Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/235/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201016 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201016.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne T. F., bývajúcej v M., T. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Bajužikovou, so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, za účasti C.. I. P., bývajúceho v M., P. X, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Košice zo dňa 14.06.2012 č. 2012/00516, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 27.08.2012 domáhala zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Košiciach zo 14.06.2012 č. 2012/00516, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia z 15.03.2012 č.j. A/2012/05221-38/II/BAL a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Mesto Košice, pracovisko Košice - Západ ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v konaní vedenom podľa ustanovení § 88 ods.1b v spojení s ustanovením § 88a stavebného zákona pre nepovolenú stavbu garáže a skladu náradia na pozemku registra C parc.č. XXX/X katastrálne územie P. na žiadosť stavebníka C.. I. P. o vydanie dodatočného stavebného povolenia pre predmetnú stavbu rozhodol tak, že vydal dodatočné stavebné povolenie stavby: garáž a sklad náradia na pozemku registra C parc.č. XXX/X kat. úz. P. s pripojením na rozvody elektriny objektu rozostavaného rodinného domu na pozemku registra C parc.č. XXX/X kat. úz. P., s prístupom cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X kat. úz. P.. Stavba bola povolená v rozsahu podľa projektovej dokumentácie pre dodatočné stavebné povolenie vypracovanej oprávnenými osobami. Pre ukončenie stavby stavebný úrad stanovil podmienky v súlade s ustanovením § 88a ods.4 v spojení s ustanovením § 66 ods.2 a 3 stavebného zákona uvedené v bode III. č. 1 - 23 výrokovej časti rozhodnutia. Pod bodom IV. výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad rozhodol o námietkach žalobkyne, ktorá bola účastníčkou stavebného konania tak, že ich zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.06.2010 stavebný úrad vykonal na základe podnetu žalobkyne v zmysle § 98 stavebného zákona štátny stavebný dohľad na stavbe realizovanej na parc.č. XXX/X kat. úz. P.. V podnete, ktorý podala žalobkyňa, bol namietaný znížený rozsah denného osvetlenia a preslnenia v objekte jej rodinného domu a zvýšenie hlučnosti v dôsledku konania stavebníka. Zároveň namietala posúdenie, či ide o jednoduchú stavbu, pretože stavbu tvoria dva samostatné celky zastrešené jednou strešnou konštrukciou a podľa zistených údajov mal stavebník pôvodne povolené dve samostatné drobné stavby, ktoré nemali byť spojené strechou. Tiež namietala povolenie stavby vo vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov a nedodržanie základných zásad správneho konania. Pri miestnom šetrení stavebný úrad zistil, že na predmetnom pozemku sa uskutočňuje stavba v rozpore s oznámením k ohláseniu drobnej stavby, ktoré vydal stavebný úrad dňa 28.09.2009. Novovytvorená stavba je jednoduchou stavbou podľa ustanovenia § 139b ods.1 písm.c) stavebného zákona a ďalej ju stavebný úrad posudzoval ako stavbu bez stavebného povolenia. Stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie o odstránení uvedenej stavby podľa ustanovenia § 88 ods.1b stavebného zákona a stavebníka vyzval, aby v stanovenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné stavebné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Stavebník počas stanovenej lehoty predložil vyžiadané doklady a po ich preskúmaní stavebný úrad zistil, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto nie je potrebné nariadiť jej odstránenie, ale je možné ju dodatočne povoliť. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že stavebník svojou žiadosťou zo dňa 28.04.2011 žiadal stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie predmetnej stavby s predpísanými náležitosťami. Na ústnom pojednávaní dňa 31.05.2011 žalobkyňa uplatnila námietky k dodatočnému povoleniu stavby, a to narušenie pohody bývania v rodinnom dome a negatívny vplyv riešenej stavby „garáž a sklad náradia“ na hygienické požiadavky v priestoroch susednej stavby rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne situovaný na pozemku registra C parc.