KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice10. 9. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/235/2012 z 10. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 10. septembra 2014, sp. zn. 6S/235/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012201016.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/235/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201016.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne T. F., bývajúcej v M., T.
XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Bajužikovou, so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, proti
žalovanému Okresnému úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice,
za účasti C.. I. P., bývajúceho v M., P. X, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Krajského stavebného úradu Košice zo dňa 14.06.2012 č. 2012/00516, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 27.08.2012 domáhala zrušenia rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Košiciach zo 14.06.2012 č. 2012/00516, ako aj prvostupňového správneho
rozhodnutia z 15.03.2012 č.j. A/2012/05221-38/II/BAL a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Mesto Košice, pracovisko Košice - Západ ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa
ustanovenia § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov v konaní vedenom podľa ustanovení § 88 ods.1b v spojení s ustanovením
§ 88a stavebného zákona pre nepovolenú stavbu garáže a skladu náradia na pozemku registra C
parc.č. XXX/X katastrálne územie P. na žiadosť stavebníka C.. I. P. o vydanie dodatočného stavebného
povolenia pre predmetnú stavbu rozhodol tak, že vydal dodatočné stavebné povolenie stavby: garáž
a sklad náradia na pozemku registra C parc.č. XXX/X kat. úz. P. s pripojením na rozvody elektriny
objektu rozostavaného rodinného domu na pozemku registra C parc.č. XXX/X kat. úz. P., s prístupom
cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X kat. úz. P.. Stavba bola povolená v rozsahu podľa projektovej
dokumentácie pre dodatočné stavebné povolenie vypracovanej oprávnenými osobami. Pre ukončenie
stavby stavebný úrad stanovil podmienky v súlade s ustanovením § 88a ods.4 v spojení s ustanovením
§ 66 ods.2 a 3 stavebného zákona uvedené v bode III. č. 1 - 23 výrokovej časti rozhodnutia. Pod bodom
IV. výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad rozhodol o námietkach žalobkyne, ktorá bola účastníčkou
stavebného konania tak, že ich zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.06.2010 stavebný úrad vykonal na základe podnetu
žalobkyne v zmysle § 98 stavebného zákona štátny stavebný dohľad na stavbe realizovanej na parc.č.
XXX/X kat. úz. P.. V podnete, ktorý podala žalobkyňa, bol namietaný znížený rozsah denného osvetlenia
a preslnenia v objekte jej rodinného domu a zvýšenie hlučnosti v dôsledku konania stavebníka.



Zároveň namietala posúdenie, či ide o jednoduchú stavbu, pretože stavbu tvoria dva samostatné celky
zastrešené jednou strešnou konštrukciou a podľa zistených údajov mal stavebník pôvodne povolené
dve samostatné drobné stavby, ktoré nemali byť spojené strechou. Tiež namietala povolenie stavby vo
vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov a nedodržanie základných zásad správneho konania.

Pri miestnom šetrení stavebný úrad zistil, že na predmetnom pozemku sa uskutočňuje stavba v rozpore
s oznámením k ohláseniu drobnej stavby, ktoré vydal stavebný úrad dňa 28.09.2009. Novovytvorená
stavba je jednoduchou stavbou podľa ustanovenia § 139b ods.1 písm.c) stavebného zákona a ďalej
ju stavebný úrad posudzoval ako stavbu bez stavebného povolenia. Stavebný úrad začal z vlastného
podnetu konanie o odstránení uvedenej stavby podľa ustanovenia § 88 ods.1b stavebného zákona a
stavebníka vyzval, aby v stanovenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné stavebné povolenie
predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými
predpismi. Stavebník počas stanovenej lehoty predložil vyžiadané doklady a po ich preskúmaní stavebný
úrad zistil, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto nie je potrebné nariadiť jej
odstránenie, ale je možné ju dodatočne povoliť.

Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že stavebník svojou žiadosťou zo dňa 28.04.2011 žiadal stavebný
úrad o dodatočné stavebné povolenie predmetnej stavby s predpísanými náležitosťami. Na ústnom
pojednávaní dňa 31.05.2011 žalobkyňa uplatnila námietky k dodatočnému povoleniu stavby, a to
narušenie pohody bývania v rodinnom dome a negatívny vplyv riešenej stavby „garáž a sklad náradia“
na hygienické požiadavky v priestoroch susednej stavby rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne
situovaný na pozemku registra C parc.č. XXX kat. úz. P., z hľadiska tienenia obytných priestorov,
zvýšenej vlhkosti a tvorby plesní a zvýšeného hluku v priestoroch danej susednej stavby, ako aj riešenia
strešnej konštrukcie stavby. Žalobkyňa vzniesla námietky voči odbornému posúdeniu „svetlotechnický
posudok“ vypracovaný v októbri 2010 Ing. Dagmar Vargovičovou, autorizovanou stavebnou inžinierkou
reg. č. 5361*I1, ktorý posudzuje vplyv riešenej stavby na susednú stavbu z hľadiska zachovania jej
svetelných pomerov.

Na základe týchto námietok stavebný úrad vyzval stavebníka na dopracovanie projektovej dokumentácie
o podrobnejšie zhodnotenie splnenia všeobecných technických požiadaviek na výstavbu riešenou
stavbou „garáž a sklad náradia“ z hľadiska zachytávania zosúvacieho sa snehu zo strechy danej stavby,
vplyvu stavby na hygienické požiadavky susednej stavby vzhľadom k namietanej vlhkosti jej stavebných
konštrukcií. Vo vzťahu k námietke zvýšenej hlučnosti stavebný úrad posúdil, že predmetná stavba
bude slúžiť ako garáž pre parkovanie osobného automobilu stavebníka a ako sklad domáceho náradia,
a nie je v nej navrhovaný žiadny zdroj hluku, ani prevádzka, ktorej činnosť by mohla byť príčinou
zvýšenej hlučnosti v okolí danej stavby. Vzhľadom na uplatnenú námietku zvýšeného hluku prenášaného
zastrešeným priestorom medzi garážou a skladom priamo do spálne žalobkyne stavebný úrad vyzval
stavebníka k posúdeniu splnenia všeobecných technických požiadaviek riešenej stavby vo vzťahu k
uplatnenej námietke zvýšenej hladiny hluku v susednej stavbe. Stavebný úrad tiež vyzval žalobkyňu k
predloženiu dôkazov, ktorým by podložila svoje tvrdenia a uplatnené námietky, teda aby zabezpečila a
predložila na stavebný úrad kontrolný svetlotechnický posudok a vyhodnotenie vplyvu vyvýšenej stavby
na hygienu a zdravie ľudí susednej stavby rodinného domu z hľadiska možného vplyvu na svetelné
pomery tejto stavby a obdobné posúdenie výskytu a príčin namietanej vlhkosti a plesní na stavebných
konštrukciách jej stavby rodinnému domu, a súvislosť ich vzniku s riešenou stavbou. Po doplnení
dôkazov na ústnom pojednávaní dňa 12.01.2012 žalobkyňa opätovne vzniesla námietky k predmetnej
stavbe týkajúcej sa tienenia stavby jej rodinného domu, narušenia pohody bývania z dôvodu, že stavba
bráni preslneniu západnej strany jej rodinného domu a výškovo hrebeňom strechy ho prevyšuje, čo
spôsobuje chladné steny vnútri aj vonku domu. Ďalej uviedol, že podľa jej názoru je stavba v rozpore so
stavebným zákonom z dôvodu vzdialenosti stavby od spoločnej hranice pozemku.

