Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/300/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201227 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201227.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., Košice, Slovenskej jednoty 13, Košice, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Košice, Gelnická 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.08.2012 č. 1020503/1/553066-1127053/2012/13389, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I. z 21.10.2011 č.j. 695/231/88758/11/FrnM, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 124.926,21 eur. Správca dane - Daňový úrad Košice I. vydal uvedené rozhodnutie na základe výsledkov kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2009 uvedených v protokole z 25.08.2011 č. 695/320/74059/2011/Amri. Protokol a jeho dodatok č. 695/320/7409/2011/Amri bol prerokované a doručený dňa 17.10.2011. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo 16.04.2009 v sume 124.887,-- eur od spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. za sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN Michalovce v zmysle Mandátnej zmluvy o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN z 01.07.2008 a dodatku č. 1 zo 07.09.2009. Žalobca v žalobe konštatoval, že správca dane po preverení sprostredkovania a predaja OC BERLÍN u kupujúceho UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava prostredníctvom dožiadania na daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave zistil, že tento daňový subjekt jednal o predaji so spoločnosťou FK Finance, s.r.o., ktorú zastupoval N. X. a M. X.. Zistil, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. a jeho konateľ H. U. neoslovili spoločnosť UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. s ponukou na predaj OC ZEMPLÍN a ani predaji nevystupovali ako sprostredkovateľ. FK Finance s.r.o. za sprostredkovanie predaja vystavila žalobcovi faktúru na sumu 91.255,15 eur s DPH č. 3/2009 z 24.03.2009 a žalobca si v zdaňovacom období marec 2009 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 14.570,15 eur od dodávateľa FK Finance, s.r.o. za služby podľa mandátnej zmluvy zo dňa 12.08.2008, predmetom ktorej bolo finančné poradenstvo pri zabezpečovaní úverových, resp. leasingových finančných prostriedkov pri refinancovaní projektu OC ZEMPLÍN. Správca dane si v rámci dokazovania zadovážil písomnú svedeckú výpoveď od Z.. N. X., konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. a od Úradu boja proti korupcii v Košiciach obdržal mailovú dokumentáciu medzi spoločnosťami FK Finance s.r.o., UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. a medzi FK Finance s.r.o. a žalobcom za obdobie od 11.03.2008 do 23.03.2009, a kópie výpisov z bankových účtov spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., VEFRA s.r.o., ktorá faktúrami č. 20090402 zo 07.04.2009 fakturoval spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. čiastku 749.700,-- eur za technickú výpomoc - asistenčné služby pri predaji Obchodného centra ZEMPLÍN v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2009. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 06.10.2014 uviedol, že z rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že ťažiskovým dôkazom k prijatiu záveru, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. reálne nesprostredkovala predaj OC ZEMPLÍN, je písomná svedecká výpoveď Z.. X. konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o., výpoveď H.. U. bývalého konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. a zistenia v súvislosti s osobou H.. O., konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., ktorá mala byť subdodávateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. V súvislosti s písomnou svedeckou výpoveďou Z.. X. konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu ustanovení § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom konštatoval, že úplnosť dokazovania nespočíva len v rozsahu dokazovania, ale aj v tom, ako a akou formou správca dane dokazovanie vykonal, či dôkazné prostriedky zvolil tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a či žalobca v postavení daňového subjektu mal reálnu možnosť uplatniť všetky svoje práva. V prípade písomnej svedeckej výpovede konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. podľa názoru žalobcu správca dane takto nekonal, pretože došlo k porušeniu základných zásad daňového konania. Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy daní, a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie námietok a sťažností na postup pracovníka správcu dane, podanie odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, či prístup k nezávislému a nestrannému súdu v otázke zákonnosti rozhodnutí, či dokonca správcu dane (I. ÚS 269/05, I. 238/06). Žalobca poukázal na ustanovenia § 2 ods.1, 2, 8 a ustanovenie § 15 ods.5 písm.e) zákona č. 511/1992 Zb. a konštatoval, že žalobca nemal reálnu možnosť uplatniť svoje právo klásť svedkovi Z.. X. otázky pri ústnom pojednávaní podľa § 15 ods.5 písm.e) zákona č. 511/1992 Zb., ale správca dane svojím postupom úmyselne znemožnil realizáciu tohto práva. Toto pochybenie nebolo možné napraviť tým, že žalobca v postavení daňového subjektu bol oboznámený s obsahom svedeckej výpovede Z.. X.. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak žalobca v daňovom konaní mohol uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu vylúčený, dal do konania takého charakteru, že s jej existenciou sa spája porušenie zákonnosti. Podľa žalobcu písomná svedecká výpoveď za daných okolností neviedla k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Písomná svedecká výpoveď Z.. X. predstavuje ťažiskový dôkaz k prijatiu záveru, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. reálne nesprostredkovala predaj OC ZEMPLÍN, s.r.o., potom písomná svedecká výpoveď nebola adekvátnym dôkazným prostriedkom k zisteniu otázky podstatnej pre predmet sporu. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., pretože povinnosťou správcu dane je dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súvislosti so svedeckou výpoveďou H.. U., bývalého konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. poukázal na to, že tento svedok potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré prebiehalo cca 1 rok, čo potvrdil aj žalobca. Aj keď žalobca neposkytol správcovi dane dostatok súčinnosti, resp. nepredložil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, iba uviedol, že išlo cca o 30 - 40 záujemcov, spomenul tiež nejaké advokátske kancelárie z Bratislavy, ktoré mali spolupracovať so záujemcom o kúpu OC ZEMPLÍN, správca dane bol povinný v súlade s § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré mohli prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu žalobcu ako účastníka konania. Podľa žalobcu nie je možné zamieňať povinnosť správcu dane zistiť podľa uvedeného ustanovenia zákona skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie s dôkazným bremenom žalobcu podľa § 29 ods.8 citovaného zákona a požadovať od neho, aby prevzal zodpovednosť za splnenie výlučnej povinnosti správcu dane zabezpečiť úplnosť dokazovania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne hodnotil získané dôkazy, čo spočívalo v nesprávnej úvahe, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. síce zabezpečovala predaj hľadaním potencioniálnych kupujúcich v priebehu cca 1 roka, avšak v konečnej fáze sa žalobca rozhodol pre prefinancovanie objektu formou leasingu. Podľa žalobcu to, že v záverečnej fáze žalobca sa rozhodol pre kupujúceho, ktorého súbežne zabezpečovala iná spoločnosť, nevyvracia skutočnosť, že REVANGE SERVIS s.r.o. reálne zabezpečoval potencionálneho kupujúceho. Podľa žalobcu je už len vecou vzájomných obchodných vzťahov medzi dvoma zmluvnými partnermi ako sa vzájomne vysporiadajú za poskytnuté služby. Žalobca uzavrel súbežne dve zmluvy týkajúce sa predaja, resp. prefinancovania OZ ZEMPLÍN, a to s dvoma dodávateľmi, pričom v závere sa rozhodol pre prefinancovanie formou leasingu, čo nespochybňuje tú skutočnosť, že REVANGE SERVIS s.r.o. uskutočnil samotné zdaniteľné plnenie v zmysle predmetnej faktúry. V súvislosti so zisteniami ohľadom H.. O., konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., ktorá mala byť subdodávateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., žalobca uviedol, že správca dane vzhľadom na jeho výpoveď do zápisnice o ústnom pojednávaní z 19.05.2011 nadobudol pochybnosti, či je H.. O. schopný vykonávať akúkoľvek ekonomickú činnosť, ktorá by súvisela s činnosťami ohľadom sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN a tak konštatoval, že spoločnosť VEFRA s.r.o. nemohla spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. poskytnúť predmetné služby. Z rozhodnutia daňových orgánov nevyplýva, ako zhodnotili nevedomosť H.. O. vzhľadom na skutočnosť, že menovaný utrpel úraz hlavy cca pred rokom a pol, čo je uvedené na OR PZ, ÚJKP Košice. Išlo o trestný čin lúpeže a vec bola pred podaním žaloby, pričom existujú lekárske správy o úraze hlavy. Podľa žalobcu nie je vylúčené, že nevedomosť O. mohla byť spôsobená práve vážnym úrazom hlavy. Ak podľa správcu dane sú pochybnosti, či H.. O. bol schopný vykonať akúkoľvek činnosť, potom vzniká otázka, či H.. O. porozumel poučeniu správcu dane. Podľa žalobcu teda zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice I., je v rozpore s obsahom spisov a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žiadal preto, aby súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby z 03.01.2013 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice I. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobia apríl 2009 vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 218.914,45 eur. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou, preveroval u žalobcu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Na základe výsledkov kontroly správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo dňa 16.04.2009 (základ dane 657.300,-- eur, DPH 124.887,-- eur) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o., Fábryho 847/13, Košice (teraz Bratislava, B. Nemcovej 8) za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce. Správca dane na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v rozpore s § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH odpočítal daň. Žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo dňa 16.04.2009 od uvedeného dodávateľa za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce v zmysle Mandátnej zmluvy o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN zo dňa 01.07.2008, pretože bolo zistené, že k sprostredkovaniu predaja OC ZEMPLÍN spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. v skutočnosti nedošlo. Zistený skutkový stav je uvedený v dodatočnom platobnom výmere z 21.10.2011 č. 695/231/88825/11/FrnM a v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobe uviedol doslovné znenie odvolania podaného 18.01.