : 100 = 9,10 €,45,50 - 9,10 = 36,40 €, „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 109,20 € + 45,50 € = 154,70 €, účasť na pojednávaní 8.11. 2007, „hodnota úkonu“ 45,50 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 45,50 € : 100 = 9,10 €,45,50 - 9,10 = 36,40 €, „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 109,20 € + 45,50 € = 154,70 €, účasť na pojednávaní 23.7.2009, „hodnota úkonu“ 53,49 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 53,49 € : 100 = 10,70 €,53,49 -10,70 = 42,79 € x 3 = 128,37 € + 53,49 € = 181,86 €, účasť na pojednávaní 23.6.2011, „hodnota úkonu“ 57 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 57 € : 100 = 0,57 x 20 = 11,40,57 € - 11,40 € = 45,60 „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 136,80 + 57 € = 193,80 €, účasť na pojednávaní 12.9.2011, „hodnota úkonu“ 57 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 57 € : 100 = 0,57 x 20 = 11,40,57 € - 11,40 € = 45,60 „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 136,80 + 57 € = 193,80 €, účasť na pojednávaní 12.12.2011, „hodnota úkonu“ 57 € - 20 % podľa § 13 ods.2 vyhl. - 57 € : 100 = 0,57 x 20 = 11,40,57 € - 11,40 € = 45,60 „hodnota úkonu“ po krátení x 3 = 136,80 + 57 € = 193,80 €, „hodnota úkonov“ právnej „pomoci“ 1 382,06 € + 8 x režijný paušál, celkom 52,78 €, z toho režijný paušál 4 x 5,90 € = 23,60 €, raz 6,95 €, 3 x po 7,41 € = 22,23 € + 20 % DPH 286,97 €, spolu trovy právneho zast. 1 721,81 €, priznané podľa vyhl. Trovy konania žalovaným v l. a 2.rade, aj keď mali v konaní úspech, nepriznal, pretože si ich neuplatnili. O trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 10. a 11. rade rozhodol podľa § 143 O. s. p., zohľadniac skutočnosť, že títo žalovaní nedali príčinu k sporu, nárok žalobcov uznali pred podaním žaloby a v priebehu konania sa vyjadrili, že nárok žalobcov vo vzťahu k nim uznávajú, čo potvrdili aj samotní žalobcovia. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods.1 O. s. p. i keď žalobcovia mali neúspech v prevažnej časti sporu a konštatoval, že nešlo celkom o svojvoľné alebo zrejme neúspešné uplatňovanie práva a bránenie práva a, že v tejto súvislosti bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Na strane žalovaných v 10. a 11.rade vzhliadol splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože obaja sú starobní dôchodcovia a žalovaný v 10.rade má vážne zdravotné ťažkosti, s ktorými sú spojené zvýšené životné náklady a, že z finančných prostriedkov štátu boli preddavkovo uhradené „náklady“ znaleckého dokazovania za podaný ZP I.. W. 789,39 € a I.. A. 597,53 €. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, nakoľko ho považujú za nesprávny a nespravodlivý a, že dôvody, ktoré viedli súd k takémuto rozhodnutiu považujú za neodôvodnené a nesprávne. Tvrdili, že na pojednávaní súd nebral ich stanovisko k veci do úvahy, a preto sa odvolaním na odvolacom súde chcú domôcť spravodlivosti, že na spornú parc.č.932 vedenú na LV č.XXX k. ú. M. P., druh pozemku orná pôda podľa LV má výmeru 637 m2, ale, že oni ako vlastníci užívajú len 520 m2, preto sa žalobou domáhali o vydanie 100 m2, že túto časť parc. užívajú žalovaní, že nehnuteľnosť si kúpili 30.5.2005 a, že vklad do katastra bol povolený 12.7.2005, že vlastníkmi parc.č.932 sú nepochybne oni, že o časť parc. - ornej pôdy ich chcú pripraviť žalovaní, že aj napriek tomu, že spor sa ťahá už od 14.6.2007, nebolo riadne vykonané dokazovanie a znalecké posudky, ktoré boli doteraz vyhotovené - podľa ich názoru - sú zavádzajúce a urobené v ich neprospech, že prvý geodet, ktorý pozemky vymeriaval bol T.. S. a na súde priznal, že nemeral správne, že nikde to nie je zaznamenané, že pri tom meraní poznamenal žalovaným, že majú poprihradzované z ich pozemku ku svojim, že odpoveď žalovaných bola: „My sme si toho vedomí“, že to počul žalobca v 1.rade, že ďalším geodetom bol I.. A., že ten svoju prácu prispôsobil práci T.. S., že pri konfrontácii v teréne vznikol rozpor, čo nevedel vysvetliť, že ďalším v poradí - tretím bol I.. W.