Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/316/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201286 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201286.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu STAVIVÁ PLUS Trebišov, s.r.o., Malá Bara, Hlavná 2, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.09.2012 č. 1020504/1/1143621/2012, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Žalobu z a mi e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca podal dňa 29.10.2012 žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.09.2012 č. 1020504/1/1143621/2012, ktorým žalovaný v odvolacom konaní dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 28.12.2011 č. 738/230/34550/11/Ric, ktorým správca dane za zdaňovacie obdobie jún 2010 nepriznal nadmerný odpočet v sume 13.070,31 eur a žalobcovi určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.148,76 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. I/332/14621-120868/2011/RojA zo dňa 18.11.2011, ktorý bol spolu s dodatkom k protokolu prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 20.12.2011. Správca dane pri kontrole zistil, že žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2010 uplatnil odpočítanie dane: 1. z faktúry č. SK-02062010 (interné č. DF177/10) od dodávateľa STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom za dodanie tovaru eurohranol 4, 5, 6 m v množstve 37,50 m3 v celkovej sume 70.312,50 eur, z toho DPH 13.359,38 eur, 2. na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PO1 2010171 zo dňa 15.06.2010 (za doklady č. 10.06.15/01 01/00000158 a č. 10.06.01/01 01/00000121) vyhotovené ERP dodávateľa JOMADO, s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom za nákup v celkovej sume 46,61 eur, z toho DPH 8,86 eur, 3. na základe výdavkového pokladničného dokladu z č. PO1 2010179 zo dňa 24.06.2010 z dokladov ERP vyhotovených ČS Slovnaft a.s. dodávateľ N.. J. Š., V. XX, za nákup pohonných hmôt Renault v sume 84,0 eur, z toho DPH 15,97 eur, 4. z interného dokladu č. ID32/10 zo dňa 10.06.2010 za „leasing CATERPILAR“ v sume 2.197,-- eur, z toho DPH 413,43 eur, 5. z interného dokladu ševt. ID 33/10 zo dňa 10.06.2010 za „leasing CATERPILAR“ v sume 2.197,-- eur, z toho DPH 417,43 eur, t.j. spolu 14.219,07 eur. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie reálnej existencie tovaru a jeho pohybu v rámci zdaniteľných obchodov a použitia prijatého plnenia na účely zdaniteľných obchodov žalobcom. Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o vykonaní kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 27.08.2010 a výzvy na predloženie a zapožičanie dokladov zo dňa 19.10.2010, 09.12.2010, 28.01.2011, a tri výzvy zo dňa 11.04.2011. V týchto výzvach správca dane žiadal predložiť internú účtovnú smernicu na rok 2010, číselník dokladov na rok 2010, skladovú evidenciu a skladové karty, dôkazy, daňové, účtovné a iné doklady a poskytnúť informácie na účely výkonu kontroly. Žalobca napriek tomu, že mu správca poskytol dostatočný časový priestor, na výzvy nereagoval a požadované doklady, dôkazy a vysvetlenia nepredložil v určených lehotách, a ani po ich uplynutí. Neoznámil správcovi dane dôvody, pre ktoré dôkazy, vyjadrenia, vysvetlenia ním požadované nedoručil v stanovenej lehote, nepožiadal správcu dane o predloženie lehoty na predloženie dôkazov, vyjadrenia a vysvetlenia. Správca dane žiadal vysvetliť, akým spôsobom bol tovar prepravovaný, žiadal uviesť miesto nakládky a vykládky, druh motorového vozidla, jeho ŠPZ, vlastníka motorového vozidla a predložiť faktúru za prepravu. Žiadal tiež uviesť miesto, kde bol tovar nakúpený, skladovaný do doby jeho ďalšieho predaja, prípadne spotreby, uviesť kde sa sklad nachádza a predložiť doklady o jeho vlastníctve, eventuálne zmluvy o jeho prenájme. Žiadal tiež uviesť mená, kontaktné údaje a zamestnávateľa osôb, ktoré tovar nakladali, prepravovali, vykladali, predložiť zmluvy s týmito osobami a účtovné doklady preukazujúce poskytovanie úhrad za takto prijaté služby. Žalobca na tieto výzvy správcu dane nereagoval, v dôsledku čoho nevyužil svoje oprávnenie, ktoré mu priznáva ustanovenie § 2 ods.8 a § 15 ods.5 písm.c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o správe daní a poplatkov“) a zároveň porušil povinnosť, ktorú mu tento zákon ukladá v ustanoveniach § 2 ods.8, § 15 ods.6 písm.d) a § 15 ods.6 písm.c) a § 29 ods.8. Z predloženej evidencie DPH žalobca uplatňuje odpočítanie dane v podstatnej časti z faktúr vystavených spoločnosťami STAVIVÁ spol. s r. o. a STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., ktoré v čase vystavenia dokladov boli personálne prepojené subjekty so žalobcom cez osobu štatutárneho zástupcu Mikuláša Varehu. Za účelom dostatočného zistenia a preskúmania skutkového stavu správca dane nahliadol do spisu č. 14620/2010 vedeného v súvislosti s výkonom kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010 u dodávateľa žalobcu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, pričom zistil, že tento daňový subjekt má faktúru č. SK-02062010 vyhotovenú pre žalobcu a zaevidovanú v zdaňovacom období júl 2010, daň z pridanej hodnoty priznal v príslušnom zdaňovacom období. Úhrada za fakturovaný tovar bola vykonaná v hotovosti. Správca dane, ktorý vykonával kontrolu v spoločnosti STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., preveroval nadobudnutie, prepravu, skladovanie, manipulovanie s tovarom a osoby, ktoré to mali vykonávať. Daňový subjekt STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. požadované dôkazné prostriedky, vyjadrenia, vysvetlenia na výzvu správcu dane ku kontrole nepredložil. Správca dane zistil, že tento subjekt deklaroval nadobudnutie euro hranolov od dodávateľa fyzickej osoby Á. J. - D.Á.FITCENTRUM & SHOP, W. (ďalej iba „Á. J.