Žalobkyňa predložila stavebnému úradu svetlotechnický posudok, ktorý vyhotovila Ing. Katarína
Ambrozová, a posudok bol overený prof. Ing. Dušanom Katonským, CSc., autorizovaným stavebným
inžinierom. V závere tohto posudku sa konštatovalo, že predmetnou stavbou garáže a skladu došlo
k zatieneniu obytnej miestnosti a spôsobilo sa zníženie prísunu slnečnej energie oproti stavu, ktorý
bol pred realizáciou jednoduchej stavby garáže a skladu, a stavbou sa zabránilo aj výhľadu z



posudzovaného okna, keďže stavba je oproti oknu. Rodinnému domu parc.č. XXX na T. ulici č. XX
susedná stavba zhoršila zo svetlotechnického hľadiska podmienky bývania, stavebný úrad vykonal
ďalšie dokazovanie a zabezpečil spisový materiál kolaudačného konania a kolaudačné rozhodnutie z
25.10.1993 č. úžp. 707/1993-Kp pre zmenu v užívaní stavby rodinného domu súpisné č. XXX kat. územie
P. na účel potravín, reštaurácie pre stavebníka - firmu NAJMES, G.S. - L. F.. Ďalej z vyjadrení oboch
oprávnených osôb, ktoré vyhotovovali odborný posudok, a to Ing. Dagmar Vargovičovej a prof. Ing.
Dušana Katunského, CSc., vyplynula zhoda posúdenia daného namietaného stavu stavby žalobkyne
v tom, že obe oprávnené osoby zhodne posúdili, že posudzovaná kritická miestnosť v objekte na
pozemku parc.č. XXX kat. územie P. vo vlastníctve žalobkyne, nemala dostatočnú mieru preslnenia
ani pred realizáciou stavby stavebníka na pozemku registra C parc.č. 607/1 kat. územie P., ani po nej.
Obaja posudzovatelia sa zhodli tiež v tom, že vzhľadom na rozmery miestnosti a rozmery okenných
konštrukcií, túto miestnosť nemožno považovať za miestnosť s trvalým pobytom ľudí - za obytnú
miestnosť. Po preskúmaní týchto námietok stavebný úrad posúdil predmetnú stavbu a dospel k záveru,
že stavba je doplnkovou stavbou k rodinnému domu stavebníka na dotknutom pozemku a je v súlade
s podmienkami daného územia a rešpektuje požiadavky platnej územno-plánovacej dokumentácie a
všeobecné technické požiadavky na stavbu vymedzené stavebným zákonom a vyhláškou č. 532/2002
Z.z.