Č., U.., ktorý prišiel do terénu až po 1 roku čakania a keď videli v jeho rukách geometrický plán, ktorý vyhotovil I.. A. na ich otázku, čo to má znamenať a, či pracuje nezávisle, im neodpovedal a keď dostali jeho posudok tak zistili, že je totožný s posudkom I.. A., požiadali teda súd, aby sa I.. W., U.. dostavil na pojednávanie, ale on sa na pojednávanie nedostavil, že prešiel ďalší rok, až požiadali súd o kontrolné meranie, že ďalší geodet, súdny znalec I.. A. prišiel o rok od ustanovenia súdu a keďže mali nejasnosti aj v jeho posudku, požiadali súd o jeho predvolanie na pojednávanie, že keď sa ho pýtali, prečo neurčil východnú hranicu na parc. 934/6 v prílohe č.9 svojho posudku, na ich otázku neodpovedal, ale ich mlčky ignoroval, že z geometrického plánu jeho posudku - príloha č.2c (ktorý je jediný správny a akceptovateľný) zistili, že dĺžka ich hranice má byť 55,95 m. Ďalej uviedli svoje výhrady voči geometrickému plánu I.. A., konkrétne 1) tým, že súdny znalec neurčil dĺžku východnej hranice na parc. 934/6 v prílohe č.9, nie je možné následne presne určiť severovýchodný bod uvedenej parc., od ktorého sa následne odvíjajú všetky ostatné šírky pozemkov v smere východ západ,2) ďalej súdny znalec I.. A. posunul južnú hranicu 3 stavebných pozemkov (934/6,934/5 a 934/1) v geometrickom pláne oproti skutočnosti o 1,2 m do pozemku (južnú hranicu smerom severne) len preto, aby nedokázal, že žalovaní v 1.,2,,4. a 5.rade (parc. 934/5 a 934/1) nemajú prihradené na severnej strane, čo ukazuje - aj podľa ich názoru - falošná úprava geodetického plánu príloha č.1 v jeho posudku, že ak by južná hranica nebola posunutá o 1,2 m smerom na severe, tak by sa v geodetickom pláne severná hranica vrátila o 1,2 m smerom na juh a to by dokazovalo, že protistrana má časť pozemku prihradenú neoprávnene. V prípade žalovaných v 6. a 9.rade žiadali preskúmať zákonitosť aktu vydržania ornej pôdy vedenej v extraviláne k. ú. M. P.. Ďalej poukázali na skutočnosť, že trovy konania, ktoré boli priznané žalovaným v 3.-9.rade na účet JUDr. P. Fábryho vo výške 1 721,81 €, sú nesprávne, boli tam zarátané aj úkony, ktoré sa nekonali (účasť na pojednávaní z 12.9.2011, nakoľko bolo pojednávanie v uvedený deň zrušené sudkyňou pre procesnú chybu). Záverom pripomenuli, že rodina M., ktorá vlastní parc.č.934/1 na súde priznala, že svoje hranice pozemku na južnej strane stiahla o 1,2 m do pozemku, čiže v smere severne, z dôvodu lepšieho vstupu na pozemok, že pri meraní to geodet I.. A. vedome zamlčal a uviedol v posudku miery podľa geometrického plánu - západná 53,70 m a východná 56,10 m, ale ich skutočné by podľa priznania mali byť kratšie, t.j. západná 52,50 m a východná 54,90 m, a na ich otázku, kde zobral uvedený rozdiel (1,2 m) Ing. A. mlčal, a on (žalobca v 1.rade) mu odpovedal - v mojom pozemku, že ďalšia chyba geodeta bola, že napriek ich upozorneniu, pri meraní parc.č.934/6 západnú hranicu - južný bod nemeral, zdôvodnil mu to tým, že vraj netreba, tento hraničný bod prispôsobil v prospech žalovaných, že je zaujímavé, že ani v jednom pláne, ktorý vyhotovil I.. A., neoznačil mieru jeho východnej hranice, ktorá je dlhá 55,95 m pri ceste a otázka znie prečo, pretože I.. A. mal za úlohu odstrániť všetky ich argumenty, doložené fotografiami z predchádzajúcich pojednávaní, čo sa mu zrejme podľa rozsudku podarilo. Na záver pripomenuli, ako starostlivo boli vyberaní geodeti, keďže na súde odmietol Ing. Tichého, pretože už meral a podľa neho zle, že v okrese boli v t. č. ešte ďalší 2 súdni geodeti - W.Č. J. U., že prednosť dostal I.. W., U.. - B., pracujúci v Bratislave a po ňom I.. A. S. C. a položil otázku, či je to v súlade so zák. o znalcoch. Na základe uvedeného považovali rozsudok za nesprávny, nespravodlivý, a to aj z toho dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto navrhli rozsudok zmeniť a žalovaným uložiť povinnosť vydať nimi okupované časti parc.č.932 - orná pôda, extravilán, 637 m2, zapísané v LV č.XXX B.. Ú.. M. P. vo výmere 100 m2 a žiadnemu účastníkovi trovy konania nepriznať alebo rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaní v 3.-9. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobcovia svoje odvolanie odôvodňujú hlavne tým, že považujú vykonané dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania za zavádzajúce a vykonané v ich neprospech, že podľa ich názoru znalec T.. S. mal údajne priznať vo svojej výpovedi, že jeho merania sú nesprávne a táto jeho výpoveď nemala byť zaznamenaná v zápisnici z pojednávania, zároveň uviedli, že znalec I.. A.