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. K žalobným námietkam žalobcu, že správca dane nespochybniteľne nepreukázal porušenie ustanovenia § 49 ods.2 zákona o DPH, nevykonal dokazovania v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy vo veci, a postup správcu dane bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania, žalovaný uviedol, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotnoprávnej povahy. Pretože zákon o DPH určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie DPH, musí ho vyhotoviť platiteľ, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa. Ide o osobu, ktorá má platiť DPH, a súčasne ktorá uskutočnila plnenie v rámci podnikania. Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaná služba sprostredkovania bola prijatá od spoločnosti uvedenej na dokladoch (REVANGE SERVIS s.r.o.), a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že konanie správcu dane, ktorý zabezpečoval dôkazné prostriedky, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní spochybnil uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení platiteľom uvedených na predmetných faktúrach. Žalovaný konštatoval, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne-právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre (rozsudok NSSR č. 1Sž-o-KS/262/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný posúdením celého dodatočného platobného výmeru a obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že posúdenia skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH, boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj zákona č. 511/1992 Zb. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Na pojednávaní zástupca žalobcu konštatoval, že podľa teórie hodnotenia dôkazov ťažiskovým dôkazom je výpoveď konateľa spoločnosti FK Finance a miestne zisťovanie v UniCredit Leasing. Hoci v čase vykonania tohto dôkazu zákon umožňoval ako dôkaz písomnú svedeckú výpoveď, ale v prípade UniCredit správca dane podľa názoru žalobcu zvolil zlú formu zisťovania, pretože miestnou ohliadkou nie je možné zisťovať tie skutočnosti, ktoré je možné iba svedeckou výpoveďou, resp. výsluchom svedkov. Ak by takúto formu správca dane zvolil, musel by byť žalobca prítomný pri výsluchu. Tým boli porušené práva žalobcu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu a jeho povinnosťou bolo preukazovať, či v skutočnosti s sprostredkovaniu predaja obchodného centra došlo. Bolo jeho povinnosťou zhromažďovať dostatočné konkrétne dôkazy o sprostredkovaní vzhľadom na obťažnosť preukazovania takejto služby. Žalobca pri svojom výsluchu nič konkrétne neuviedol o sprostredkovaní, iba že k predaju nakoniec došlo. Rovnako bývalý konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H.. U. uviedol, že so spoločnosťou UniCredit nejednal. Bolo zistené, že žalobca v mesiaci marec 2009 si uplatnil odpočet DPH za faktúru vystavenú spoločnosťou FK Finance na sumu asi 91.000,-- eur za sprostredkovanie predaja OC Zemplín. Pritom za mesiac apríl a december 2009 si uplatnil tiež odpočet za predaj toho istého obchodného centra na základe faktúry, ktorú vyhotovil REVANGE SERVIS s.r.o. na základe Mandátnej zmluvy a jeho dodatku, pričom celková suma bola vyše 951.000,-- eur. K námietke žalobcu, že správca dane nikde neuviedol výsledok miestneho zisťovania v UniCredit Leasing, zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že správca dane zaslal dožiadanie daňovému úradu pre vybrané subjekty v Bratislave, ktorý po vyplnení tohto dožiadania zaslal správcovi dane odpoveď na dožiadanie, ktorej obsah bol použitý v protokole aj v rozhodnutí. Chybou bolo, že ako dôkaz vo vyjadrení bolo označené ako výsledok z miestneho zisťovania, ale išlo o odpoveď na dožiadanie, pretože táto odpoveď bola aj zaslaná k číslu dožiadania. Zdôraznila, že s písomnou svedeckou výpoveďou konateľa FK Finance bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nej aj vyjadriť. Súd podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu Košice I., oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, marec - december 2008, január - august, október - december 2009, január - august 2010, ktorá bola vykonaná v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola bola ukončená dňa 17.10.2011 prerokovaním protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 695/320/74059/2011/Amri a dodatku k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 695/320/74059/2011/Amri. Na základe výsledku z daňovej kontroly Daňový úrad Košice I. rozhodnutím z 21.10.2011 č. 695/231/88758/11/FrnM vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 124.926,21 eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 zo 16.04.2009, základ dane 657.300,-- eur, 19 % daň 124.887,-- eur od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. Košice (teraz Bratislava, B. Nemcovej 8) za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce v zmysle Mandátnej zmluvy o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN zo dňa 01.07.2008 a dodatku č. 1 zo dňa 07.09.2009. Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že uvedená spoločnosť poskytovala súčinnosť poradenstvo a iné podporné činnosti pri predaji OC ZEMPLÍN, ktorý sa aj uskutočnil. Novým majiteľom sa stala spoločnosť UniCredit Leasing. Žalobca správcovi dane tvrdil, že fakturované činnosti boli vykonané, pretože obchod sa uskutočnil. Uviedol tiež, že rokoval s viacerými možnými kupujúcimi, ale neúspešne, a preto o tom neboli vyhotovené žiadne zápisy. Ostatných sprostredkovateľov žalobca nevedel uviesť. Nevedel tiež predložiť písomné dôkazy o uskutočnení činnosti od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o., pretože ako uviedol, išlo len o ústne rozhovory konateľov spoločností, nepamätal sa, či spoločnosť UniCredit Leasing bola oslovená spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. alebo samotným žalobcom, a či boli vyhotovené záznamy z rokovaní s kupujúcim. Konštatoval však, že na niektorých rokovaniach s UniCredit Leasing s.r.o. bol prítomný aj konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H.. U.. Na základe dokladov, ktoré predložil žalobca, správca dane zistil, že OC ZEMPLÍN bolo predané (refinancované) spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o., Továrenská 7/A, Bratislava v zmysle leasingovej zmluvy č. 207101 zo dňa 14.04.2009. Správca dane v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že od Úradu boja proti korupcii Košice obdržal dodávateľské faktúry spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., ktoré pre ňu vystavila spoločnosť VEFRA s.r.o., Košice, Krivá 23. Medzi týmito faktúrami sa nachádzala aj faktúra č. 20090402 zo 07.04.2009 na sumu 749.700,-- eur za technickú výpomoc - asistenčné služby pri predaji OC ZEMPLÍN v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2008. Podľa tejto zmluvy sa sprostredkovateľ (VEFRA s.r.o.) zaviazal, že sprostredkuje uzatvorenie takej zmluvy, ktorej realizácia je technicky aj finančne možná, najneskôr do 30.05.2009. Za túto službu má nárok na odmenu vo výške 5,75 % z celkovej kúpno-predajnej ceny objektu bez DPH, pričom právo sprostredkovateľa fakturovať odmenu vzniká sprostredkovateľovi v deň reálneho odpredaja objektu novému majiteľovi. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu preveroval u daňového subjektu REVANGE SERVIS s.r.o. zaslaním dožiadania na Daňový úrad Bratislava I. Na základe odpovede na dožiadanie správca dane zistil, že tento daňový subjekt zásielky na adrese registrovaného sídla prevzal, ale k správcovi dane sa nedostavil. Zásielky zasielané na adresu trvalého pobytu konateľa H. J., T.W. XX, X. sa správcovi dane vrátili späť s poznámkou „Adresát neznámy“. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné preto preveriť u tohto daňového subjektu skutočne nezdaniteľného obchodu. Z odpovede na dožiadanie správca dane okrem iného zistil, že daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 bolo zistené, že predmetné faktúry boli zaevidované v evidencii DPH. Po zistení správcu dane, že trvalý alebo prechodný pobyt súčasného konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. je neznámy, vykonal výsluch svedka bývalého konateľa tejto spoločnosti H. U., ktorý bol konateľom v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Správca dane tento dôkaz vykonal za účasti jedného z konateľov žalobcu R. J.. Uvedený svedok potvrdil, že faktúru vyhotovila spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. a uviedol, že Mandátnu zmluvu o spoločnom postupe pri predaji OC ZEMPLÍN a dodatok č. 1 za túto spoločnosť podpísal. Konštatoval, že na predaji OC ZEMPLÍN sa pracovalo viac ako rok, predstavou majiteľov OC nebola jeho prevádzka, ale jeho predaj. Spolu s konateľmi žalobcu sa stretli asi s 30 - 40 záujemcami, preverovali či sú schopní kúpiť objekt, kto za nimi stojí a zháňali potenciálnych kupujúcich. Na obchodné mená záujemcov o kúpu si svedok nepamätal. Uviedol, že tieto činnosti vykonával v spolupráci so subdodávateľom, na ktorého presný názov si tiež nepamätal, a ktorý mal spolupracovať s nejakými advokátskymi kanceláriami v Bratislave, ktoré zháňali záujemcov. S potenciálnymi záujemcami boli robené len ústne rozhovory, žiadne písomné záznamy sa nevyhotovovali a svedok mal podľa vlastného vyjadrenia iba svoje osobné poznámky, ktoré neskôr skartoval. V konečnom dôsledku obchodné centrum preleazovala UniCredit Banka a.s., a teda vlastníkom je leasingová spoločnosť. Svedok uviedol, že pri predaji leasingovej spoločnosti nerokoval. Správca dane predvolal na výsluch svedka bývalého konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. H. O., ktorý bol konateľom v čase, keď sa mali uskutočniť deklarované obchody so spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. Aj pri tomto výsluchu sa zúčastnil konateľ žalobcu R. J.. Svedok síce potvrdil, že príslušné faktúry vystavil a podpísal, ale nevedel uviesť, kde a akým spôsobom ich vystavil, akým spôsobom ich doručoval a nepamätal si, aké konkrétne činnosti vykonala spoločnosť VEFRA s.r.o. v zmysle príslušných faktúr. Nevedel v ktorej banke boli vedené účty k spoločnosti VEFRA s.r.o., hoci tvrdil, že v nej určite bol, nevedel uviesť či udelil dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti VEFRA s.r.o. i nejakým iným osobám, pričom nevedel čo pojem dispozičné právo k bankovým účtom vôbec znamená. Svedok nevedel uviesť, kde sa nachádza OC ZEMPLÍN, ale tvrdil, že tam určite bol, ale nevedel čo tam robil. Potvrdil, že podpísal zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2008, ale nevedel uviesť kto túto zmluvu vyhotovil, aké konkrétne činnosti vykonal v zmysle zmluvných podmienok. Na otázku správcu dane komu bolo OC ZEMPLÍN predané a či prijal úhradu za predmetnú faktúru a na aký účel ju použil, svedok uviedol, že objekt bol predaný inému majiteľovi bez špecifikácie, úhradu určite prijal, ale nevedel akým spôsobom a na čo finančný obnos (749.700,-- eur) použil. V súvislosti so spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. a jej bývalým konateľom H. U. svedok uviedol, že spoločnosť a konateľa pozná, ale nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti, nevedel uviesť, či uzatvoril nejaké zmluvy, či prijal nejaké finančné prostriedky. Na otázku správcu dane svedok uviedol, že najvyšší stupeň jeho vzdelania je základná škola, že prácu na PC ovláda, ale nevedel povedať v akých