Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201136 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201136.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženou z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu Mariána Bálinta (obchodné meno BM KOMPLET), Záhradná 5, Gelnica, zast. advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou, AK Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Košice, Rozvojová 2, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 07. 2012 č. 9817301/5/1747809/2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. íc/ O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Košice - oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 13. 07. 2012 č. 9817301/5/1747809/2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 336,43 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátke JUDr. Kataríne Habiňákovej do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím - oznámením zo dňa 13. 07. 2012 č. 9817301/5/1747809/2012 žalovaný podľa § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) oznámil žalobcovi, že podľa § 73 ods. 4 písm. a/ cit. zákona odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 03. 11. 2008 č. 729/230/11956/08/Fere zamieta, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, pretože je podané po určenej lehote. Včas podanou žalobou zo dňa 24. 09. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia citovaného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že právny predchodca žalovaného - Daňový úrad Gelnica dňa 03. 11. 2008 vydal rozhodnutie č. 729/230/11956/08/Fere, ktorým žalobcovi dodatočne vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 20.561,-- Sk. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného vysloveným v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03. 11. 2008, t. j., že odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 03. 11. 2008 podal po určenej lehote. Uviedol, že v roku 2007 prerušil vykonávanie živnostenského oprávnenia a odišiel dlhodobo do zahraničia, kde bol riadne zamestnaný. O jeho vycestovaní a dlhodobom pobyte mimo územia SR boli informovaní aj zamestnanci právneho predchodcu žalovaného. Túto skutočnosť im žalobca oznámil. Aj napriek vedomosti, že žalobca sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, právny predchodca žalovaného doručoval všetky písomnosti vrátane dodatočného platobného výmeru zo dňa 03. 11. 2008 žalobcovi v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov v súvislosti s doručovaním dodatočného platobného výmeru zo dňa 03. 11. 2008, pretože v čase jeho doručovania sa v mieste doručenia na ulici Záhradnej č. 5 v Gelnici nezdržiaval. Tým nebola splnená zákonná podmienka, určená pre tento spôsob doručenia, t. j. zdržiavanie sa adresáta v miestne doručenia. Tvrdil, že neboli splnené ani ďalšie podmienky vyžadované cit. ustanovením § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov pre náhradné doručenie, pretože nebolo preukázané, že by žalobcu poštový doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil o novom termíne doručenia a následne o uložení zásielky na pošte. Žalobca je presvedčený o tom, že v tomto prípade sa mal uskutočniť len jeden pokus o doručenie zásielky obsahujúcej rozhodnutie o dodatočnom vyrubení dane. Žalobca ďalej uviedol, že o tom, že je údajne daňovým dlžníkom sa dozvedel až v apríli 2012, kedy mu bola doručená výzva na predloženie súpisu majetku za účelom vykonania daňovej exekúcie. Na základe tejto výzvy u žalovaného zisťoval dôvod daňovej exekúcie. Následne podal odvolanie proti rozhodnutiu o dodatočnom vyrubení dane za predmetné zdaňovacie obdobie. Napokon namietal zákonnosť dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Gelnica zo dňa 03. 11. 2008 o určení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. Tvrdil, že nijako nebránil správcovi dane vo vykonávaní daňovej kontroly, a preto správca dane nebol oprávnený určiť mu daň podľa pomôcok podľa § 15 ods. 2 v spojení s ustanovením § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Podaním zo dňa 18. 01. 2012 žalobca zaslal súdu fotokópiu medzinárodného formulára E 301, ktorý má potvrdzovať, že v období od 05. 06. 2008 do 16. 04. 2010, a od 11. 10. 2010 do 06. 05. 2011 pracoval v Holandsku, ako aj to, že v období od 01. 03. 2011 do 26. 04. 2011 a od 06. 05. 2011 do 29. 05. 2011 bol práceneschopný. Týmto formulárom preukazoval, že v čase, kedy mu malo byť doručované napadnuté rozhodnutie žalovaného, bol dlhodobo mimo územia Slovenska. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2013 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 19. 