“). Zo skladovej evidencie tohto daňového subjektu správca dane zistil, že sa tam nachádzala aj skladová karta „eurohranol, euroforš, na ktorej sa neevidoval príjem a výdaj jednotlivých komodít chronologicky, a preto takáto skladovacia karta nemala vypovedaciu hodnotu. Porovnaním tejto skladovej karty zásob s dodávateľskými a odberateľskými faktúrami daňového subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. bolo zistené, že skladová karta je neúplná, pretože nie je v nej v zdaňovacom období jún 2010 zaznamenaný žiaden zápis, nie je tam uvedený nákup eurohranolov 4, 5, 6 m od dodávateľa Á. J. a rovnako sa tam nenachádza údaj o predaji týchto eurohranolov žalobcovi. Správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti odpočítania dane daňovým subjektom STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. na základe faktúry č. 02062010 zo dňa 02.06.2010 od dodávateľa F., ktorej predmetom bolo dodanie eurohranolov 4, 5, 6 m, uskutočnil dňa 21.07.2011 v prevádzkových priestoroch daňového subjektu Á. J., V. XX, W. S. miestne zisťovanie, o čom spísal zápisnicu. Z miestneho zisťovania a predložených dokladov vyplynulo, že fakturačný tok komodity eurohranol 4, 5, 6 m prebiehal od daňového subjektu Mikuláš Vareha - VENIKOM ku Á. J., C. Á. J. k STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., a potom k žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že tovar fakturačne obiehal medzi subjektami, ktoré boli v tom čase personálne prepojené osobou T. P., pričom sa menila - zvyšovala cena tohto tovaru. A daňový subjekt Á. J. figuruje ako odberateľ, ale zakúpený tovar bez akejkoľvek zmeny posunul opäť spoločnosti patriacej do reťazca spoločností T. P.. Á. J. sa pri preverovaní faktúry vystavenej pre daňový subjekt STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. pri miestnom zisťovaní nevedel k nej vyjadriť, nevedel čo bolo predmetom fakturácie, uviedol, že to bolo niečo, čo bolo na sklade, nevie presne uviesť, o akú komoditu išlo. Zavolala mi snúbenica, že je záujemca na tento tovar a povedala aj za akú sumu. On s tým súhlasil. Menovaný následne predložil doklad o nákupe eurohranolov, a to faktúru č. 28022008/V1 s dátum vystavenia 28.02.2008 od dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM. Z uvedeného vyplýva, že eurohranoly, ktoré Á. J. mal nadobudnúť ešte 28.02.2008, skladoval vonku v záhrade na svojom pozemku v I. - W. Č.. X, viac ako 2 roky s tým, že kupec na tento tovar sa našiel až v júni 2010. Á. J. predložil aj skladovú kartu s názvom eurohranol 4, 5, 6, v ktorej sú uvedené tieto údaje. Podľa účtovného výkazu „výkaz o majetku a záväzkoch k 31.12.2008“ Á. J. mal zásoby k 01.01.2008 v sume 95.602,-- Sk a k 31.12.2008 v sume 115.943,-- Sk. Napriek požiadavke správcu dane pri výkone miestneho zisťovania Á. J. nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nadobudnutie eurohranolov, ktoré boli odpredané daňovému subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. Z tohto dôvodu mal správca dane za preukázané, že Á. J. v roku 2008 nemal v skladových zásobách tovar s názvom eurohranol 4, 5, 5 m, nakoľko fakturovaná hodnota týchto zásob bola v sume 2,062.500,-- Sk, teda v nepomerne vyššej hodnote ako daňový subjekt uvádzal v účtovnom výkaze. Keďže Á. J. nemal v zásobách tovar eurohranol 4, 5, 6 m, nemohol ho v roku 2010 dodať daňovému subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. na základe faktúry č. 02062010 s dátumom dodania 02.06.2010. Á. J. nepreukázal skutočný nákup tovaru eurohranol 4, 5, 6 m od dodávateľa - fyzickej osoby T. P. - VENIKOM a z uvedeného dôvodu ho nemohol ani predať daňovému subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., tak ako to deklaroval dodávateľskou faktúrou v celkovej sume 13.181,25 eur. K spisovej vložke č. 14620/2010 sa nachádzali aj písomnosti, ktorými správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti odpočítania dane z daňového subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. vyzval k súčinnosti tretej osoby, pričom z odpovedí zistil, že tento daňový subjekt nie je evidovaný Okresným dopravným inšpektorátom v Trebišove ako držiteľ alebo vlastník vozidla, ČSOB a.s. vedie účet daňovému subjektu, na ktorom sú blokácie z titulu exekúcií, pričom za kontrolované obdobie nebol zistený žiadny pohyb, okrem poplatku za vedenie účtu a transakcie, daňový subjekt nie je odberateľom zemného plynu, ani platiteľom dane z nehnuteľností a platiteľom miestnych daní a poplatkov. Na adrese Streda nad Bodrogom, Ul. Hlavná, čo je sídlo spoločnosti STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., je vedená spoločnosť DREVO SK, s.r.o., ktorá je platiteľom dane z nehnuteľností daní a poplatkov. Spoločnosť STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. nemá na Obecnom úrade v Strede nad Bodrogom ohlásené prevádzkové priestory. Rovnako nie je evidovaný ako odberateľ elektriny, nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle zákona a podľa vyjadrenia Obvodného úradu Trebišov nemá na liste vlastníctve zapísanú žiadnu prevádzkareň. Daňový subjekt STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. nepredložil žiadne nájomné zmluvy o prenájme nebytových priestorov, skladov, technických zariadení. Z týchto skutočností je zrejmé, že nemá vytvorené podmienky na uskutočnenie reálnych zdaniteľných plnení. Pri posúdení práva na odpočítania dane správca dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zohľadňujúc aj závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej smernice o dani z pridanej hodnoty o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu (rozsudok Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“, rozsudok zo 06.07.2006 č. C-439/04 „Axel Kittel“ šila erka rozsudok č. C440/04 Recolta Recycling SPRL). Správca dane konštatoval, že samotná existencia faktúry č. SK-02062010 vystavenej daňovým subjektom STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. z formálne splnenými náležitosťami podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH ešte neznamená, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru tovaru na základe tejto faktúry. Zaúčtovanie daňového dokladu) faktúry v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok, nakoľko podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH môže platiteľ dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. nesporne musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Správca dane po vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods.3 zákona o správe daní a poplatkov, konštatoval, že žalobca ako platiteľ v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2010 platil právo na odpočítanie dane z tovaru kúpeného v tuzemsku v rozpore s § 49 ods.1 a ods.2 písm.a) zákona o DPH, pretože nepreukázal splnenie zákonných podmienok potrebných na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH, a nepredložil dôkazy v zmysle § 29 ods.8 zákona o správe daní a poplatkov, a preto správca dane mu neuznal právo na odpočítanie dane z faktúry č. SK-02062010 v sume 13.359,38 eur. Žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 8,86 eur na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 2010171 zo dňa 15.06.2010 s predmetom „NÁKUP PHM VOZÍK“. Podkladom na zaúčtovanie boli doklady ERP č. 10.06.15/01 01/00000158 a č. 10.06.01/01/00000121 vyhotovené daňovým subjektom CS JOMADO s.r.o. Slovenské Nové Mesto, JOMADO s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, s predmetom dodania „DIESEL“. Uplatnil tiež odpočítanie dane v sume 15,97 eur na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PO1 2010179 zo dňa 24.06.2010 z dokladov ERP vyhotovených ČS SLOVNAFT, a.s., dodávateľ N.. J. Š., V. Č.. XX, za nákup pohonných hmôt RENAULT. Žalobca napriek viacerým výzvam nepredložil evidenciu jázd motorových vozidiel, nepreukázal, že nakúpené pohonné hmoty použil na účely svojich dodávok tovarov a služieb. Listom zo dňa 24.02.2011 predložil kópiu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 27.01.2009, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom STAVIVÁ PLUS Trebišov, s.r.o. (žalobcom) a nájomcom STAVIVÁ, spol. s r. o. Predmetom zmluvy bol nájom ťahača návesu RENAULT MAGNUM ŠPZ TV333BE. Ťahač sa mal používať k preprave dreva a drevárskych výrobkov s nákladným prívesom valníkovým, ŠPZ TV505YE, ktorý je majetkom STAVIVÁ spol. s r.o. Zmluvou sa žalobca zaviazal prenechať nájomcovi na dočasné užívanie vyššie uvedené motorové vozidlo RENAULT MAGNUM ŠPZ TV333BE, odovzdať predmet nájmu do troch pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy spolu s technickým preukazom, zákonným poistením. Na základe vyššie uvedeného, žalobca nemohol využívať toto motorové vozidlo na účely svojho podnikania. Odpočítaním dane z týchto dokladov o nákupe pohonných hmôt žalobca porušil ustanovenie § 49 ods.2 zákona o DPH, v zmysle ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Žalobca v zdaňovacom období jún 2010 uplatnil odpočítanie dane z interných dokladov č. ID 32/10 „leasing CATERPILAR“ zo dňa 10.06.2010 v sume 417,43 eur a č. ID 33/10 „leasing CATERPILAR“ zo dňa 10.06.2010 v sume 417,43 eur. Napriek výzve žalobca nepredložil správcovi dane účtovné, daňové a iné doklady, nepredložil leasingovú zmluvu č. 10814 uzatvorenú s Caterpilar Financial Services ČR, s.r.o., nepredložil evidenciu majetku za rok 2010, nepreukázal, že predmet nájmu použil na účely svojho podnikania. Nepreukázal skutočnosti uvedené v predložených dokladoch, na základe ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, čím v konečnom dôsledku neuniesol dôkazné bremeno, a zároveň porušil ustanovenie § 49 ods.2 zákona o DPH. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vychádzal z rovnakého skutkového stavu ako bol zistený pri daňovej kontrole a uvedený v rozhodnutí správneho orgánu. Na odvolaciu námietku žalobcu, že v súvislosti s faktúrou vystavenou daňovým subjektom STAVIVÁ KLASIL - L s.r.o., ktorej predmetom bola dodávka eurohranolov 4, 5, 6 m v celkovej hodnote 83.671,90 eur, z čoho DPH bola 13.359,38 eur, bol opätovne vyzvaný na predloženie dokladov a podanie vysvetlení už aj v čase, kedy sa vtedajší štatutárny zástupca T. P. nachádza vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektov personálne prepojených s T. P., boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci výkonu domových prehliadok, doklady boli zadržané hromadne, bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu, pričom žalobca nemal vedomosť o tom, aké doklady mu boli odňaté, čo mu nemôže byť na ťarchu, žalovaný uviedol, že kontrola bola začatá zákonným spôsobom dňa 23.09.2010, o čom bol žalobca upovedomený dňa 10.09.2010. Príčina v rozhodnutí označených dôkazov bola vykonaná v období pred vzatím konateľa do väzby a zaistením daňových a účtovných dokladov orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobcovi nič nebránilo spolupracovať so správcom dane a predložiť doklady k výkonu daňovej kontroly tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 15 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Z dôvodu väzby konateľa mal žalobca zákonnú možnosť dať sa zastupovať zástupcom, a tak zabezpečiť, aby nebol krátený na svojich právach, a ak tak neurobil, napríklad po smrti pôvodného splnomocneného zástupcu, toto nezakladá žiadne porušenie zo strany daňového orgánu, ale je to vedomé neuplatnenie si svojich práv zo strany daňového subjektu. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nie je oprávnený vstupovať do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a splnomocneným zástupcom, čo sa týka najmä skutočnosti uvedenej v odvolaní, ktorá sa týka ukončenia zastupovania smrťou štatutárneho zástupcu advokátskej kancelárie a konania tohto zástupcu vo vzťahu k správcovi dane. Na odvolaciu námietku, že daňový orgán pri svojom rozhodovaní opomenul ustanovenie § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorom je zakotvená zásada proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku 52 ods.2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. Pl. ÚS SR 3/00 a č. Pl. ÚS SR 67/07. V tomto náleze Ústavný súd SR zovšeobecnil podstatu zásady proporcionality tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom“. Žalovaný uviedol, že je nespornou skutočnosťou to, že Mikuláš Vareha je spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností, ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody. Konateľ žalobcu konal aj za ďalšie obchodné spoločnosti ako konateľ. Nemôže byť preto z toho dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami v daňových subjektoch, ktoré sú personálne prepojené osobou konateľa. Znášanie rizika výkonu kontrol zo strany daňových orgánov je na strane daňového subjektu, pretože pri niekoľkých desiatkach spoločností personálne a majetkovo prepojených cez osobu T. P., z ktorých väčšina je registrovaná na DPH, mohol sám T. P. predpokladať mesačné, resp. štvrťročné kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v počte rádovo niekoľko desiatok, pretože všetky jeho spoločnosti si takmer pravidelne uplatňujú vo svojich daňových priznaniach nadmerný odpočet. Nevyhnutným predpokladom pri zostavovaní daňových priznaní sú i daňové, účtovné doklady, prípadne evidencie, ktoré bol kontrolovaný daňový subjekt povinný viesť a účtovať o nich v súlade s ustanovením zákona o účtovníctve. V takomto prípade preto nie je dôvod, aby žalobca v prípade výkonu kontroly poskytoval informácie v súvislosti s jej výkonom neúplne, resp. nesprávne. Personálna prepojenosť daňových subjektov osobou T.Š. P. podmienila nutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol a vychádzala z potreby preukázania reálnosti uskutočnených obchodov, ktoré bolo nemožné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých bol Mikuláš Vareha konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť tento reťazec opustil. Preto takýto postup žalovaný považoval za postup v súlade so zásadou proporcionality. Žalovaný tiež poukázal nato, že správca dane nikde v rozhodnutí neuviedol, že by T. P. založením viacero obchodných spoločností bol porušil nejaké zákonné ustanovenia, alebo mu chcel v práve slobodného podnikania brániť, či ho iným spôsobom obmedzovať. Poukazovanie žalobcu na ustanovenie článku 2 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nie je možné nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, je pre posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia právne irelevantné. Zo spisového materiálu predloženého správcom dane v žiadnom prípade nevyplýva, že by správca dane žalobcu nútil, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá alebo mu zakazoval niečo, čo mu zákon nezakazuje. Na odvolaciu námietku, že správca dane len jednoducho konštatuje, že žalobca nedostatočne preukázal uskutočnenie plnenia a dodanie tovaru, pričom nedisponuje žiadnymi priamymi, ani nepriamymi konkrétnymi dôkazmi, ktoré by vyvracali uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru a preukazujúcim, že k nemu nedošlo, žalovaný uviedol, že túto námietku nepovažuje za pravdivú. Dôkazom sú všetky zistenia správcu dane uvedené najmä v protokole a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že reálne uskutočnenie nákupu eurohranolov 4, 5, 6 m žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Nebola preukázaná ani existencia predpokladov ekonomickej činnosti žalobcu. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane nevychádzal iba z faktúr predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie, ktorým zisťoval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť. Ak žalobca predložil faktúry vyhotovené platiteľom DPH, neznamená, že má automaticky nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Preto správca dane preveroval, či skutočne došlo k dodaniu tovaru a činností súvisiacich s týmto dodaním, ako je napr. preprava, manipulácia, atď. Dôkazná povinnosť daňového subjektu (žalobcu) nie je iba povinnosť niečo tvrdiť, ale je spojená s povinnosťou tvrdenia doložiť dôkazmi. Toto sa v posudzovanom prípade zo strany žalobcu nestalo a žalobca nepredložením požadovaných dôkazov neuniesol svoje dôkazné bremeno. Rovnako daňový subjekt nepreukázal, že nakúpené PHM a „leasing CATERPILAR“ použil na účely svojho podnikania. Žalobca v odvolaní poukázal na nezákonný postup daňových orgánov pri daňových kontrolách v reťazci subjektov personálne prepojených s osobou T. P., kde daňové orgány neuznávajú daň na vstupe a s poukazom na ustanovenie § 71 ods.6 zákona o DPH ponechávajú daň na výstupe. Týmto podľa žalobcu dochádza k absurdnej situácii, keď predpis dane niekoľkonásobne prevyšuje uplatnené nadmerné odpočty. Žalobca poukázal na rozsudok ESD C-454/98, z ktorého vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ustanovenie § 71 ods.6 zákona o DPH, ktoré predpokladá existenciu faktúry, ako dokladu o predaji za dodávku podliehajúcu dani a nie fiktívnej faktúry. K tejto odvolacej námietke žalovaný uviedol, že z citovaného rozsudku ESD vyplýva nasledovné stanovisko: „Ak vystavovateľ faktúry v dostatočnom čase úplne eliminoval riziko strát na daňových príjmoch, princíp neutrality DPH vyžaduje, že DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, môže byť upravená bez toho, aby takéto vykonanie úpravy bolo podmieňované po tom, ako vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere“. Z uvedeného vyplýva, že správca dane by mohol opraviť kontrolovaným daňovým subjektom priznanú daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní len vtedy, ak by kontrolovaný daňový subjekt v dostatočnom čase, t.j. do uplatnenia odpočítania dane odberateľom, eliminoval riziko straty na daňových príjmoch štátu. Tým by bol zachovaný princíp neutrality dane z pridanej hodnoty. Za situácie, kedy si odberateľ kontrolovaného daňového subjektu uplatnil odpočítanie dane z uvedenej faktúry, by neponechaním dane z pridanej hodnoty, ktorú je kontrolovaný daňový subjekt povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní, došlo k narušeniu princípu neutrality dane z pridanej hodnoty. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovanie obdobie dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk, a naopak, v mnohých prípadoch daňové subjekty dosahujú opakovane ako hospodársky výsledok stratu a iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť záver, k akému dospel správca dane, že podnikanie žalobcu malo slúžiť iba na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo forme nadmerných odpočtov za podnikateľskú činnosť a situácia umožňujúca vzniknúť uplatnenie práva na odpočítanie dane bola čisto umelá, žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal nárok na odpočítanie dane právne relevantnými dôkazmi, preto je namieste v rámci úvah a hodnotenia dôkazov uviesť, že čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu formou nadmerného odpočtu bolo neoprávnené. Ak žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a jemu právo na odpočítanie dane, potom nie je porušením zákona konštatovanie, že išlo o fiktívne zdaniteľné plnenie. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu bolo po uplatnení práva na odpočítanie dane a nárokovania vrátenia DPH formou nadmerného odpočtu, toto právo a nárok preukázať. Žalobca však svoju dôkaznú povinnosť neuniesol. Správca dane na druhej strane nepostavil svoje tvrdenie o porušení zákona o DPH na tom, že žalobca by nemohol obchodovať s personálne prepojenými podnikateľskými subjektami, ani na uprednostňovaní hotovostného platobného styku pred bezhotovostným, alebo skutočnosti, že spoločnosť nemá zamestnancov, ale svoje tvrdenie postavil na skutočnosti, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, vznik daňovej povinnosti z dodávateľa, a tým jemu vznik práva na odpočítanie dane. Na námietku žalobcu, že tým, že neúčtuje o režijných nákladoch, neznamená, že by nevykonával alebo nemal vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných obchodov. Pretože T. P. riadil ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo účelné, aby každá z týchto spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne ďalších služieb. Na túto námietku žalobca konštatoval, že ak daňový subjekt neúčtuje o režijných nákladoch, je to jedným z dôkazov, ktoré správca dane mohol vziať do úvahy pri ich hodnotení samostatne a vo vzájomných súvislostiach tak, ako mu to prikazuje zákon č. 511/1992 Zb. Správca dane pre vykonanie záverov z kontroly nevychádzal iba z faktu, že žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladové priestory, ale nemohol opomenúť tieto skutočnosti pri záverečnom hodnotení dôkazov a informácií získaných v priebehu daňovej kontroly. Ďalej žalobca v odvolaní tvrdil, že dodatočný platobný výmer je nezákonný aj z dôvodu, že nie je dostatočne odôvodnený, pretože pozostáva len zo skopírovaných vykonaných dôkazov, ale ich vyhodnotenie a posúdenie pre samotné rozhodnutie vo veci správca dane neuvádza. Došlo tým k porušeniu Šiestej Smernice a procesných postupov podľa zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný túto námietku nepovažoval za opodstatnenú, pretože správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou preukázania rozporov s právnymi predpismi, ktoré viedli k tvrdeniu, že žalobca uplatnením odpočítania dane porušil § 49 ods.1 v nadväznosti na § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH. Žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal svoje tvrdenie, že mu bol dodaný tovar tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre vystavenej s.r.o. STAVIVÁ KLASIK - L za dodanie tovaru eurohranol 4, 5, 6 m v množstve 37,50 m3, ďalej uplatnil odpočítanie dane na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PO1 2010171 zo dňa 15.06.2010 vyhotoveného ERP dodávateľa JOMADO s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom za nákup pohonných hmôt Diesel, a na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PO1 2010179 zo dňa 24.06.2010 z dokladov ERP vyhotovených ČS SLOVNAFT a.s., dodávateľ N.. J. Š., V. XX, za nákup pohonných hmôt RENAULT, z interného dokladu č. IB 32/10 zo dňa 10.06.2010 za „leasing CATERPILAR“, z interného dokladu č. IB 33/10 zo dňa 10.06.2010 za „leasing CATERPILAR“, pričom správca dane umožnil žalobcovi, aby právne relevantnými dôkazmi preukázal svoje tvrdenia. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepredložil žiaden vierohodný správcom dane overiteľný dôkaz, ktorým by preukázal jeho tvrdenia. Z rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal správca dane, bolo preukázané, že žalobca nepreukázal skutočný nákup tovaru, tak ako deklaroval predloženou dodávateľskou faktúrou, a ani nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle ustanovenia § 19 ods.1 zákona o DPH, t.j. nebolo preukázané splnenie základnej podmienky vzniku práva na odpočítanie dane ustanovené v § 49 ods.1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH. Preto žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň z vyššie uvedenej faktúry v sume 13.359,38 eur. Žalobca nepredložil evidenciu jázd motorových vozidiel, nepreukázal že boli nakúpené pohonné hmoty, že nakúpené pohonné hmoty použil na účely svojho podnikania ako platiteľ, nepredložil leasingovú zmluvu č. 10814 uzatvorenú s CATERPILAR FINANCIAL SERVICES ČR, s.r.o., nepredložil evidenciu majetku za rok 2010 a tým nepreukázal, že predmet nájmu použil na účely svojich dodávok tovarov a služieb ako platiteľ. Získané dôkazy správca dane hodnotil podľa vlastnej úvahy samostatne a vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko čo vyšlo v daňovom konaní najavo a dospel k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že žalobca bol v rámci kontroly opätovne vyzývaný správcom dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení, a to už v čase, keď jeho vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti sa nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektov personálne prepojených s T. P. boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu, a preto do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Žalobca konštatoval, že zaistenie dokladov je úkonom trestného konania, v ktorom mala byť bezprostredne po dňom spísaná zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok). Pri zaistení dokladov bola prítomná pani H. I., ktorá pre žalobcu spracovávala účtovníctvo, ale podľa jej udania, jej nebola odovzdaná žiadne kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu T. P.. Nemožnosť splniť výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia bola spôsobená i tým, že žalobcu zastupovala Advokátska kancelária Kolesár a partneri s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30.05.2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam touto advokátskou kanceláriou neboli vydané odovzdané doklady. Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1, 3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb., keďže odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenie a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. správcom dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR. Rovnako ako v odvolaní poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené s T. P., boli aj stovky výziev, miestne zisťovania, ústne pojednávania, na ktorých daňové orgány vyžadovali účasť T. P. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je napríklad fakt, že 30.03.2010 bolo T. P. doručených trinásť protokolov o výsledku daňovej kontroly v dvanástich obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených T. P. vykonávalo viac ako tristo daňových kontrol. Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Výlučne konštatovanie, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočňovali medzi spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa, priamo, ani nepriamo bez ďalšie nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Žalobca poukázal na to, že T. P. v súlade s článkom 2 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností, a tým neporušil žiadne zákonné ustanovenia, naopak využil právo slobodne podnikať. To znamená, že skutočnosť, že T. P. bol štatutárnym zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s postupom daňového úradu. Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity, ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Konštatoval, že nie je zakázané obchodovať s personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálny zdaniteľných plnení. Keďže T. P. riadil ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie vody a plynu, v prípade ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne. Poukázaním na rozsudok Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“ žalobca uviedol, že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán, a to, že hlavným cieľom predmetným plnením bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam. Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že T. P. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu, ako aj iných spoločností, uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe. Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou T. P., sú samostatnými právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi, ako aj od osôb, prostredníctvom ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej činnosti spoločností pred personálne prepojených T. P., ale tieto pochybnosti mohli viesť iba k uloženiu sankcie za porušenie právnych predpisov. Podľa žalobcu nemôžu viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené. Žalobca konštatoval, že nakúpil tovar, ktorý korešponduje s predmetom činnosti, na ktorý má žalobca platné živnostenské oprávnenie. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k tovaru v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka jeho prevzatí od predávajúceho. Spoločnosť nemá žiadne náklady s prepravou tovaru, pretože dopravu tovaru zabezpečoval predávajúci. Ide o bežný spôsob dojednania obchodných podmienok, ktoré sú upravené aj v Obchodnom zákonníku. Žalobca má za to, že záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný, t.j. že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril T. P. podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania, nie je riadne odôvodnený, ani preukázaný. Žalobca zvyšoval objem realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania spoločností. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o účtovnú stratu spôsobenú napr. odpismi nadobudnutého majetku. Napokon žalobca vytýkal správcovi dane nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v zdaňovacom období jún 2010 si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. SK-02062010 od dodávateľa STAVIVÁ KLASIK - L, s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom v sume 13.359,38 eur, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PO1 2010171 zo dňa 15.06.2010 vyhotoveného elektronickou registračnou pokladňou dodávateľa JOMADO s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom za nákup pohonných hmôt DIESEL v sume 8,86 eur, na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PO1 2010179 zo dňa 24.06.2010 z dokladov elektronickej registračnej pokladne vyhotovených ČS SLOVNAFT a.s. dodávateľ N.. J. Š., V. Č.. XX za nákup pohonných hmôt RENAULT v sume 15,97 eur, z interného dokladu č. ID 32/10 zo dňa 10.06.2010 za „leasing CATERPILAR“ v sume 417,43 eur, z interného dokladu č. ID 33/10 zo dňa 10.06.2010 za „leasing CATERPILAR“ v sume 417,43 eur. Pri preverovaní reálnej existencie tovaru a jeho pohybu správca dane zaslal žalobcovi výzvy na predloženie a zapožičanie dokladov zo dňa 27.08.2010, 19.10.2010, 09.12.2010, 28.01.2011 a tri výzvy zo dňa 11.04.2011. V týchto výzvach správca dane žiadal predložiť internú účtovnú smernicu na rok 2010, číselník dokladov na rok 2010, skladovú evidenciu, skladové karty, dôkazy, daňové, účtovné a iné doklady a poskytnú informácie na účely výkonu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca bol vyzvaný vysvetliť, akým spôsobom bol tovar (eurohranol) prepravovaný, uviesť miesto nakládky a vykládky, druh motorového vozidla, ŠPZ motorového vozidla, jeho vlastníka a predložiť faktúru za prepravu. Žiadal uviesť, kde bol tovar nakúpený, kde bol skladovaný do ďalšieho predaja, alebo spotreby, uviesť miesto, kde sa sklad nachádza, predložiť doklady o jeho vlastníctve, prípadne zmluvy o jeho prenájme, uviesť mená osôb, ktoré tovar nakladali, prepravovali, vykladali a predložiť zmluvy s týmito osobami, alebo účtovné doklady preukazujúce poskytovanie