programoch a aplikáciách. Svedok nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti, za akých odpredal spoločnosť novému majiteľovi. Pri vypočúvaní bol prítomný advokát svedka, ktorý uviedol, že svedok H. O. utrpel úraz hlavy cca pred rokom a pol, čo je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ, ÚJKP Košice, pričom išlo o trestný čin lúpeže a vec bola pred podaním obžaloby a existujú lekárske správy o úraze hlavy. Správca dane zaslal dožiadanie daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava za účelom preverenia sprostredkovania a predaja OC ZEMPLÍN u kupujúceho daňového subjektu UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava. Na základe odpovede na dožiadanie správca dane zistil, že tento daňový subjekt jednal o predaji (refinancovaní) OC ZEMPLÍN so spoločnosťou FK Finance, s.r.o., ktorú zastupoval N. X. a M. X.. V pokročilejšom štádiu jednaní sa k stretnutiam pripojili zástupcovia žalobcu J. J. a R. J.Á.. Spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o., ani jeho vtedajší konateľ H. U. neoslovili spoločnosť UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. s ponukou na predaj OC ZEMPLÍN, a ani pri predaji nevystupovali ako sprostredkovateľ. Tento daňový subjekt predložil mailovú komunikáciu so spoločnosťou FK Finance zo dňa 20.10.2008, 24.11.2008, 12.03.2009, ktorá sa týkala činností spojených s predajom OC ZEMPLÍN, obsahovala preposielanie zoznamu nájomcov OC ZEMPLÍN, ponuku na kúpu OC ZEMPLÍN a súvisiace dokumenty. Žalobca predložil správcovi dane k výkonu daňovej kontroly doklady, z ktorých správca dane zistil, že si žalobca v zdaňovacom období marec 2009 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 3/2009 z 24.03.2009, základ dane 76.685,-- eur, 19 % daň, 14.570,15 eur od dodávateľa FK Finance s.r.o. za služby podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 12.08.2008, predmetom ktorej bolo finančné poradenstvo pri zabezpečovaní úverových, resp. leasingových finančných prostriedkov pri refinancovaní projektu Zemplín Market v Michalovciach. Mandatár - FK Finance s.r.o. mal v zmysle zmluvy vykonať prípravu prezentácie, prediskutovanie projektu s bankami, resp. leasingovými spoločnosťami, prípravou podnikateľského plánu a cash flow, sumarizáciu podkladov a iné podporné funkcie. Podľa článku 5 zmluvy sa žalobca zaviazal, že počas platnosti tejto zmluvy nepoverí činnosťou, ktorú má vykonať mandatár - FK Finance, s.r.o. iné osoby, a ani ju nebude vykonávať sám (exkluzivita). Správca dane porovnaním faktúr za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN vystavených spoločnosťami FK Finance s.r.o. a REVANGE SERVIS s.r.o. zistil, že spoločnosť FK Finance s.r.o. vystavila faktúru na sumu 91.255,15 eur s DPH a spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. vystavila dve faktúry na celkovú sumu 951.660,85 eur s DPH. Dožiadaním na Daňový úrad Bratislava I. správca dane zistil, že daňový subjekt FK Finance s.r.o. faktúru č. 3/2009 vystavil, bola zaúčtované v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane preveroval sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN zaslaním výzvy č. 695/320/45123/2011/Amri na písomnú svedeckú výpoveď Z.. N. X. - konateľovi spoločnosti FK Finance s.r.o. Na základe písomnej výpovede svedka bolo zistené, že prvé osobné stretnutie ohľadom tejto transakcie sa uskutočnilo v júli 2008 na úrovni obidvoch konateľov spoločnosti - J. J. a N. X.. Medzičasom boli uskutočnené telefonické rozhovory medzi konateľmi o podmienkach spolupráce, výsledkom čoho bolo uzatvorenie Mandátnej zmluvy zo dňa 12.08.2008. Medzi spoločnosťami FK Finance s.r.o., žalobcom a UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. došlo k telefonickej, osobnej a mailovej komunikácii, z ktorých najrozsiahlejšia bola mailová a odzrkadľovala celý proces zabezpečenia financovania, a to oslovenie vybraných bánk (leasingových spoločností s cieľom refinancovania projektu, a ich spätnú väzbu, komunikáciu s UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. a proces schvaľovania vyjednávania. Prvotnou požiadavkou žalobcu bolo vyhľadať financujúcu banku alebo leasingovú spoločnosť na refinancovanie OC ZEMPLÍN. Oslovené boli najmä leasingové spoločnosti, pretože bankový trh bol negatívne ovplyvnený finančnou krízou a z každodenných stretnutí s bankami bolo usúdené, že refinancovanie prostredníctvom bánk na tej úrovni finančných zdrojov ako potreboval žalobca, nebude možné. FK Finance s.r.o. oslovila viaceré leasingové spoločnosti (UniCredit Leasing, BKS Leasing, ČSOB Leasing, Immorent Slovensko, a.s., Tatra Leasing, pričom všetky predložili ponuky. Spoločnosť FK Finance zabezpečila celý proces získania spätného leasingu od spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava. Spoločnosť FK Finance s.r.o. odprezentovala možnosť spätného odkupu leasingu spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. v októbri 2008 a informovala žalobcu o potenciálnej leasingovej spoločnosti v novembri 2008, pričom žalobca sa rozhodol pre túto leasingovú spoločnosť. Správca dane obdržal od Úradu boja proti korupcii Košice, Rastislavova 69 mailovú komunikáciu medzi spoločnosťami FK Finance s.r.o., UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. a konateľmi žalobcu, ktorá sa týkala obdobia 11.03.2008 - 23.03.2009. V mailovej komunikácii zo dňa 11.03.2008 vyjadrili konatelia žalobcu na základe dopytu FK Finance s.r.o. súhlas s poskytovaním informácií investorom. V mailovej komunikácii zo dňa 28.11.2008 FK Finance s.r.o. potvrdilo konateľovi žalobcu J. J. termín stretnutia s UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. na deň 04.12.2008. Ďalšia mailová komunikácia obsahovala informácie o pripravovaných zmluvách, zmluvných podmienkach, ponukách, termínoch osobných stretnutí a prípravách na odpredaj OC ZEMPLÍN. Od Úradu boja proti korupcii správca dane obdržal tiež kópie výpisov z bankových účtov spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., VEFRA s.r.o. a fyzických osôb H. U. a H. O.. Na základe výpisov z bankových účtov bolo v prípade úhrady faktúry č. 20090402 vystavená spoločnosťou VEFRA s.r.o. pre REVANGE SERVIS s.r.o. za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN zistené, že časť finančných prostriedkov, ktorá bola poukázaná ako úhrada predmetnej faktúry, bola v ten istý deň aj z účtu spoločnosti VEFRA s.r.o. vybrané hotovosti, časť bola poukázaná na osobný účet vtedajšieho konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. H. O., bola v ten istý deň z účtu H. O. vybraná v hotovosti a časť poukázaná na osobný účet H. U., vtedajšieho konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. Uvedené skutkové zistenia správca dane vyhodnotil tak, že k sprostredkovaniu predaja OC ZEMPLÍN daňovým subjektom REVANGE SERVIS s.r.o. v skutočnosti nedošlo, a preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 3 4 2009 (interné č. 30090112) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že by predaj OC ZEMPLÍN sprostredkovala uvedená spoločnosť napriek tomu, že o zistených skutočnostiach informoval. Uviedol, že ak by žalobca akýkoľvek dôkaz o tom, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. vykonala nejaké činnosti za účelom predaja OC ZEMPLÍN predložil s ohľadom na zistené skutočnosti by bolo aj tak nesporné, že predaj OC ZEMPLÍN v skutočnosti sprostredkovala spoločnosť FK Finance s.r.o., a preto vzhľadom na zmluvné podmienky medzi žalobcom a spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. nárok na odmenu spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. nevznikol. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala službu odberateľovi. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Podľa správcu dane daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Proti dodatočnému platobnému výmeru žalobca podal odvolanie, ktorého obsah je totožný s obsahom žaloby. Žalovaný rozhodnutím z 20.08.2012 č. 1020503/1/553066-1127053/2012/1338 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I. potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tak, že z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistil, že správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženou faktúrou od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za sprostredkovanie predaja OC ZEMPLÍN Michalovce, ktorej vierohodnosť a pravdivosť nebola žalobcom preukázaná. Pretože správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré žalobca predložil, ale vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaná služba sprostredkovania bola prijatá od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosť tak, ako nastali. Pri preverovaní sprostredkovania vznikli pochybnosti o uskutočnení sprostredkovania obchodnou spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. z hľadiska vecného, personálneho a časového, a preto správca dane overoval tieto skutočnosti formou dožiadania podľa § 16 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov u miestne príslušných správcov dane. Konštatoval, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, bolo plne v súlade s procesnou právnou normou, a výsledky šetrenia bolo možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Správca dane obsah odpovedí na dožiadanie použil ako dôkazy v daňovom konaní, na základe ktorých vyvodil záver, že sprostredkovanie sa neuskutočnilo tak, ako je deklarované spornou faktúrou č. 3 4 2009 zo dňa 16.04.2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. Až žalovaný poukázal na obsah výpovede konateľa žalobcu, ktorý nevedel uviesť ani jedného z možných kupujúcich, s ktorými mal prejednávať predaj OC ZEMPLÍN, a nevedel či spoločnosť UniCredit Leasing bola oslovená spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o., nemal žiadne písomné dôkazy o priebehu sprostredkovania, na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H. U., ktorý nevedel uviesť ani jedného z potenciálnych záujemcov o kúpu OC ZEMPLÍN, pričom uviedol, že pri predaji OC ZEMPLÍN leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. nejednal, nevedel uviesť identifikačné údaje subdodávateľa, s ktorým mal spolupracovať, poukázal na výpoveď H. O. konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., ktorý nevedel uviesť žiadne konkrétne údaje ohľadom obchodov so spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o., a na údaje od spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o., podľa ktorých táto spoločnosť jednala o predaji so spoločnosťou FK Finance s.r.o. a spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o., resp. jej bývalý konateľ H. U. ju neoslovila s ponukou na predaj obchodného centra, ani nevystupovala ako sprostredkovateľ. S ohľadom na tieto skutočnosti nepovažoval žalovaný odvolacie námietky ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nevykonania dokazovania v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nepredloženia správcom dane jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov za dôvodné. Konštatoval, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali a správca dane v odôvodnení svojho dodatočného platobného výmeru uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a svoje úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. K odvolacej námietke žalobcu, že svedecká výpoveď konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. H. O. nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia uskutočneného spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. pre žalobcu, žalovaný uviedol, že všetky zistenia uvádzané v odôvodnení dodatočného platobného výmeru majú svoj zmysel a opodstatnenie a sú schopné utvoriť obraz o obchodných aktivitách a samotnom výkone deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu a jeho obchodných partnerov. Žalovaný na základe týchto skutočností dospel k záveru, že totožnosť osoby H. O. ako konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. ani je ani ťažiskovým, a ani jediným dôkazom, na základe ktorého bol vydaný dodatočný platobný výmer, keďže je zrejmé, že správca dane vykonával súbeh procesných krokov, zabezpečil a označil dôkazy k predmetnej faktúre a fakturovanej službe, ktorých vyhodnotenie jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti prihliadajúc pritom na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, viedlo ku konečnému rozhodnutiu v danej veci. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne procesného pochybenia správcu dane v tom, že nezabezpečil vykonanie dôkazu týkajúceho sa preverenia sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN daňového subjektu FK Finance, aby žalobca mohol klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 15 ods.5 písm.e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v spolupráci s inými daňovými úradmi a tretími osobami, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonávajúci kontrolu u žalobcu požiadal Daňový úrad Bratislava I. o preverenie sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN daňového subjektu FK Finance s.r.o. Dožiadajúci správca dane v dožiadaní konkrétne, presne a jednoznačne uviedol svoje požiadavky na vykonanie potrebných preverovaní a zisťovaní. Dožiadaný správca dane spísal so spoločnosťou FK Finance s.r.o. zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18.05.2011 v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zistené skutočnosti oznámil dožiadajúcemu správcovi dane. Zo zápisnice je zrejmé, že nemá znaky zápisnice z vypočutia svedka (neobsahuje poučenie svedka a jeho pomer k prejednávanej veci, k daňovému subjektu, prípadne iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti, poučenie svedka o náhradách, o ich uplatnení, vyjadrenie poučených o tom, že porozumeli obsahu poučenia) je to zápisnica z ústneho pojednávania, ktorá nemá povahu svedeckej výpovede. K námietke týkajúcej sa písomnej svedeckej výpovede Z.. N. X. žalovaný konštatoval, že správca dane bol oprávnený vyzvať svedka na podanie písomného svedectva, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípade, rozsah a význam svedectva. V tomto prípade išlo o také okolnosti prípadu, charakter ktorých nevylučoval požadovanie písomnej svedeckej výpovede. Preto ani tieto námietky žalobcu nie sú podľa žalovaného opodstatnené a namietané dôkazné prostriedky nie sú získané v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že konateľ žalobcu bol oboznámený so stavom a priebehom výkonu daňovej kontroly, so zisteniami získanými v rámci dožiadaní, písomných svedeckých výpovedí a s kontrolnými zisteniami a inými šetreniami, a teda aj s písomnou svedeckou výpoveďou konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. Z.. N. X.. Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 2 ods.1 v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov, daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú im správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods.2 citovaného zákona). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods.3 citovaného zákona). Podľa § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v medziach žalobných námietok dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Správca dane pri preverovaní faktúry zo dňa 16.04.2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za sprostredkovateľské služby pri predaji OC ZEMPLÍN žiadal informácie od žalobcu, ktorý do zápisnice uviedol, že REVANGE SERVIS s.r.o. poskytoval súčinnosť, poradenstvo a iné podporné činnosti pri predaji OC ZEMPLÍN bez bližšej špecifikácie, pretože sa o rokovaní so záujemcami o kúpu nevyhotovovali žiadne záznamy. Žalobca nevedel uviesť, či súčasného majiteľa OC ZEMPLÍN UniCredit Leasing oslovil REVANGE SERVIS s.r.o., alebo samotný žalobca. Nevedel ani uviesť mená iných sprostredkovateľov, ktorí zisťovali možných záujemcov o kúpu obchodného centra. Za účelom zistenia reálnosti uskutočnenia fakturovanej služby správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré pochybnosti o reálnosti fakturovanej služby neodstránilo. Správca dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. H. U., ktorý tvrdil, že viac ako jeden rok s 30 až 40 záujemcami o kúpu obchodného centra, spolu s konateľmi žalobcu, ale na ich obchodné mená si nepamätal. Tiež tvrdil, že činnosť vykonával v súčinnosti so subdodávateľom, ale ani na jeho názov si nevedel spomenúť. Tvrdil, že táto firma spolupracovala s advokátskymi kanceláriami z Bratislavy, ktorí zháňali záujemcov, ale boli vykonávané iba ústne rozhovory a on svoje osobné poznámky neskôr skartoval. Uviedol, že pri sprostredkovaní predaja OC ZEMPLÍN UniCredit Leasing s.r.o. už nejednal. Po zistení, že subdodávateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. bola skutočnosť VEFRA s.r.o., správca dane vypočul bývalého konateľa tejto spoločnosti H. O., ktorý nepoprel