Po opakovanom vznesení námietok žalobkyne týkajúcich sa tienenia stavby jej rodinného domu,
narušenia pohody bývania tým, že stavba bráni preslneniu západnej strany jej rodinného domu a výškovo
hrebeňom strechy ho prevyšuje, čo spôsobuje chladné steny vnútri aj vonku domu, a tiež že je stavba v
rozpore so stavebným zákonom, čo sa týka jej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemku, stavebný úrad
konštatoval zo spisového materiálu kolaudačného konania a kolaudačného rozhodnutia z 25.10.1993
č. úžp 707/1993-Kp zistil, že na základe právoplatného rozhodnutia došlo k zmene v užívaní stavby
rodinného domu žalobkyne. Citovaným kolaudačným rozhodnutím bola pre stavbu rodinného domu
na pozemku parc.č. XXX kat. územia P. povolená zmena v užívaní stavby pre účely podnikania -
predajňa potravín, reštaurácia s denným barom, masáže, skladovacie priestory, kancelária. Predmetné
priestory stavby v juhozápadnom krídle objektu bola využívané ako skladovacie priestory s vetracími
otvormi orientovanými k pozemku parc.č. XXX kat. územie P.. Zo samotného vyjadrenia žalobkyne pri
výkone štátneho stavebného dohľadu na stavbe na pozemku parc.č. XXX kat. územie P. konaného dňa
08.07.2010 vyplynulo, že v súlade s týmto kolaudačným rozhodnutím boli predmetné priestory pôvodnej
stavby rodinného domu prestavané na sklady a garáž. Podnikanie a využitie stavby na povolený účel
skončilo v roku 1995, odvtedy stavba sa upravila do súčasného stavu bez ďalších konaní a povolení
na stavebnom úrade. Pôvodne boli okenné otvory v priestoroch stavby väčších štandardných rozmerov,
ale v roku 2008 z dôvodu bezpečnosti ich žalobkyňa vymenila za menšie súčasných rozmerov. Okná na
rodinnom dome zo strany západ - sever sú vo vyššej úrovni osadené z dôvodu bezpečnosti a slúžia len
na malé preslnenie vnútorných priestorov a vetranie. V roku 2008 podľa vlastného vyjadrenia žalobkyňa
ukončila prevádzku v dome a hneď urobila zmenu nehnuteľnosti z podnikania na bývanie na daňovom
oddelení magistrátu mesta. Uviedla, že z dôvodu neznalosti zákona v roku 2008 vymenila veľké okná za
menšie, otvory boli ponechané pre prípad potreby opakovanej výmeny a uvedenia okien do pôvodného
stavu. Na základe týchto zistení stavebný úrad konštatoval, že žalobkyňa užíva stavbu v rozpore s
platným kolaudačným rozhodnutím. Pokiaľ ide o umiestnenie stavby a jej odstupy od susedných stavieb,
stavebný úrad konštatoval, že tieto vyhovujú kritériám ustanovenia § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002
Z.z. Umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru územia, primerane
rešpektuje požiadavky osobitných predpisov, hlavne v oblasti hygieny a ochrany verejného zdravia
a požiarnej bezpečnosti. Uviedol, že stavbou nebudú dotknuté záujmy ochrany životného prostredia,
stavba nebude produkovať látky znečisťujúce ovzdušie, podzemné a povrchové vody a s odpadmi sa
bude nakladať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v platnom
znení. Súčasný odstup stavby 1 meter od hranice s pozemkom registra C parc.č. XXX kat. územie P.
postačuje pre riadne ukončenie povoľovanej stavby, pre jej následné užívanie i riadnu údržbu. Stavba
nebude zdrojom hluku, prašnosti, ani exhalátov a svojím situovaním, účelom a charakterom užívania
nebude obmedzovať využitie susedného pozemku na účel a činnosti súvisiace s funkčným využitím
územia a vymedzené platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Vzhľadom na uvedené stavebný
úrad konštatoval, že nedôjde k narušeniu pohody bývania a užívania susednej stavby a pozemkov nad
mieru primeranú pomerom.



Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že stavebný úrad
na jej námietku, že sa jej zhorší pohoda bývania protiprávnym konaním stavebníka, mal prihliadať na
jej záujmy ako fyzickej osoby, ktorá tam už dlhodobo býva, a opakovane vzniesla námietky ohľadom
vzdialenosti neoprávnenej stavby od hranice jej pozemku. Namietala nedostatočné presvetlenie,
ktoré doložila posudkom vyhotoveným Ing. Katarínou Ambrozovou a overeným prof. Ing. Dušanom
Katunským, CSc. a poukázala na záver tohto posudku, v ktorom sa uvádza, že došlo k zhoršeniu úrovne
denného osvetlenia a preslnenia a zachovania pohody bývania v jej rodinnom dome. Nesúhlasila s
rozhodnutím stavebného úradu, že posudzovanú miestnosť v jej rodinnom dome nie je možné považovať
za obytnú miestnosť, keďže v tomto rodinnom dome býva, užíva ho na súkromné účely a má tam trvalý
pobyt a odvádza daň z nehnuteľností za obytný dom. Konštatovala, že stavebný úrad sa nezaoberal
rozpormi oboch posudkov a nedoplnil dokazovanie kontrolným posudkom, ktorý by zistil skutočný
stav veci. Krajský stavebný úrad, právny predchodca žalovaného rozhodnutím zo dňa 14.06.2012 č.
2012/00516 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie stavebného úradu Mesto Košice - pracovisko
Košice - Západ zo dňa 15.03.2012 č. A/2012/05221-38/II/BAL v celom rozsahu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad Mesto Košice pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a zákona o
správnom konaní. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu postupne predložil vyžiadané a
predpísané doklady, na základe ktorých stavebný úrad posúdil, že predmetná stavba nie je v rozpore
s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, a teda že ju môže
dodatočne povoliť. V konaní boli stavebným úradom posúdené všetky doklady a námietky uvedené
žalobkyňou (projektová dokumentácia stavby, svetlotechnický posudok, stanoviská orgánov chrániacich
verejné záujmy podľa osobitných predpisov). Konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní už žalobkyňa
uplatnila v priebehu konania a stavebný úrad ich vo svojom rozhodnutí aj podrobne odôvodnil. V rámci
odvolacieho konania právny predchodca žalovaného nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné
rozhodnutie stavebného úradu zrušiť.

Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
stavebného úradu, žiadala, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Uviedla, že v odvolaní namietala zmeny charakteru drobnej stavby na jednoduchú stavbu, zhoršenie
pohody bývania protiprávnym konaním stavebníka, nedostatočného presvetlenia a preslnenia obytných
miestností a svetlotechnického posúdenia stavby. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa s týmito námietkami
nezaoberal a iba poukázal na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru žalobkyne
žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s rozpornými skutočnosťami, čím nezistil objektívne skutkový
stav veci a to mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu.

Podľa názoru žalobkyne stavebný úrad nesprávne vyhodnotil celkovú situáciu a skutočnosť, že zmenou
drobnej stavby na jednoduchú prepojením strechy bola narušená jej pohoda bývania. Poukázala na
to, že vzdialenosť stavebníkovej stavby od spoločnej hranice pozemku je len 0,96 m a nestotožnila
sa s právnym názorom stavebného úradu, že nejde o odstupy medzi rodinnými domami, ale o odstup
rodinného domu a garáže a skladu, takže vzdialenosť 1 meter od hranice susedného pozemku
nemusí byť dodržaná. Ďalej konštatovala, že sa stavebný úrad vôbec nevysporiadal s jej námietkami
týkajúcimi sa rozporuplných skutočností medzi vyhotovenými dvoma znaleckými posudkami spočívajúce
v rozdielnom posúdení presvetlenia, tienenia a zhoršenia kvality bývania spôsobeného konaním
stavebníka a namietala, že predmetnú miestnosť je potrebné považovať za obytnú, pretože tento priestor
už dlhodobo užíva, platí dane ako za obytný priestor a nemôže byť teda formálne posudzovaný ako
nebytové priestory.

Súd uznesením zo dňa 26.02.2014 č.k. 6S/235/2012-37 pribral do konania podľa § 250 ods.1 O.s.p.
druhá veta C.. I. P. - stavebníka nepovolenej stavby.

Žalovaný a pribratý účastník navrhli, aby súd žalobu zamietol.



Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia oboch správnych
orgánov, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 88 ods.1 písm.b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods.2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods.1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného
povolenia, alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve stavebníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenie, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.

Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods.2
stavebného zákona).

V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby (§ 88a ods.4
stavebného zákona).

Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník
v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby (§ 88a ods.5 stavebného zákona).

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 - § 66 (§ 88a ods.7
stavebného zákona).

Podľa § 62 ods.1 písm.a), b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä:

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 66 ods.1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami, najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v záujme odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a



užívanie priestorov medzi stavbami a technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s
funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods.2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods.3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť
medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre.

Podľa § 17 ods.2 citovanej vyhlášky obytná miestnosť musí mať zabezpečené dostatočné denné
osvetlenie, priame vetranie, a má byť dostatočne vykurovaná s možnosťou regulácie tepla.

Podľa § 45 ods.4 a ods.5 citovanej vyhlášky na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a
jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, alebo slúži na podnikanie.

Podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala
obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu
a parkovanie.

Súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v súlade s citovanými
ustanoveniami stavebného zákona a vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu.