09. 2008 dodatočným platobným výmerom č. 729/230/11956/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008 určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 daň z pridanej hodnoty vo výške 20 561,-- Sk. Žalobca dodatočný platobný výmer neprevzal v odbernej lehote, preto sa považoval za doručený v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dňom 04. 12. 2008, právoplatnosť nadobudol dňa 19. 12. 2008 a vykonateľným sa stal 06. 01. 2009. Informácie uvedené v žalobe žalovaný považoval za zavádzajúce. Žalobca mal živnostenskú činnosť pozastavenú v čase od 07. 01. 2008 do 31. 12. 2008 a nie v roku 2007, ako to tvrdil v žalobe. Prerušenie výkonu živnosti nemalo vplyv na možnosť vykonať daňovú kontrolu správcom dane. Informácia o pozastavení živnostenskej činnosti nebola informácia o tom, že by sa žalobca v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval. Žalobca v rozpore s ustanovením § 17 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov si neurčil zástupcu na doručovanie. Ďalej uviedol, že správca dane a ani doručovateľ - Slovenská pošta žiadnym spôsobom nemali a do dnešného dňa nemajú preukázané, že by sa žalobca v čase doručovania zásielky správcu dane nezdržiaval v mieste doručovania zásielky. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, či sa v skutočnosti zdržiaval a kedy sa zdržiaval mimo adresy svojho bydliska. Jeho tvrdenie, že sa dlhodobo zdržiaval mimo územia republiky spochybňuje skutočnosť, že ešte dňa 02. 06. 2008 písomne komunikoval so správcom dane, keď požiadal o určenie posledného zdaňovacieho obdobia z dôvodu zrušenia registrácie k DPH. Správca dane dňa 06. 11. 2008 vyrubil žalobcovi rozhodnutím č. 729/230/12069/08/Fere sankčný úrok, pričom toto rozhodnutie žalobca prevzal dňa 13. 11. 2008. Dodatočný platobný výmer zo dňa 03. 11. 2008 sa doručovateľ pokúšal žalobcovi doručiť dňa 18. 11. 2008 a 19. 11. 2008. Ďalšou skutočnosťou spochybňujúcou vyjadrenie žalobcu o dôvode jeho neprítomnosti, t. j. existenciu zamestnania v zahraničí je aj to, že žalobca za zdaňovacie obdobie roku 2008 podal správcovi dane daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B dňa 27. 02. 2009, pričom v daňovom priznaní uviedol príjmy zo závislej činnosti za obdobie február až máj 2008 a v mieste na osobitné záznamy daňovníka uviedol, že nemal žiadne iné príjmy podliehajúce zdaneniu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca dňa 09. 05. 2009 prevzal rozhodnutie o uložení pokuty z dôvodu, že dodatočne predpísaná daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 nebola v lehote splatnosti zaplatená. Z toho vyplýva, že žalobca vedel o určení dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty. Dňa 21. 05. 2009 žalobca podal správcovi dane odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty, pričom rozhodnutie Daňového úradu Gelnica o uložení pokuty bolo potvrdené Daňovým riaditeľstvo SR. Rozhodnutia boli žalobcovi doručované na adresu uvedenú v záhlaví odvolania, t. j. na adresu trvalého bydliska žalobcu. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR žalobca neprevzal, preto boli doručené uložením podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov dňa 22. 07. 2009. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že v čase doručovania oznámenia o vykonaní daňovej kontroly, protokolu a najmä rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, nepreukázal nielen v rámci daňového konania, ale dôkaz tohto tvrdenia nepredložil ani pri podaní žaloby na súd. Žalobca prevzal výzvu na predloženie súpisu majetku zo dňa 26. 04. 2002 dňa 04. 05. 2012. Odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru o určení dane podľa pomôcok za II. štvrťrok 2007 bolo žalobcovi doručené uložením dňa 04. 12. 2008. Žalobca mohol proti nemu podať odvolanie do dňa 19. 12. 2008. Keďže žalobca si svoje právo neuplatnil, dodatočný platobný výmer sa stal právoplatným dňa 19. 12. 2008 a vykonateľným dňa 06. 01. 2009. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7S/210/2012 jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Gelnica rozhodnutím zo dňa 03. 11. 2008 č. 729/230/11956/08/Fere určil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 20.561,-- Sk, pričom uvedenú daň určil na základe § 15 ods.2 a § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Z pripojenej doručenky vyplýva, že dňa 18. 11. 2008 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie predmetného dodatočného platobného výmeru z výzvou na opakované doručenie, ktoré bolo vykonané 19. 