uzavretie zmluvy o technickej a administratívnej výpomoci a zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2008 a 15.12.2009, ale nevedel sa vôbec vyjadriť, v čom spočívala činnosť spoločnosti pri sprostredkovaní predaja uvedeného obchodného centra. Za poskytnuté služby však vyhotovil faktúru REVANGE SERVIS s.r.o. a obdržal aj na účet fakturovanú sumu. Informácie o tom, kto bol sprostredkovateľom pri predaji OC ZEMPLÍN, správca dane zisťoval u nového majiteľa obchodného centra UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava formou dožiadania daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty v Bratislave. Daňový úrad pre vybrané subjekty oznámil výsledok miestneho zisťovania v správe z 20.04.2011. Uviedol, že štatutárni zástupcovia uvedeného daňového subjektu uviedli, že primárne rokovali so spoločnosťou FK Finance s.r.o. a v pokročilejšom štádiu sa k stretnutiam pripojili i zástupcovia žalobcu. Predaj (refinancovanie) obchodného centra bol sprostredkovaný spoločnosťou FK Finance s.r.o., za ktorú jednal N. X. a M. X.. Uviedli, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. ich s ponukou na predaj OC ZEMPLÍN neoslovili. Priebeh sprostredkovania predaja OC ZEMPLÍN Michalovce bol zistený aj zo svedeckej výpovede Z.. N. X. konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. a táto jeho výpoveď korešponduje s ďalšími listinnými dôkazmi, a to mailovou komunikáciou medzi FK Finance s.r.o. a UniCredit Leasing s.r.o., a FK Finance s.r.o. a žalobcom, z obsahu Mandátnej zmluvy z 12.08.2008 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FK Finance s.r.o. a s odberateľskou faktúrou č. 3/2009 z 24.03.2009 vyhotovenou touto spoločnosťou. Závery správcu dane, ku ktorým došiel vyhodnotením dôkazov postupom podľa § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. sú podľa názoru súdu správne a zodpovedajú logickému mysleniu a uvažovaniu. Žalobnú námietku, že správca dane nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, pretože nevzal do úvahy, že žalobca mohol uzavrieť súbežne viac mandátnych zmlúv s rôznymi obchodnými spoločnosťami, nepovažuje súd za opodstatnenú a dôvodnú, pretože dôkazy získané správcom dane svedčia jednoznačne o tom, že sprostredkovateľské služby ohľadom predaja (prefinancovanie) OC ZEMPLÍN neposkytovala tá obchodná spoločnosť, t.j. REVANGE SERVIS s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre zo 16.04.2009. Je nepochybné, že žalobca uzavrel Mandátnu zmluvu s REVANGE SERVIS s.r.o. dňa 01.07.2008 a dodatok zo 07.09.2009 uzavrel Mandátnu zmluvu s FK Finance s.r.o. zo dňa 12.08.2008, pričom obe mandátne zmluvy obsahovali doložku exkluzivity, táto okolnosť však nie je v rozpore so záverom správcu dane, ktorý je v súlade s výsledkami dokazovania, že sprostredkovateľské služby neposkytla REVANGE SERVIS s.r.o. Táto okolnosť napokon vyplýva aj zo svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti, ktorý potvrdil, že rokovania s UniCredit Leasing sa nezúčastnil. Súd poukazuje na tú okolnosť, že pri výpovedi menovaného svedka bol prítomný konateľ žalobcu, ktorý mal možnosť na ozrejmenie obchodnej transakcie položiť svedkovi otázky, čo však ako vyplýva zo zápisnice, nevyužil. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že zvolil nesprávnu formu dôkazu, že vyžiadal iba písomnú svedeckú výpoveď od konateľa FK Finance s.r.o. namiesto jeho výsluchu za účasti žalobcu, súd k tejto námietke uvádza, že okolnosť prevodu OC ZEMPLÍN na UniCredit Leasing bola nepochybná, a bola preukazovaná nielen touto výpoveďou, ale aj ďalšími, podľa súdu vierohodnými dôkazmi, a to mailovou komunikáciou, údajmi získanými od nadobúdateľa UniCredit Leasing, ktorý uviedol, že rokoval so žalobcom prostredníctvom FK Finance s.r.o., a napokon aj okolnosťou, že žalobca uznal fakturáciu FK Finance s.r.o. za sprostredkovateľské služby a faktúru uhradil. Výpoveď konateľa FK Finance nepovažuje súd za ťažiskovú, ako ju nazval žalobca, pretože rozhodujúce bolo preukazovanie sprostredkovateľských služieb od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. ohľadom predaja OC ZEMPLÍN. Úhrada faktúry v mesiaci marec 2009 pre dodávateľa FK Finance s.r.o., a následne v apríli 2009 za dodanie v podstate takých istých služieb, ktoré žalobca ani dodávateľ REVANGE SERVIS s.r.o. následne nevedel vierohodnými dôkazmi preukázať, vedie súd k rovnakému skutkovému záveru, že REVANGE SERVIS s.r.o. nebol v skutočnosti dodávateľom fakturovanej služby, a teda že predmetná faktúra neodráža skutočnosť. Samotná okolnosť, že žalobca nemal možnosť klásť otázky svedkovi - konateľovi FK Finance s.r.o. vzhľadom na zvolenú formu dôkazu, podľa názoru súdu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože tento svedok nevypovedal ku skutkovým okolnostiam, ktoré sa týkali fakturovaných služieb od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. žalobcovi. Rovnako ani spochybňovaná výpoveď svedka H. O., konateľa VEFRA s.r.o., ktorá bola subdodávateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože všetky ostatné zistenia správcu dane vo svojej jednotlivosti, aj vo vzájomnej súvislosti vedú k logickému záveru, že REVANGE SERVIS s.r.o. nebola dodávateľom sprostredkovateľských služieb pri predaji OC ZEMPLÍN. Podľa názoru súdu správca dane pri dokazovaní postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., a na základe rozsiahleho dokazovania súd považuje zistenie skutkového stavu za riadne a úplné. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto správca dane, ako aj žalovaný ako odvolací orgán rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.