V konaní o dodatočnom povolení stavby žalobkyňa uplatnila námietky, s ktorými sa stavebný úrad
zaoberal, rozhodol o nich, s riadnym a podrobným odôvodnením. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že
stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby nedôsledne skúmal, či povolením nedôjde k
zhoršeniu pohody bývania v jej rodinnom dome, a to vzhľadom na odstup stavby k hranici jej pozemku a
z hľadiska osvetlenia a preslnenia obytných miestností orientovaných v povoľovanej stavbe. K tomu súd
zhodne so stavebným úradom uvádza, že stavebný zákon, ani vyhláška č. 532/2002 Z.z. nevymedzuje
odstupy jednoduchých stavieb od hranice susedných pozemkov. Pri povoľovaní jednoduchej stavby sa
však musí prihliadať na to, aby táto stavba svojím vzhľadom a účinkami nezhoršovala obytné a životné
prostredie a ak by boli zachované kritériá uvedené v § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vzájomné
odstupy stavieb sa vzťahujú iba na rodinné domy, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor a nie je
preto možné ich uplatniť na preskúmavaný prípad. Na hranici pozemkov žalobkyne a stavebníka je
žalobkyňou postavený 2-metrový plot z trapézového plechu, vzdialený od stavby domu žalobkyne 3,5
m. Vzájomný odstup jednoduchej stavby cca 1 m od hranice pozemku parc.č. XXX kat. úz. P.W. bol
posúdený stavebným úradom podľa hľadísk uvedených v § 6 ods.1 vyhl.č. 532/2002 Z.z. a podľa názor
súdu, záver stavebného úradu je v súlade s uvedenou úpravou a odbornými posudkami.

Zo spisu vyplýva, že stavebník v konaní predložil svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. Dagmar
Vargovičovou, ktorá posudzovala denné osvetlenie a preslnenie obytnej miestnosti stavby žalobkyne,
ktorá je orientovaná k povoľovanej stavbe. V posudku sa uvádza, že miestnosť má osadené dva
presvetľovacie otvory o rozmeroch 0,9 x 0,45 m s výškou parapetu 1,68 m. Jedno okno je orientované
na juhovýchod a druhé je orientované na severozápad. Z vykonaných posúdení a výpočtov vyplynulo,
že predmetná miestnosť nevyhovuje požiadavkám príslušnej technickej normy ako obytnej miestnosti,
a to z dôvodu nedostatočne vymedzovaných okenných otvorov a ich nevhodného umiestnenia. Z
diagramu zatienenia pre deň 1. marec a 14. október vyplýva, že posudzovaný bod nedosiahne normou
požadované preslnenie je 1,5 hodín denne ani bez výstavby jednoduchej stavby, a to z dôvodu orientácie
okna na severozápadnú stranu. Svetlotechnický posudok, ktorý predložila žalobkyňa stavebnému
úradu, uvádza, že realizácia jednoduchej stavby zhoršila podmienky denného osvetlenia v existujúcom
vnútornom priestore s trvalým pobytom ľudí počas dňa. Rozpory medzi oboma posudkami stavebný úrad
odstránil na ústnom rokovaní konanom 07.12.2011 za účasti prof. Ing. Dušana Katunského, CSc., ktorý