Ý., ktorý vykonával znalecké dokazovanie, údajne nevedel vysvetliť rozpor, ktorý mal údajne vzniknúť v teréne pri zameriavaní pozemkov a, že žalobcovia v odvolaní majú výhrady voči ZP I.. A., spočívajúce v tom, že znalec údajne falošne upravil geodetický plán uvedený v prílohe č.1 k ZP. Poukázali na to, že žalobcovia v odvolaní neuvádzajú žiadne relevantné dôkazy, v akom smere malo byť dokazovanie vykonané v ich neprospech, že ich tvrdenie sa nezakladá na pravde, že nie je ani pravdou, že T.. S. mal údajne vyhlásiť, že jeho merania boli nesprávne a súd túto jeho výpoveď nezaznamenal do zápisnice z pojednávania a, že neuvádzajú žiadne skutočnosti, o aký rozpor malo ísť pri meraniach, ktoré previedol Ing. A.. Čo sa týka vyjadrenia žalobcov, že došlo k falošnej úprave geodetického plánu uvedeného v prílohe č.1 k Z. p., zdôraznili, že títo neuvádzajú, v akom smere malo dôjsť k falošnej úprave, že toto tvrdenie žalobcov sa nezakladá na pravde, je účelne uvedené, že znalec I.. A. v ZP presne a podrobne vykonával znalecké dokazovanie a nemôže byť žiadnych pochýb o tom, žeby malo dôjsť k úprave geodetického plánu, že vo svojej výpovedi znalec presne opísal a uviedol, akým spôsobom vykonal merania, aké spôsoby merania použil a, že vypracovaný ZP je správny. Ďalej poukázali na to, že „žalovaný“ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, len zopakoval to, čo už predniesol v rámci konania na súde, že súd podrobne a riadne zistil skutkový stav na základe listinných dôkazov, výpoveďou svedkov a ZP a správne rozhodol v zmysle platnej právnej úpravy, aj o vydržaní, že na základe takto vykonaných dôkazov a výpoveďou účastníkov konania riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodol správne. Na základe uvedených skutočností a po prevedenom dokazovaní navrhli odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozsudok a zaviazať „žalované“ znášať trovy konania na účet zást. „žalobcu“ za 1 úkon 193,80 €, režijný paušál 7,63 € a DPH 20 %, 40,28, spolu 241,71 €. Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 10. a 11.rade vydať žalobcom nimi zabratú časť parcely č.934/4 k. ú. M. P., plochou označenou ako diel c s výmerou 15 m2, podľa vypracovaného ZP č.6/20111 znalcom I.. A., podľa prílohy č.7 ZP, tvoriaceho prílohu rozsudku, do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 10. a 11.rade, vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade a vo výroku o trovách štátu, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1.-9.rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 3.-9. rade potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Aj keď žalobcovia v odvolaní výslovne neuvádzajú konkrétny odvolací dôvod, okrem dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z jeho obsahu vyplýva, že skutočnosti nimi uvedené sa dajú podradiť aj pod odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) a f) O. s. p., t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. Súd vykonal všetky žalobcami navrhnuté dôkazy, tieto boli dostatočným podkladom pre úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu, pričom žalobcovia v odvolaní neoznačili dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný. K výhradám žalobcov proti záverom ZP č.6/2011, vypracovaného znalcom I.. A., že a, že ZP, ktoré boli doteraz vyhotovené, sú zavádzajúce a urobené v ich neprospech, je potrebné uviesť, že tieto výhrady sú neopodstatnené, nemajú vo vykonanom dokazovaní žiadnu oporu a treba ich hodnotiť iba ako účelové. Tvrdenia žalobcov, ohľadom postupu geodetov J. S., I.. A. a I.. W., U.. pri meraní pozemkov, nemajú právny význam, so zreteľom na to, že súd v konečnom rozhodnutí vychádzal zo záverov ZP I.. A. a ich výhrady voči nemu, sú v podstate rovnaké, aké vzniesli pred súdom, a znalec I.. A. podal k nim jasné a zrozumiteľné vysvetlenia, odpovedal na ich otázky [na pojednávaní 23.6.2011 (zápisnica na č.l.178-182)], ktoré smerovali k spôsobu merania sporných parciel znalcom, s ktorými napokon nesúhlasili. Je potrebné vziať zreteľ aj skutočnosť, že žalobca v 1.rade na pojednávaní 23.6.2011 (zápisnica na č.l.183) žiadal súd o poskytnutie času na rozmyslenie, aké dôkazy by mal pred uzavretím veci a nechal na zváženie súdu, či ich vykoná a napokon ani na pojednávaní 12.12.2011 (zápisnica na č.l.215) po zákonnom poučení súdom podľa § 120 ods.4 O. s. p. ďalšie návrhy na dokazovanie nemal a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Vykonanie ďalšieho dokazovania, so zreteľom na jednoznačnosť záverov vyplývajúcich z doterajšieho dokazovania, by okrem toho bolo nadbytočné. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Z obsahu ZP I.. A. a jeho záverov nevyplýva, žeby bol nezrozumiteľný, tiež nebolo zistené, žeby znalec vedome zamlčal alebo v ZP uviedol nesprávne miery a, žeby ho prispôsobil v prospech žalovaných. Žalobcovia sa s výsledkami vykonaného dokazovania, vrátane ZP nestotožňujú, lebo je v ich neprospech, čo však pre správne posúdenie prejednávanej veci nemá a ani nemôže mať žiaden právny význam. Ďalšie argumenty žalobcov, ohľadom zásahu žalovaných v 1.-5.rade do výkonu ich vlastníckeho práva (u ktorých žiaden zásah preukázaný nebol), sú v podstate opakovaním ich tvrdení počas celého konania, s ktorými sa súd náležite vyrovnal. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd prvého stupňa použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. K požiadavke žalobcov, v prípade žalovaných v 6.-9.rade, preskúmať zákonnosť aktu vydržania ornej pôdy vedenej v extraviláne k. ú. M. P., je potrebné uviesť, že neuviedli žiaden dôvod -skutkový ani právny, na základe ktorého by bolo možné urobiť záver, že napadnutý rozsudok, vrátane právneho posúdenia veci je nesprávny , keď neuviedli, v čom tvrdená nesprávnosť spočíva. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že súdna prax sa zjednotila v tom, že podľa platnej občianskoprávnej úpravy (od novelizácie O. z., vykonanej zák.č.509/91 Zb., s účinnosťou od 1.1.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods.1 O. z.), že hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu 3, resp. 10 rokov a žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje, preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely O. z. splnené predpoklady stanovené v hypotéze cit.. právnej úpravy, že do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu vykonávanú pred 1.1.1982, že v tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe § 132a ods.1 zák.č.131/82 Zb. bola všeobecná prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, že súčasťou skutkovej podstaty vydržania bolo len obmedzenie (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve), že nová právna úprava zák.č.509/91 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods.6 O. z.), pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti, t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu mohli nastať najskôr 1.1.1992. So zreteľom na uvedené bolo možné započítať 10 ročnú vydržaciu lehotu u žalovaných v 6.-9.rade, aj pred účinnosťou zák.č.509/91 Zb., lebo podmienky na vydržanie na ich strane tu boli - existovali v deň nadobudnutia účinnosti zák.č.509/91 Zb., t.j. 1.1.1992 [oprávnenosť držby, vrátane dobromyseľnosti, uplynutie zák. stanovenej vydržacej doby (10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania] a boli splnené zároveň. Trovy konania 1 721,81€ boli žalovaným v 3.-9.rade priznané v správnej výške a nebolo zistené - tak ako to tvrdia žalobcovia -, že do trov zast. boli zarátané úkony, ktoré sa „nekonali“ (účasť na pojednávaní 12.9.2011), lebo zo spisu vyplýva, že 12.9.2011 sa vo veci konalo pojednávanie (zápisnica na č.l.189), súd na ňom vyslúchol - „dopočul“ žalobcu v 1.rade (jeho výpoveď zaprotokoloval v zápisnici), k jeho výpovedi sa žalobkyňa v 2.rade pripojila a následne pojednávanie odročil na 27.10.2011. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovaným v 1. a 2.rade žiadne trovy nevznikli a žalovaní v 3.-9.rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, by mali právo na náhradu jeho trov - za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov ich zást. im nebola priznaná, lebo vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom sčasti to, čo žalovaní už uviedli a sčasti to, čo bolo uvádzané v konaní na súde prvého stupňa), z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemohli byť považované za potrebné na účelné bránenie práva. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.