č. XXX kat. úz. P., z hľadiska tienenia obytných priestorov, zvýšenej vlhkosti a tvorby plesní a zvýšeného hluku v priestoroch danej susednej stavby, ako aj riešenia strešnej konštrukcie stavby. Žalobkyňa vzniesla námietky voči odbornému posúdeniu „svetlotechnický posudok“ vypracovaný v októbri 2010 Ing. Dagmar Vargovičovou, autorizovanou stavebnou inžinierkou reg. č. 5361*I1, ktorý posudzuje vplyv riešenej stavby na susednú stavbu z hľadiska zachovania jej svetelných pomerov. Na základe týchto námietok stavebný úrad vyzval stavebníka na dopracovanie projektovej dokumentácie o podrobnejšie zhodnotenie splnenia všeobecných technických požiadaviek na výstavbu riešenou stavbou „garáž a sklad náradia“ z hľadiska zachytávania zosúvacieho sa snehu zo strechy danej stavby, vplyvu stavby na hygienické požiadavky susednej stavby vzhľadom k namietanej vlhkosti jej stavebných konštrukcií. Vo vzťahu k námietke zvýšenej hlučnosti stavebný úrad posúdil, že predmetná stavba bude slúžiť ako garáž pre parkovanie osobného automobilu stavebníka a ako sklad domáceho náradia, a nie je v nej navrhovaný žiadny zdroj hluku, ani prevádzka, ktorej činnosť by mohla byť príčinou zvýšenej hlučnosti v okolí danej stavby. Vzhľadom na uplatnenú námietku zvýšeného hluku prenášaného zastrešeným priestorom medzi garážou a skladom priamo do spálne žalobkyne stavebný úrad vyzval stavebníka k posúdeniu splnenia všeobecných technických požiadaviek riešenej stavby vo vzťahu k uplatnenej námietke zvýšenej hladiny hluku v susednej stavbe. Stavebný úrad tiež vyzval žalobkyňu k predloženiu dôkazov, ktorým by podložila svoje tvrdenia a uplatnené námietky, teda aby zabezpečila a predložila na stavebný úrad kontrolný svetlotechnický posudok a vyhodnotenie vplyvu vyvýšenej stavby na hygienu a zdravie ľudí susednej stavby rodinného domu z hľadiska možného vplyvu na svetelné pomery tejto stavby a obdobné posúdenie výskytu a príčin namietanej vlhkosti a plesní na stavebných konštrukciách jej stavby rodinnému domu, a súvislosť ich vzniku s riešenou stavbou. Po doplnení dôkazov na ústnom pojednávaní dňa 12.01.2012 žalobkyňa opätovne vzniesla námietky k predmetnej stavbe týkajúcej sa tienenia stavby jej rodinného domu, narušenia pohody bývania z dôvodu, že stavba bráni preslneniu západnej strany jej rodinného domu a výškovo hrebeňom strechy ho prevyšuje, čo spôsobuje chladné steny vnútri aj vonku domu. Ďalej uviedol, že podľa jej názoru je stavba v rozpore so stavebným zákonom z dôvodu vzdialenosti stavby od spoločnej hranice pozemku. Žalobkyňa predložila stavebnému úradu svetlotechnický posudok, ktorý vyhotovila Ing. Katarína Ambrozová, a posudok bol overený prof. Ing. Dušanom Katonským, CSc., autorizovaným stavebným inžinierom. V závere tohto posudku sa konštatovalo, že predmetnou stavbou garáže a skladu došlo k zatieneniu obytnej miestnosti a spôsobilo sa zníženie prísunu slnečnej energie oproti stavu, ktorý bol pred realizáciou jednoduchej stavby garáže a skladu, a stavbou sa zabránilo aj výhľadu z posudzovaného okna, keďže stavba je oproti oknu. Rodinnému domu parc.č. XXX na T. ulici č. XX susedná stavba zhoršila zo svetlotechnického hľadiska podmienky bývania, stavebný úrad vykonal ďalšie dokazovanie a zabezpečil spisový materiál kolaudačného konania a kolaudačné rozhodnutie z 25.10.1993 č. úžp. 707/1993-Kp pre zmenu v užívaní stavby rodinného domu súpisné č. XXX kat. územie P. na účel potravín, reštaurácie pre stavebníka - firmu NAJMES, G.S. - L. F.. Ďalej z vyjadrení oboch oprávnených osôb, ktoré vyhotovovali odborný posudok, a to Ing. Dagmar Vargovičovej a prof. Ing. Dušana Katunského, CSc., vyplynula zhoda posúdenia daného namietaného stavu stavby žalobkyne v tom, že obe oprávnené osoby zhodne posúdili, že posudzovaná kritická miestnosť v objekte na pozemku parc.č. XXX kat. územie P. vo vlastníctve žalobkyne, nemala dostatočnú mieru preslnenia ani pred realizáciou stavby stavebníka na pozemku registra C parc.