11. 2008. Týmto dňom bola táto zásielka uložená na pošte. Zásielka bola vrátená Daňovému úradu Gelnica dňa 10. 12. 2008 s tým, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Podľa záznamu na žiadosti žalobcu zo dňa 29. 05. 2012 o doručenie fotokópie okrem iných aj dodatočného platobného výmeru za II. štvrťrok 2007 žalobca prevzal predmetný dodatočný výmer dňa 04. 06. 2012. V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica zo dňa 03. 11. 2008 žalobca uviedol, že dodatočný platobný výmer od správcu dane osobne prezval dňa 04. 06. 2012. Tento výmer mu správca dane doručoval na adresu miesta jeho podnikania ešte v mesiaci november 2008, kedy podal na pošte zásielku s výmerom dňa 14. 11. 2008, táto mu však bola vrátená dňa 10. 12. 2008 ako neprevzatá, pretože v tom čase sa žalobca na uvedenej adrese preukázateľne nezdržiaval. Ďalej uviedol, že Záhradná č. 5 v Gelnici sa nezdržiaval ani v čase doručovania oznámenia správcu dane o výkone daňovej kontroly zo dňa 09. 07. 2008, pretože bol zamestnaný v zahraničí u ním uvedenej holandskej firmy. Preto ani nemohol z objektívnych dôvodov predložiť účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly na základe výzvy zo dňa 19. 08. 2008 a z toho dôvodu neobdržal ani protokol o určení dane podľa pomôcok a ani výzvu na jeho prerokovanie. Odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 03. 11. 2008 žalovaný zamietol z dôvodu, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné podľa § 72 ods.8 písm. a/ Daňového poriadku, pretože bolo podané po určenej lehote. Rozhodnutie Daňového úradu Gelnica č. 729/230/12069/08/Fere zo dňa 06. 11. 2008, ktorým bol žalobcovi podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov určený sankčný úrok v sume 592,-- Sk za nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti na daň z pridanej hodnoty vo výške 8.542,-- Sk priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti žalobca prevzal dňa 13. 11. 2008. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/210/2012 súd zistil, že žalobca na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 uviedol, že v roku 2008, t. j. v čase doručovania okrem iných aj predmetného dodatočného platobného výmeru pracoval v Holandsku v turnusoch v rozsahu 2 - 3 mesiace a na Slovensku sa zdržiaval zhruba po dobu asi dvoch týždňov. Žalobca a jeho právna zástupkyňa na pojednávaní konanom dňa 18. 06. 2014 zotrvali na podanej žalobe a z dôvodov v nej uvedených navrhli, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu. Zároveň žiadali priznať právo na náhradu trov konania. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a poukázala na to, že žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti, na základe čoho bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o určení jeho daňovej povinnosti za predmetné zdaňovacie obdobie, keďže tento neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu v uvedenom období daňová povinnosť nevznikla. Zdôraznila, že žalobcom predložený formulár, ktorým preukazoval, že sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste bydliska, svedčí iba o tom, že bol v zahraničí sociálne poistený a nie o tom, že sa tam v tom čase skutočne aj zdržiaval. Preto ho nemožno považovať za dôkaz. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemal vedomosti o predmetnej daňovej kontrole a tým aj o povinnosti predkladať dôkazy vyvracia to, že žalobca v tom čase prevzal rozhodnutie o uložení sankčného úroku, z ktorého sa o tom dozvedel. Preto mohol využiť oprávnenie podať mimoriadny opravný prostriedok. Správca dane nie je povinný suplovať povinnosti, ale ani práva daňového subjektu, a preto nebolo jeho povinnosťou vykonať ani žiadne dokazovanie o tom, či sa žalobca v čase doručovania dodatočného platobného výmeru zdržiaval v mieste doručenia, pretože v zmysle § 73 ods. 4 a 5 Daňového poriadku bolo iba jeho povinnosťou po zistení oneskoreného podania odvolania túto skutočnosť daňovému subjektu oznámiť. Podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením (§ 13 ods. 8 cit. zákona). Podľa § 72 ods. 8 písm. a/ cit. zákona odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné (§ 73 ods.4 písm. a/ cit. zákona). Podľa § 73 ods.5 cit. zákona prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa ods.4. Žalovaný nepostupoval v súlade s citovanou právnou úpravou. Úlohou súdu v konaní bolo preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 73 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku z dôvodu neprípustnosti odvolania podľa § 72 ods.8 písm. a/ Daňového poriadku, t. j. z dôvodu podania odvolania po uplynutí lehoty určenej na podanie odvolania (§ 72 ods. 3 cit. zákona). V odvolaní zo dňa 14. 