Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/142/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207201466 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:1207201466.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: EOS W. U., s.r.o., L. 5, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. U. - R. L., nar. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX W. - P., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Rudolf Žikla, advokát, Tichá 18, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie sumy 13.736,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.5.2013, č.k. 34Cb/144/2012-295 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13.736,98 eur, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 497,91 eur od 15.12.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 13.239,07 eur od 4.5.2005 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3.609,27 eur, ktorú sumu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2007 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.736,98 eur (413.840,31 Sk) s príslušenstvom titulom nevrátenia vyplatených provízií v zmysle písomne uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 1.12.2003. Vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvný vzťah vznikol medzi pôvodným veriteľom H. I. N.V., verejná spoločnosť s ručením obmedzeným, sídlo H. XX, XXXX TV´s-R., V., v zastúpení H. I. N.V., pobočka zahraničnej poisťovne, T. 2, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX a žalovaným písomnou Zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 1.12.2003. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.3.2006 uzavretou medzi postupcom H. I. N.V., pobočka zahraničnej poisťovne, T. 2, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Vyššie uvedené bolo postupcom žalovanému oznámené listom zo dňa 27.3.2006. Predmetnom vyššie uvedenej Zmluvy o obchodnom zastúpení a výkonu činnosti finančného poradcu bola úprava podmienok výkonu činnosti žalovaného ako finančného poradcu pre postupcu, t.j. spoločnosť Aegon I. N.V., pobočka zahraničnej poisťovne, X.. V zmysle uzavretej zmluvy žalovaný uzatváral poistné zmluvy v mene a na účet postupcu s tretími osobami. Za svoju činnosť mal zmluvný nárok na províziu podľa podmienok ustanovených v zmluve, interných predpisoch postupcu, a to najmä provízneho poriadku kódexu obchodnej služby. Z článku VI odst. 6 provízneho poriadku zistil, že ním bolo upravené za akých podmienok sa určitá časť vyplatenej provízie považuje za odňatú a kedy vzniká žalovanému povinnosť túto časť provízie vrátiť postupcovi (odňatá provízia). Za nezaslúženú províziu sa považovala provízia žalovaného, ktorá mu bola vyplatená v období od uzatvorenia poistnej zmluvy až do splnenia podmienky, že uzatvorená poistná zmluva bola v platnosti po dobu 24 mesiacov odo dňa jej uzatvorenia a zároveň bolo zaplatené bežné poistné za toto obdobie. Zistil, že ak nedošlo k splneniu uvedených podmienok do uplynutia 26 mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy alebo pokiaľ počas 24 mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy došlo k jej zániku, časť provízie sa považovala za odňatú a žalovanému vznikla povinnosť odňatú províziu vrátiť. Mal za preukázané, že pôvodný veriteľ poisťovňa H. písomným oznámením - výpoveď zmluvy - žalovanému oznámila, že v zmysle článku VI odst. 4 zmluvy vypovedá zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 1.12.2003. Žalovaný tvrdil, že zmluvu o obchodnom zastúpení podpísal, namietal ale vzťah voči Q. W. U., s.r.o. a dôvodil, že s Províznym poriadkom, Etickým kódexom a Kódexom obchodnej služby nebol oboznámený. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - H. I. N.V., pobočka zahraničnej poisťovne a žalovaný uzatvorili dňa 1.12.2003 Zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu, v zmysle ktorej sa žalovaný zmluvne zaviazal pre poisťovňu vykonávať činnosť finančného poradcu a poisťovňa sa zaviazala žalovanému za jeho činnosť vyplácať dohodnutú províziu. Finančný poradca mal pri výkone svojej činnosti postavenie poisťovacieho agenta. Provízny poriadok, Etický kódex, Kódex obchodnej služby boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom žalovaný svojim podpisom potvrdil, že bol s nimi riadne oboznámený. Provízny poriadok upravoval nároky obchodných zástupcov na províziu, typy provízie a ďalšie súvisiace otázky, bol súčasťou kódexu obchodnej služby. Za zaslúženú províziu sa považovala provízia, ak poistná zmluva, za ktorú bola vyplatená, bola v platnosti po dobu 24 mesiacov odo dňa jej uzavretia a zároveň bolo poisťovni klientom riadne zaplatené bežné poistné za toto obdobie. V prípade nedodržania týchto podmienok išlo o nezaslúženú províziu. Pokiaľ k splneniu podmienok na základe, ktorých bola provízia vyplatená nedošlo do uplynutia 26 mesiacov odo dňa uzavretia poistnej zmluvy, alebo pokiaľ počas 24 mesiacov od uzatvorenia poistnej zmluvy došlo k jej zániku, časť vyplatenej provízie sa považovala za odňatú a obchodnému zástupcovi vznikla povinnosť odňatú províziu vrátiť, a to i v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi obchodným zástupcom a poisťovňou. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil, že uzatváranie uvedených poistných zmlúv sprostredkovával a ani to, že za uzatvorené poistné zmluvy mu bola vyplatená provízia. Súd prvého stupňa v svojom odôvodnení odcitoval § 652 ods. 1, § 654 ods. 2, § 659 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 13.736,98 eur. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich úspešnému žalobcovi vo výške 3.609,27 eur. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 824,21 eur a z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby a to: príprava a prevzatie zastúpenia v sume 361,43 eur, písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania v sume 361,43 eur, účasť na pojednávaní dňa 13.1.201 v sume 361,43 eur, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 13.1.2011 v sume 361,43 eur, účasť na pojednávaní dňa 1.3.2011 pojednávanie odročené 1/4 v sume 90,35 eur, účasť na pojednávaní dňa 5.5.2011 v sume 361,43 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.4.2012 pojednávanie odročené 1/4 v sume 90,35 eur, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k podanie žalovaného v sume 361,43 eur, účasť na pojednávaní dňa 30.5.2013 v sume 361,43 eur, 2x režijný paušál á 5,44 eur, 4x režijný paušál á 8,89 eur, 1x režijný paušál á 9,16, eur, 2x režijný paušál á 9,37 eur. Uvedené položky sú vrátane DPH. Ako neúčelné trovy konania súd prvého stupňa nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane - pokus o zmier, majúc ho za neúčelný. Výška trov konania bola určená v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, vyhl. MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol. Opätovne zdôraznil, že nebol oboznámený s Obchodným a Etickým kódexom ani Províznym poriadkom a nikdy ich nepotvrdil svojim podpisom, čiže nepodpísal. Má za to, že Obchodný zákonník mu jednoznačne ako sprostredkovateľovi obchodných prípadov garantuje a priznáva nárok na províziu. Tvrdí, že súd prvého stupňa sa nezaoberal a nevysporiadal s otázkou platnosti predmetnej zmluvy a najmä s otázkou, či takáto zmluva a kódex za situácie, keď má ako sprostredkovateľ vracať nárokové provízie sú z hľadiska práva platné a či neodporujú systematickému výkladu Obchodného zákonníka. Dôvodí, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so vznesenou námietkou premlčania, ani s otázkou, že medzi ním a spoločnosťou H. a.s. X., nikdy nebola dohoda, aby pôvodný záujemca mohol postupovať fiktívne pohľadávky voči jeho osobe tretím osobám. Napáda aj výrok súdu o náhrade trov konania, majúc za to, že nezvážil použitie § 150 O.s.p., aj keď v jeho prípade sú na jeho uplatnenie splnené podmienky, keďže je nemajetný, má dlžoby, vyživuje jedno maloleté dieťa a naviac je po onkologickej liečbe. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, respektíve zmenil a žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.736,98 eur s úrokom z omeškania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1,2). V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p.. Aj keď odvolateľ vyslovene odvolacie dôvody nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. f/ t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f/ t.j., že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205a/ O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými navrhovať nové dôkazy a nové skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o uplatnenej istine o úroku z omeškania stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam udáva: Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalovaný existenciu zmluvy, skutočnosť, že uvedené poistné zmluvy sprostredkúval a že mu za ne bola vyplatená provízia ani nespochybnil. Je rovnako nepochybné, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou výpovede. V zmysle čl. VI ods. 4 zmluvy bola žalovanému daná výpoveď dňa 30.9.2004. Existenciu skutočností, ktoré viedli k výpovedi (t.j. uzatvorené poistné zmluvy neboli v platnosti po dobu 24 mesiacov) rovnako nespochybnil. K námietke odvolateľa, že nepodpísal Provízny poriadok ani Kódex obchodnej služby odvolací súd udáva, že Provízny poriadok bol súčasťou Kódexu obchodnej služby, ktorý tvoril prílohu zmluvy o obchodnom zastúpení a žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal dodržiavať ustanovenia obsiahnuté nielen v zmluve, ale aj v prílohách. Odvolací súd nespochybňuje právo odvolateľa na províziu, ale za podmienok uvedených v Kódexe obchodnej služby, s ktorým ako druhý účastník zmluvného vzťahu súhlasil. K námietke premlčania (ktorú môže účastník vzniesť aj v odvolacom konaní) odvolací súd udáva: Podľa § 387 ods. 1,2 zák č. 513/1991 Z.z. v platnom znení (Obchodný zákonník), právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Podľa § 388 ods. 1 premlčaním právo na plnenie druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie teda možno označiť za kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok t.j. súdnu uplatniteľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to vlastne subjektívne právo dlžníka vzniesť po uplynutí premlčacej doby námietku premlčania, v dôsledku ktorej súd premlčané právo nemôže priznať. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Pre uplatnené právo zákon inú premlčaciu dobu nestanovuje, preto platí štvorročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1). Žalobca si nárok na vrátenie odňatej provízie uplatnil fa.č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2004, splatnou 14.12.2004 a fa.č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2005 splatnou 3.5.2005. V prípade prvej z faktúr teda mohol uplatniť právo na súde dňa 15.12.2004 a druhej dňa 4.5.2005; teda nárok nie je premlčaný, keďže žaloba bola doručená súdu dňa 17.1.2007 (teda počas plynutia premlčacej doby). Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliada najmä na skutočnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Citované ustanovenie zákona predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147). Uvedené znamená, že súd neúspešného účastníka nemusí zaviazať nahradiť trovy úspešnému účastníkovi, čo nepochybne negatívne dopadá na úspešného účastníka, preto musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam prejednávanej veci a musí mať výnimočný charakter. Pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania - teda nielen toho, koho by táto povinnosť zaťažovala, t.j. neúspešného účastníka ale aj toho, koho majetková sféra by bola dotknutá. Odvolateľ tvrdí, že v jeho prípade možno citované ustanovenie aplikovať a právo na náhradu trov úspešnému žalobcovi nepriznať. Vychádza zo svojho zdravotného stavu a ekonomickej situácie. Odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmeniť nemohol, keďže uvedené tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa posúdi aplikáciu § 150 O.s.p. na prejednávanú vec (odvolateľ je povinný existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa preukázať. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.