č. 607/1 kat. územie P., ani po nej. Obaja posudzovatelia sa zhodli tiež v tom, že vzhľadom na rozmery miestnosti a rozmery okenných konštrukcií, túto miestnosť nemožno považovať za miestnosť s trvalým pobytom ľudí - za obytnú miestnosť. Po preskúmaní týchto námietok stavebný úrad posúdil predmetnú stavbu a dospel k záveru, že stavba je doplnkovou stavbou k rodinnému domu stavebníka na dotknutom pozemku a je v súlade s podmienkami daného územia a rešpektuje požiadavky platnej územno-plánovacej dokumentácie a všeobecné technické požiadavky na stavbu vymedzené stavebným zákonom a vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Po opakovanom vznesení námietok žalobkyne týkajúcich sa tienenia stavby jej rodinného domu, narušenia pohody bývania tým, že stavba bráni preslneniu západnej strany jej rodinného domu a výškovo hrebeňom strechy ho prevyšuje, čo spôsobuje chladné steny vnútri aj vonku domu, a tiež že je stavba v rozpore so stavebným zákonom, čo sa týka jej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemku, stavebný úrad konštatoval zo spisového materiálu kolaudačného konania a kolaudačného rozhodnutia z 25.10.1993 č. úžp 707/1993-Kp zistil, že na základe právoplatného rozhodnutia došlo k zmene v užívaní stavby rodinného domu žalobkyne. Citovaným kolaudačným rozhodnutím bola pre stavbu rodinného domu na pozemku parc.č. XXX kat. územia P. povolená zmena v užívaní stavby pre účely podnikania - predajňa potravín, reštaurácia s denným barom, masáže, skladovacie priestory, kancelária. Predmetné priestory stavby v juhozápadnom krídle objektu bola využívané ako skladovacie priestory s vetracími otvormi orientovanými k pozemku parc.č. XXX kat. územie P.. Zo samotného vyjadrenia žalobkyne pri výkone štátneho stavebného dohľadu na stavbe na pozemku parc.č. XXX kat. územie P. konaného dňa 08.07.2010 vyplynulo, že v súlade s týmto kolaudačným rozhodnutím boli predmetné priestory pôvodnej stavby rodinného domu prestavané na sklady a garáž. Podnikanie a využitie stavby na povolený účel skončilo v roku 1995, odvtedy stavba sa upravila do súčasného stavu bez ďalších konaní a povolení na stavebnom úrade. Pôvodne boli okenné otvory v priestoroch stavby väčších štandardných rozmerov, ale v roku 2008 z dôvodu bezpečnosti ich žalobkyňa vymenila za menšie súčasných rozmerov. Okná na rodinnom dome zo strany západ - sever sú vo vyššej úrovni osadené z dôvodu bezpečnosti a slúžia len na malé preslnenie vnútorných priestorov a vetranie. V roku 2008 podľa vlastného vyjadrenia žalobkyňa ukončila prevádzku v dome a hneď urobila zmenu nehnuteľnosti z podnikania na bývanie na daňovom oddelení magistrátu mesta. Uviedla, že z dôvodu neznalosti zákona v roku 2008 vymenila veľké okná za menšie, otvory boli ponechané pre prípad potreby opakovanej výmeny a uvedenia okien do pôvodného stavu. Na základe týchto zistení stavebný úrad konštatoval, že žalobkyňa užíva stavbu v rozpore s platným kolaudačným rozhodnutím. Pokiaľ ide o umiestnenie stavby a jej odstupy od susedných stavieb, stavebný úrad konštatoval, že tieto vyhovujú kritériám ustanovenia § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru územia, primerane rešpektuje požiadavky osobitných predpisov, hlavne v oblasti hygieny a ochrany verejného zdravia a požiarnej bezpečnosti. Uviedol, že stavbou nebudú dotknuté záujmy ochrany životného prostredia, stavba nebude produkovať látky znečisťujúce ovzdušie, podzemné a povrchové vody a s odpadmi sa bude nakladať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v platnom znení. Súčasný odstup stavby 1 meter od hranice s pozemkom registra C parc.č. XXX kat. územie P. postačuje pre riadne ukončenie povoľovanej stavby, pre jej následné užívanie i riadnu údržbu. Stavba nebude zdrojom hluku, prašnosti, ani exhalátov a svojím situovaním, účelom a charakterom užívania nebude obmedzovať využitie susedného pozemku na účel a činnosti súvisiace s funkčným využitím územia a vymedzené platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Vzhľadom na uvedené stavebný úrad konštatoval, že nedôjde k narušeniu pohody bývania a užívania susednej stavby a pozemkov nad mieru primeranú pomerom. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že stavebný úrad na jej námietku, že sa jej zhorší pohoda bývania protiprávnym konaním stavebníka, mal prihliadať na jej záujmy ako fyzickej osoby, ktorá tam už dlhodobo býva, a opakovane vzniesla námietky ohľadom vzdialenosti neoprávnenej stavby od hranice jej pozemku. Namietala nedostatočné presvetlenie, ktoré doložila posudkom vyhotoveným Ing. Katarínou Ambrozovou a overeným prof. Ing. Dušanom Katunským, CSc. a poukázala na záver tohto posudku, v ktorom sa uvádza, že došlo k zhoršeniu úrovne denného osvetlenia a preslnenia a zachovania pohody bývania v jej rodinnom dome. Nesúhlasila s rozhodnutím stavebného úradu, že posudzovanú miestnosť v jej rodinnom dome nie je možné považovať za obytnú miestnosť, keďže v tomto rodinnom dome býva, užíva ho na súkromné účely a má tam trvalý pobyt a odvádza daň z nehnuteľností za obytný dom. Konštatovala, že stavebný úrad sa nezaoberal rozpormi oboch posudkov a nedoplnil dokazovanie kontrolným posudkom, ktorý by zistil skutočný stav veci. Krajský stavebný úrad, právny predchodca žalovaného rozhodnutím zo dňa 14.06.2012 č. 2012/00516 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie stavebného úradu Mesto Košice - pracovisko Košice - Západ zo dňa 15.03.2012 č. A/2012/05221-38/II/BAL v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad Mesto Košice pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a zákona o správnom konaní. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu postupne predložil vyžiadané a predpísané doklady, na základe ktorých stavebný úrad posúdil, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, a teda že ju môže dodatočne povoliť. V konaní boli stavebným úradom posúdené všetky doklady a námietky uvedené žalobkyňou (projektová dokumentácia stavby, svetlotechnický posudok, stanoviská orgánov chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov). Konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní už žalobkyňa uplatnila v priebehu konania a stavebný úrad ich vo svojom rozhodnutí aj podrobne odôvodnil. V rámci odvolacieho konania právny predchodca žalovaného nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie stavebného úradu zrušiť. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu, žiadala, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že v odvolaní namietala zmeny charakteru drobnej stavby na jednoduchú stavbu, zhoršenie pohody bývania protiprávnym konaním stavebníka, nedostatočného presvetlenia a preslnenia obytných miestností a svetlotechnického posúdenia stavby. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa s týmito námietkami nezaoberal a iba poukázal na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru žalobkyne žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s rozpornými skutočnosťami, čím nezistil objektívne skutkový stav veci a to mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu. Podľa názoru žalobkyne stavebný úrad nesprávne vyhodnotil celkovú situáciu a skutočnosť, že zmenou drobnej stavby na jednoduchú prepojením strechy bola narušená jej pohoda bývania. Poukázala na to, že vzdialenosť stavebníkovej stavby od spoločnej hranice pozemku je len 0,96 m a nestotožnila sa s právnym názorom stavebného úradu, že nejde o odstupy medzi rodinnými domami, ale o odstup rodinného domu a garáže a skladu, takže vzdialenosť 1 meter od hranice susedného pozemku nemusí byť dodržaná. Ďalej konštatovala, že sa stavebný úrad vôbec nevysporiadal s jej námietkami týkajúcimi sa rozporuplných skutočností medzi vyhotovenými dvoma znaleckými posudkami spočívajúce v rozdielnom posúdení presvetlenia, tienenia a zhoršenia kvality bývania spôsobeného konaním stavebníka a namietala, že predmetnú miestnosť je potrebné považovať za obytnú, pretože tento priestor už dlhodobo užíva, platí dane ako za obytný priestor a nemôže byť teda formálne posudzovaný ako nebytové priestory. Súd uznesením zo dňa 26.02.2014 č.k. 6S/235/2012-37 pribral do konania podľa § 250 ods.1 O.s.p. druhá veta C.. I. P. - stavebníka nepovolenej stavby. Žalovaný a pribratý účastník navrhli, aby súd žalobu zamietol. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 88 ods.1 písm.b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods.2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods.1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve stavebníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenie, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods.2 stavebného zákona). V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby (§ 88a ods.4 stavebného zákona). Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods.5 stavebného zákona). Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 - § 66 (§ 88a ods.7 stavebného zákona). Podľa § 62 ods.1 písm.a), b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä: a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 66 ods.1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami, najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v záujme odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami a technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 6 ods.2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Podľa § 6 ods.3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre. Podľa § 17 ods.2 citovanej vyhlášky obytná miestnosť musí mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie, a má byť dostatočne vykurovaná s možnosťou regulácie tepla. Podľa § 45 ods.4 a ods.5 citovanej vyhlášky na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, alebo slúži na podnikanie. Podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu a parkovanie. Súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami stavebného zákona a vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. V konaní o dodatočnom povolení stavby žalobkyňa uplatnila námietky, s ktorými sa stavebný úrad zaoberal, rozhodol o nich, s riadnym a podrobným odôvodnením. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby nedôsledne skúmal, či povolením nedôjde k zhoršeniu pohody bývania v jej rodinnom dome, a to vzhľadom na odstup stavby k hranici jej pozemku a z hľadiska osvetlenia a preslnenia obytných miestností orientovaných v povoľovanej stavbe. K tomu súd zhodne so stavebným úradom uvádza, že stavebný zákon, ani vyhláška č. 532/2002 Z.z. nevymedzuje odstupy jednoduchých stavieb od hranice susedných pozemkov. Pri povoľovaní jednoduchej stavby sa však musí prihliadať na to, aby táto stavba svojím vzhľadom a účinkami nezhoršovala obytné a životné prostredie a ak by boli zachované kritériá uvedené v § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vzájomné odstupy stavieb sa vzťahujú iba na rodinné domy, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor a nie je preto možné ich uplatniť na preskúmavaný prípad. Na hranici pozemkov žalobkyne a stavebníka je žalobkyňou postavený 2-metrový plot z trapézového plechu, vzdialený od stavby domu žalobkyne 3,5 m. Vzájomný odstup jednoduchej stavby cca 1 m od hranice pozemku parc.č. XXX kat. úz. P.W. bol posúdený stavebným úradom podľa hľadísk uvedených v § 6 ods.1 vyhl.č. 532/2002 Z.z. a podľa názor súdu, záver stavebného úradu je v súlade s uvedenou úpravou a odbornými posudkami. Zo spisu vyplýva, že stavebník v konaní predložil svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. Dagmar Vargovičovou, ktorá posudzovala denné osvetlenie a preslnenie obytnej miestnosti stavby žalobkyne, ktorá je orientovaná k povoľovanej stavbe. V posudku sa uvádza, že miestnosť má osadené dva presvetľovacie otvory o rozmeroch 0,9 x 0,45 m s výškou parapetu 1,68 m. Jedno okno je orientované na juhovýchod a druhé je orientované na severozápad. Z vykonaných posúdení a výpočtov vyplynulo, že predmetná miestnosť nevyhovuje požiadavkám príslušnej technickej normy ako obytnej miestnosti, a to z dôvodu nedostatočne vymedzovaných okenných otvorov a ich nevhodného umiestnenia. Z diagramu zatienenia pre deň 1. marec a 14. október vyplýva, že posudzovaný bod nedosiahne normou požadované preslnenie je 1,5 hodín denne ani bez výstavby jednoduchej stavby, a to z dôvodu orientácie okna na severozápadnú stranu. Svetlotechnický posudok, ktorý predložila žalobkyňa stavebnému úradu, uvádza, že realizácia jednoduchej stavby zhoršila podmienky denného osvetlenia v existujúcom vnútornom priestore s trvalým pobytom ľudí počas dňa. Rozpory medzi oboma posudkami stavebný úrad odstránil na ústnom rokovaní konanom 07.12.2011 za účasti