06 .2012 podanom na poštovú prepravu dňa 15. 06. 2012 a adresovanom žalovanému žalobca uviedol, že dodatočný platobný výmer od správcu dane osobne prevzal dňa 04. 06. 2012, a preto v zákonnej lehote podáva proti nemu odvolanie. Namietal, že zásielku s dodatočným platobným výmerom podanú na pošte dňa 14. 11. 2008 nemohol prevziať, táto bola správcovi dane vrátená dňa 10. 12. 2008 ako neprevzatá, pretože sa v tom čase na adrese Záhradná 5 v Gelnici preukázateľne nezdržiaval. Ďalej poukázal na to, že sa preukázateľne na uvedenej adrese nezdržiaval ani v čase doručovania oznámenia správcu dane o výkone daňovej kontroly, výzvy na predloženie účtovných dokladov, protokolu o určení dane podľa pomôcok a výzvy na prerokovanie protokolu, pretože bol v tom čase zamestnaný u holandského zamestnávateľa a býval na adrese Brüning strasse 21 v meste Kleve v Nemecku. Ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov sa uplatňuje pri doručovaní písomností, ktoré majú byť doručené do vlastných rúk a doručenie písomnosti do vlastných rúk sa nepodarí vykonať z dôvodu, že doručovateľ adresáta písomnosti nezastihne. Rozhodujúcou zákonnou podmienkou na aplikáciu tohto ustanovenia upravujúceho doručovanie písomností je, že adresát písomnosti sa v mieste doručenia zdržuje. Žalobca v odvolaní zo dňa 14. 06. 2012 namietal, že zásielka s dodatočným platobným výmerom podaná správcom dane na poštovú prepravu dňa 14. 11. 2008 mu nemohla byť účinne doručená podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, pretože sa v čase doručovania tejto zásielky v mieste doručovania na adrese Gelnica, Záhradná č. 5, nezdržiaval. Za situácie, keď žalobca bližšie nekonkretizoval, kde sa v čase doručovania tejto zásielky (t. j. 18. 11. 2008 - prvý pokus o doručenie, 19. 11. 2008 - opakovaný pokus o doručenie zásielky) a ničím nepreukazoval skutočnosť, že v uvedených dňoch sa v mieste doručenia nezdržiaval, bolo povinnosťou správcu dane s poukazom na ustanovenie § 13 ods.8 Daňového poriadku vyzvať žalobcu, aby toto svoje tvrdenie konkretizoval a preukázal ho. Skutočnosť, že žalobca dňa 13. 11. 2008 prevzal rozhodnutie Daňového úradu Gelnica č. 729/230/12069/08/Fere zo dňa 06. 11. 2008 o vyrubení sankčného úroku, nepreukazuje, že žalobca sa zdržiaval v mieste doručenia, t. j. na adrese Gelnica, Záhradná č. 5, aj v dňoch 18. 11. 2008 a 19. 11. 2008. Na posúdenie otázky, či v súvislosti s doručovaním zásielky s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11956/08/Fere nastali právne účinky doručenia v zmysle § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov je nerozhodné, že žalobca sa o určení dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 dozvedel už z rozhodnutia Daňového úradu Gelnica č. 729/230/3026/09/Fere zo dňa 27. 04. 2009 o uložení pokuty z rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, ktoré mu bolo doručené 09. 05. 2009. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, t. j. že sa v dňoch 18. 11. 2008 a 19. 11. 2008 v mieste doručenia nezdržiaval a umožniť mu preukázanie tejto skutočnosti. Pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne doručovania zásielky s dodatočným platobným výmerom správcu dane v zmysle § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov (§ 165 ods. 2 Daňového poriadku) súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O. s. p.). Úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastupovania v sume 270,43 eur a ostatných trov (súdny poplatok) v sume 66 eur. Právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila trovy právneho zastupovania v podaní zo dňa 19. 06. 2014 celkom v sume 270,43 eur podľa špecifikácie v ňom uvedenej. Trovy právneho zastupovania pozostávajú z odmeny advokáta za štyri úkony právnej pomoci (§ 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov): príprava a prevzatie zastupovania dňa 24. 09. 2012 a podanie žaloby zo dňa 24. 09. 2012 a 127,16 eur, príprava a prevzatie zastupovania dňa 11. 06. 2014 (zmena právneho zástupcu) a účasť na pojednávaní dňa 18. 06. 2014 a 134,-- eur a paušálnej náhrady nákladov (§ 16 cit. vyhl.) k 2 úkonom právnej pomoci vykonaným v r. 2012 a 7,63 a k 2 úkonom právnej pomoci vykonaným v r. 2014 a 8,04 eur. Keďže o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.), je týmto návrhom viazaný a nemôže prekročiť jeho rámec. Preto žalobcovi priznal trovy právneho zastupovania v uplatnenej výške. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.