Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/277/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217536 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611217536.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovanému Q. F., bývajúcemu v W. K. B., E. Č.. XXXX/X, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného 1. Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom kancelárie v Stropkove, 2. Občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľov, so sídlom v Košiciach, Sofijská č. 13, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštova č. 2, o zaplatenie 3.277,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.3.2013 č.k. 5Ro/281/2011-32 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 19,33 eura a tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5 v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz zo dňa 21.11.2011 č.k. 5Ro 281/2011-21 a konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcu nezaväzuje uhradiť trovy právneho zastúpenia vedľajším účastníkom v 1. a 2. rade. Zároveň vrátil žalobcovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 189,80 eura. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu po tom, čo vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a žalobca zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Súd prvého stupňa zastavenie konania odôvodnil ust. § 174 ods. 5 O.s.p., pretože k späťvzatiu návrhu došlo po vydaní platobného rozkazu v lehote podľa ust. § 172 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že po vydaní platobného rozkazu podaním zo dňa 31.1.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník v 1. rade a po späťvzatí návrhu na začatie konania oznámil dňa 6.6.2012 vstup do konania aj vedľajší účastník v 2. rade. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a žalovanému, ani vedľajším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Odôvodnil to tým, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného a žalobca dôvod späťvzatia neuviedol. K späťvzatiu došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcu a keďže otázka zavinenia zastavenia konania sa skúma výlučne z procesného hľadiska, uzavrel, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. vzniklo žalovanému a vedľajším účastníkom právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Konštatoval, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Aj keď vedľajším účastníkom (v 1. a 2. rade) vznikol nárok na náhradu trov konania, nimi vynaložené trovy nepovažoval za účelné, pretože úkon oznámenia vstupu do konania nebol nevyhnutný pre účelné bránenie práva žalovaného. Z tohto dôvodu preto vedľajším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie vedľajší účastník v 1. rade. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že do konania vstúpili podaním na základe vlastnej iniciatívy a zároveň žiadali o doručenie návrhu na začatie konania, ako aj jeho príloh. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tieto písomnosti im doručené neboli. Aj keď sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia o procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania, nesúhlasil so záverom, že nimi uplatnené trovy právneho zastúpenia nie sú účelné. Zdôraznil, že pri vstupe do konania boli pripravení brániť práva nimi podporovaného spotrebiteľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že im neboli doručené požadované listiny vyslovili presvedčenie, že tak, ako aj v mnohých iných veciach žalobca uplatnil nárok na premlčanú pohľadávku zjavne sa spoliehajúc na nevedomosť spotrebiteľa, ktorý by v konaní premlčanie nenamietal. Poukázali na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov (napr. Krajského súdu Banská Bystrica a Krajských súdov v Prešove a v Košiciach), ktoré už judikovali, že aj úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom je účelným úkonom. Tým, že súd prvého stupňa nezaviazal žalobcu ako procesne neúspešného účastníka na náhradu trov, podporil jeho hospodárske záujmy a v celom rozsahu eliminoval ich sankčný význam. V závere zdôraznili, že ich vedľajšia intervencia v prospech spotrebiteľa bola dostatočne účinným prostriedkom na odradenie žalobcu od vymáhania neodôvodnenej pohľadávky. Žalobca v obsiahlom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdiť a uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade je správne. Argumentoval, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a navyše ním uplatnené trovy konania považoval za neúčelné. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka v 1. rade, pokiaľ tento dospel k záveru, že tieto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a z tohto dôvodu ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom uznesení a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Iba na doplnenie správnosti záverov súdu prvého stupňa a doplnenie dôvodov vedúcich k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 1.1.2012 bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Procesný predpis upravujúci občianske súdne konanie pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia, avšak len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Tam kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Tak, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia, povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.) Účelnosť vynaloženia trov je potrebné posudzovať individuálne, podľa konkrétnych okolností konania a to aj vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej služby poskytnutých právnym zástupcom. V preskúmavanej veci vedľajší účastník v 1. rade, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vstúpil do konania na vlastný podnet (§ 93 ods. 2 O.s.p.) podaním zo dňa 31.1.2012, ktoré došlo súdu dňa 1.2.2012, teda po tom, čo vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 21.11.2011. V tomto podaní Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS oznámil vstup do konania, zároveň žiadal doručiť návrh na začatie konania spolu s prílohami a uplatnil nárok na náhradu trov konania. Prílohou oznámenia je plnomocenstvo zo dňa 2.1.2012 udelené advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. Vedľajší účastník v 1. rade v konaní nevykonal žiaden ďalší úkon a nepredniesol ani žiadne procesné stanovisko ním podporovaného účastníka k predmetu konania. Žalobca vzápätí po vstupe vedľajšieho účastníka v 1. rade zobral podaním zo dňa 3.4.2012, doručeným súdu dňa 10.4.2012 žalobu v celom rozsahu späť ( bez uvedenia konkrétneho dôvodu) a konanie žiadal zastaviť. V daných súvislostiach vedľajším účastníkom v 1. rade uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelné a preukázané. Z obsahu oznámenia o vstupe do konania, v ktorom zástupca vedľajšieho účastníka žiadal o doručenie návrhu na jeho začatie vyplýva, že ani sám vedľajší účastník a ani jeho zástupca v tom čase nemali k dispozícii návrh vo veci samej, z ktorého by mali informácie o predmete konania a za takejto situácie nemohol splnomocnený advokát vykonať ani prvý úkon právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Všeobecná plná moc vedľajšieho účastníka advokátovi, ktorá ho oprávňuje na jeho zastupovanie vo všetkých právnych veciach pred súdmi všetkých stupňov totiž bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosť, aby medzi vedľajším účastníkom a jeho zástupcom prebehlo konanie v konkrétnej veci, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Za takejto situácie samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, možno považovať iba za administratívny úkon advokáta, za ktorý nepatrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti dovolací súd uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na strane žalovaného ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže vedľajší účastník v 1. rade nemal úspech v odvolacom konaní, náhrada trov odvolacieho konania mu nepatrí. Žalobca v odvolacom konaní bol úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania z hodnoty predmetu sporu 154,56 eura predstavujúcej vedľajším účastníkom uplatnenú výšku trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Hodnota jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu, tak predstavuje 1/2 zo sumy 16,60 eura, t.j. 8,30 eura + 7,81 eura režijný paušál + 3,22 eura daň z pridanej hodnoty (DPH), spolu 19,33 eura, podľa 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/1004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.