prof. Ing. Dušana Katunského, CSc., ktorý posudok predložený žalobkyňou a ktorý bol vyhotovený neautorizovanou Ing. Katarínou Ambrozovou, overoval. Na ústne konanie stavebný úrad zabezpečil z archívu stavebného úradu na Obvodnom úrade v Košiciach spisový materiál, ktorý sa týkal konania o zmene v užívaní stavby rodinného domu žalobkyne. Kolaudačné konanie bolo ukončené rozhodnutím z 25.10.1993 č. 707/1993-Kp, ktorým bola firme NAJMES, G.S. - L. F. R. U.., Č. X, M., povolená zmena v užívaní stavby predmetného rodinného domu na využitie na účely podnikania - predajňa potravín, reštaurácia s denným barom, masáže, skladovacie priestory, kancelária. V zmysle uvedeného rozhodnutia bol predmetný priestor izby žalobkyne určený na účely využitia ako sklad. Na základe takto zisteného skutkového stavu prof. Dušan Katunský uviedol, že predmetná miestnosť v oboch posudkoch podľa spracovateľov nemala dostatočnú mieru preslnenia ani pred realizáciou stavby stavebníka na parcele č. XXX/X kat. územia P., a ani po nej. Obaja spracovatelia sa zároveň zhodujú na tom, že vzhľadom na rozmery miestnosti a rozmery okenných konštrukcií túto miestnosť nemožno považovať za miestnosť s trvalým pobytom ľudí, t.j. za obytnú miestnosť. Podľa názoru súdu týmto boli odstránené rozpory medzi oboma posudkami, a preto nebol dôvod na to, aby stavebný úrad vyhovel námietke žalobkyne na doplnenie dokazovania ďalším kontrolným odborným posudkom. Stavebný úrad zistil a žalobkyňa to ani nevyvrátila, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým bola povolená zmena v užívaní stavby, je doposiaľ účinné a nebolo na žiadosť vlastníka stavby, t.j. žalobkyne zmenené. Po právnej stránke teda miestnosť, ktorá je orientovaná k povoľovanej stavbe, hoci ju žalobkyňa užíva ako spálňu, podľa kolaudačného rozhodnutia skladovacím priestorom, na ktorý sa nevzťahujú kritériá preslnenia a presvetlenia platné pre obytné miestnosti. Stavebný úrad zistil, že žalobkyňa vykonala na stavbe zmeny, ktoré spočívali v zmenšení okenných otvorov stavby, okná sú podľa odborníka poddimenzované vzhľadom na veľkosť miestností, a tak z hľadiska svetelných pomerov nespĺňa požiadavky pre obytné miestnosti vymedzené platnými predpismi bez ohľadu na stavbu jednoduchej stavby. Stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby skúmal, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmito zákonmi, a to najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebník na výzvu stavebného úradu predložil také doklady, ktoré svedčili o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ochranu verejných záujmov stavebný úrad zabezpečil tým, že v rozhodnutí uložil stavebníkovi podmienky, za ktorých sa má stavba realizovať. Požiadavka žalobkyne, ktorá trvá na nariadení odstránenia nepovolenej stavby, je preto neodôvodnená a nemá oporu v zákone. Zo spisu vyplýva, že práva žalobkyne nebudú dotknuté na prípustnú mieru, t.j. nad prípustnú mieru nebude ani narušená pohoda jej bývania. Súd poukazuje na to, že so všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebnému úradu predložila, sa stavebný úrad podrobne a náležitým spôsobom zaoberal. Rozhodnutie o námietkach je podrobne odôvodnené, v dôsledku čoho odvolací orgán iba poukázal na tieto dôvody, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Podľa názoru súdu nie je potrebné opakovať tie isté dôvody, v takom prípade ak sa odvolací orgán neodchýli od názoru prvostupňového správneho orgánu. Súd ani námietku žalobkyne, že sa odvolací orgán nezaoberal podrobne jej odvolacími dôvodmi, ktoré boli totožné s jej námietkami vznesenými v konaní o dodatočnom povolení stavby, nepovažoval v tomto prípade za opodstatnenú a odôvodňujúcu zrušenie rozhodnutia žalovaného. Pretože po posúdení nepovolenej stavby v konaní podľa § 88a stavebného zákona, bolo zistené, že stavba nie je v rozpore s kritériami, ktoré vymedzuje ustanovenie § 88a ods.1 stavebného zákona, stavebný úrad neporušil zákon, keď takúto stavbu dodatočne povolil. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol. Žalobkyni nebolo priznané právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná (§ 250k ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.