posudok predložený žalobkyňou a ktorý bol vyhotovený neautorizovanou Ing. Katarínou Ambrozovou,
overoval. Na ústne konanie stavebný úrad zabezpečil z archívu stavebného úradu na Obvodnom úrade v
Košiciach spisový materiál, ktorý sa týkal konania o zmene v užívaní stavby rodinného domu žalobkyne.
Kolaudačné konanie bolo ukončené rozhodnutím z 25.10.1993 č. 707/1993-Kp, ktorým bola firme
NAJMES, G.S. - L. F. R. U.., Č. X, M., povolená zmena v užívaní stavby predmetného rodinného domu
na využitie na účely podnikania - predajňa potravín, reštaurácia s denným barom, masáže, skladovacie
priestory, kancelária. V zmysle uvedeného rozhodnutia bol predmetný priestor izby žalobkyne určený na
účely využitia ako sklad. Na základe takto zisteného skutkového stavu prof. Dušan Katunský uviedol, že
predmetná miestnosť v oboch posudkoch podľa spracovateľov nemala dostatočnú mieru preslnenia ani
pred realizáciou stavby stavebníka na parcele č. XXX/X kat. územia P., a ani po nej. Obaja spracovatelia
sa zároveň zhodujú na tom, že vzhľadom na rozmery miestnosti a rozmery okenných konštrukcií túto
miestnosť nemožno považovať za miestnosť s trvalým pobytom ľudí, t.j. za obytnú miestnosť. Podľa
názoru súdu týmto boli odstránené rozpory medzi oboma posudkami, a preto nebol dôvod na to, aby
stavebný úrad vyhovel námietke žalobkyne na doplnenie dokazovania ďalším kontrolným odborným
posudkom. Stavebný úrad zistil a žalobkyňa to ani nevyvrátila, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým
bola povolená zmena v užívaní stavby, je doposiaľ účinné a nebolo na žiadosť vlastníka stavby, t.j.
žalobkyne zmenené. Po právnej stránke teda miestnosť, ktorá je orientovaná k povoľovanej stavbe,
hoci ju žalobkyňa užíva ako spálňu, podľa kolaudačného rozhodnutia skladovacím priestorom, na ktorý
sa nevzťahujú kritériá preslnenia a presvetlenia platné pre obytné miestnosti. Stavebný úrad zistil,
že žalobkyňa vykonala na stavbe zmeny, ktoré spočívali v zmenšení okenných otvorov stavby, okná
sú podľa odborníka poddimenzované vzhľadom na veľkosť miestností, a tak z hľadiska svetelných
pomerov nespĺňa požiadavky pre obytné miestnosti vymedzené platnými predpismi bez ohľadu na
stavbu jednoduchej stavby.

Stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby skúmal, či dodatočné povolenie nie je v rozpore
s verejnými záujmami chránenými týmito zákonmi, a to najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania
a osobitnými predpismi. Stavebník na výzvu stavebného úradu predložil také doklady, ktoré svedčili o
tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ochranu verejných záujmov
stavebný úrad zabezpečil tým, že v rozhodnutí uložil stavebníkovi podmienky, za ktorých sa má stavba
realizovať. Požiadavka žalobkyne, ktorá trvá na nariadení odstránenia nepovolenej stavby, je preto
neodôvodnená a nemá oporu v zákone. Zo spisu vyplýva, že práva žalobkyne nebudú dotknuté na
prípustnú mieru, t.j. nad prípustnú mieru nebude ani narušená pohoda jej bývania.

Súd poukazuje na to, že so všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa v konaní o dodatočnom povolení
stavby stavebnému úradu predložila, sa stavebný úrad podrobne a náležitým spôsobom zaoberal.
Rozhodnutie o námietkach je podrobne odôvodnené, v dôsledku čoho odvolací orgán iba poukázal na
tieto dôvody, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Podľa názoru súdu nie je potrebné opakovať tie isté
dôvody, v takom prípade ak sa odvolací orgán neodchýli od názoru prvostupňového správneho orgánu.
Súd ani námietku žalobkyne, že sa odvolací orgán nezaoberal podrobne jej odvolacími dôvodmi, ktoré
boli totožné s jej námietkami vznesenými v konaní o dodatočnom povolení stavby, nepovažoval v tomto
prípade za opodstatnenú a odôvodňujúcu zrušenie rozhodnutia žalovaného.

Pretože po posúdení nepovolenej stavby v konaní podľa § 88a stavebného zákona, bolo zistené, že
stavba nie je v rozpore s kritériami, ktoré vymedzuje ustanovenie § 88a ods.1 stavebného zákona,
stavebný úrad neporušil zákon, keď takúto stavbu dodatočne povolil.

Z uvedeného dôvodu súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol.

Žalobkyni nebolo priznané právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná (§ 250k
ods.1 O.s.p.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.