úhrad za takto prijaté služby. Žalobca na tieto výzvy nereagoval a požadované doklady, dôkazy a vysvetlenia nepredložil a neposkytol. Správca dane vykonal si za účelom dostatočného zistenia a preskúmania skutkového stavu zaobstaral sám dôkazy tým, že nahliadol do spisu č. 14620/2010 vedeného v súvislosti s výkonom kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010 u dodávateľa žalobcu STAVIVÁ KLASIK - L, s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom. Zistil, že tento daňový subjekt faktúru č. SK-02062010 vyhotovenú pre žalobcu má zaevidovanú v zdaňovacom období jún 2010 daň z pridanej hodnoty priznal v príslušnom zdaňovacom období a úhrada za fakturovaný tovar bola vykonaná v hotovosti. Správca dane, ktorý vykonával kontrolu u daňového subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. a preveroval nadobudnutie, prepravu, skladovanie, manipulovanie s tovarom a osoby, ktoré to mali vykonávať, zistil, že tento subjekt deklaroval nadobudnutie eurohranolov od dodávateľa fyzickej osoby Á. J. - D.Á.FITCENTRUM & SHOP, W. X (ďalej iba „Á. J.“). V skladovej karte tohto daňového subjektu však v zdaňovacom období jún 2010 nie je zaznamenaný žiadny zápis, nie je tam uvedený nákup eurohranolov 4, 5, 6 m od dodávateľa Á. J. a nenachádza sa tam ani údaj o predaji týchto eurohranolov žalobcovi. Ďalším zisťovaním správca dane zistil, že fakturačný tok komodity eurohranol 4, 5, 6 m prebiehal od daňového subjektu Mikuláš Vareha - VENIKOM ku Á. J., od neho ku s.r.o. STAVIVÁ klasik - L, a potom k žalobcovi. Tovar teda fakturačne obiehal medzi subjektami, ktoré boli v tom čase personálne prepojené cez osobu štatutárneho zástupcu Mikuláša Varehu, pričom sa menila iba cena tohto tovaru. Daňový subjekt Á. J. figuruje ako odberateľ, ale zakúpený tovar bez akejkoľvek zmeny posunul opäť spoločnosti patriacej do reťazca spoločností Mikuláša Varehu. Pri preverovaní fakturácie pre daňový subjekt STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. pri miestnom zisťovaní sa nevedel k nej vyjadriť, nevedel čo bolo predmetom fakturácie, uviedol, že to bolo niečo, čo bolo na sklade, ale o akú komoditu išlo, nevedel uviesť. Hoci následne predložil faktúru od dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM, z nej vyplynulo, že eurohranoly mal Á. J. nadobudnúť 28.02.2008, skladoval ich vonku v záhrade na svojom pozemku v I. - W. Č.. X viac ako dva roky s tým, že kupec na tento tovar sa našiel až v júni 2010. Napriek požiadavke správcu dane pri výkone miestneho zisťovania Á.W. J. nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nadobudnutie eurohranolov, ktoré boli odpredané daňovému subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. Z uvedeného dôvodu správca dane mal za preukázané, že Á. J. v roku 2008 nemal v skladových kartách tovar s názvom eurohranol 4, 5, 6 m, nakoľko fakturovaná hodnota týchto zásob bola v sume 2,062.500,-- Sk, teda v nepomerne vyššej hodnote ako uviedol v účtovnom výkaze „výkazu majetku a záväzkoch. Keďže Á. J. nemal v zásobách tovar eurohranol 4, 5, 6 m, nemohol ho v roku 2010 dodať daňovému subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. na základe faktúry č. 02062010 s dátumom dodania 02.06.2010. Á. J. nepreukázal skutočný nákup tovaru eurohranol od dodávateľa fyzickej osoby Mikuláš Vareha - VENIKOM, a z toho dôvodu ani nemohol tento tovar predať daňovému subjektu STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. Ďalším zisťovaním bolo preukázané, že STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. nie je držiteľom žiadneho vozidla, nie je odberateľom zemného plynu, elektriny, nemá zapísanú žiadnu prevádzkareň a na účte, ktorý vedie ČSOB a.s., nebol zistený žiadny pohyb okrem poplatku za vedenie účtu a transakcie. Na adrese sídla spoločnosti Obec Streda nad Bodrogom eviduje spoločnosť DREVO SK s.r.o., ktorej konateľom bol od 21.03.2005 do 05.09.2011 Mikuláš Vareha. Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. na tejto adrese eviduje ako odberateľa spoločnosť DREVOBAL a.s., ktorej predsedom predstavenstva je od 06.12.2005 Mikuláš Vareha. Z uvedeného je zrejmé, že daňový subjekt STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o. nemal vytvorené podmienky na uskutočňovanie reálne zdaniteľných obchodov. Hoci si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe pokladničných dokladov o nákupe pohonných hmôt, napriek výzvam správcu dane nepredložil evidenciu jázd motorových vozidiel, nepreukázal, že nakúpené pohonné hmoty použil na účely svojich dodávok, tovarov a služieb. Predložil kópiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 27.01.2009, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom STAVIVÁ spol. s r. o., predmetom ktorej bol nájom ťahača návesu RENAULT MAGNUM ŠPZ TV333BE. Ťahač sa mal používať v preprave dreva a drevárskych výrobkov s nákladným prívesom nájomníkovi ŠPZ TV505YE, ktorý je majetkom nájomcu. Žalobca sa uvedenou zmluvou zaviazal prenechať nájomcovi na dočasné užívanie motorové vozidlo RENAULT MAGNUM, odovzdal predmet nájmu do troch pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy spolu s technickým preukazom zákonným poistením. Na základe tohto dôkazu žalobca nemohol využívať uvedené motorové vozidlo na účely svojho podnikania. Žalobca napriek uplatneniu odpočítania dane z interných dokladov č. ID 32/10 a 33/10 za „leasing CATERPILAR“ zo dňa 10.06.2010 v sume spolu 834,86 eur napriek výzve nepredložil správcovi dane účtovné, daňové a iné doklady, nepredložil leasingovú zmluvu č. 10814 uzatvorenú s CATERPILAR FINANCIAL SERVICES ČR s.r.o., nepredložil evidenciu majetku za rok 2010 a nepreukázal, že predmet nájmu použil na účely svojho podnikania. Nepreukázal teda skutočnosti vedené v predložených dokladoch, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH). Podľa § 71 ods.1, 6 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) daňové konanie začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Žalobca v daňovom konaní aj v žalobe namietal, že výzvam správcu dane na predloženie ďalších dôkazov a podanie vysvetlení nemohol vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a tiež subjektu personálne prepojených s osobou T. P., boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok. K tomu súd uvádza, že daňová kontrola začala dňa 23.09.2010 a vtedajší konateľ žalobcu Mikuláš Vareha bol vzatý do väzby dňa 01.03.2011. Do uvedeného dňa mal konateľ žalobcu dostatočný časový priestor, aby preukázal sporný zdaniteľný obchod. Konateľ žalobcu však v deň začatia kontroly na základe upovedomenia sa nedostavil na daňový úrad a ani v osem dňovej lehote nepredložil všetky doklady potrebné pre výkon daňovej kontroly. Žalobcovi boli adresované aj ďalšie výzvy tak, ako to vyplýva z protokolu daňovej kontroly a preskúmavaných rozhodnutí, ale ani na tieto výzvy už splnomocnený zástupca žalobcu nereagoval. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s konštatovaním žalobcu, že počas výkonu daňovej kontroly bol ukrátený na svojich právach vyplývajúce zo zákona č. 511/1992 Zb. Námietku žalobcu, že svoju povinnosť nemohol splniť aj z dôvodu, že advokátska kancelária, ktorého advokáta poveril zastupovaním po zániku plnomocenstva, nevrátila žalobcovi predložené dokumenty a dôkazy, súd považuje irelevantnú, pretože vzťah medzi zástupcom a zastúpeným je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán vykonávajúci daňovú kontrolu) a kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom), je upravený zákonom č. 511/1992 Zb., ktorý je normou verejného práva. K námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia § 58 Trestného zákona v súvislosti so zaistením dokladov žalobcu pri domových prehliadkach súd uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu v súvislosti s výkonom domovej prehliadky a naviac novej konateľke žalobcu Daniele Bodnárovej bolo oznámené, že ako konateľka žalobcu je oprávnená vyhotoviť si fotokópie dokladov z vyšetrovacieho spisu na vlastné náklady. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi polície nemá právny význam na posudzovanie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pričom treba zdôrazniť, že napriek tomu žalobca nepredložil do ukončenia daňovej kontroly správcovi dane žiadne relevantné dôkazy. Ako nedôvodnú námietku hodnotí súd tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov a je preto nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 30 ods.1, 3 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou daňovou kontrolou, žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval aj z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a vysporiadal sa so všetkými odvolacími namietkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácie relevantnej právnej úpravy. Žalobca v daňovom konaní, aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, ktorých bol konateľom Mikuláš Vareha, vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že týmto postupom došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá patrí medzi základne princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. K tento žalobnej námietke súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú. Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR v náleze ÚS 67/07 tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do Ústavou chránených práv a slobôd je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom“. Je nespornou skutočnosťou, že Mikuláš Vareha bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností, ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody. Menovaný súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností bol nevyhnutný pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu a tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol bol dostatočne zdôvodnený v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých Mikuláš Vareha bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v ktorých je Mikuláš Vareha konateľom, sa tovar dostal do tohto reťazca, prípadne kedy tovar a cez ktorú spoločnosť opustil tento reťazec obchodných spoločností. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom sledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi zo štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie tohto účelu bolo potrebné a nevyhnutné. Mikuláš Vareha ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť uplatnených nárokov predmetom daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenia. Je nesporné a žalovaný to žalobcovi ani nevytýkal, že založením väčšieho veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy správcu dane, ktorý realizoval svoje zákonné oprávnenia pri správe daní. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, nevyplýva záver, ktorý žalobca namieta v žalobe, podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie, je totožnosť T. P. ako spoločníka v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu predmetných zdaniteľných plnení. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia nevyvodil iba zo skutočnosti, že žalobca neúčtoval o režijných nákladoch, ale týmito zisteniami, popri iných dôkazoch, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť, ale podnikateľské aktivity iba predstieral. Žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie, akým spôsobom bol predmetný tovar dodaný od dodávateľa, či bol ďalej predaný alebo ostal na sklade a kde a pod., pričom žalobca na tieto výzvy vôbec nereagoval a žiadne dôkazy vo svojej podnikateľskej činnosti nepredložil. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené Mikulášom Varehom nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania daňových výhod. Tieto závery správcu dane, ako aj žalovaného, mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetného plnenia. Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu Mikuláš Vareha je konateľom vo všetkých svojich obchodných spoločnostiach, a preto objektívne musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu. Žalobca v žalobe namietal, že iba zo skutočnosti, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne, pretože podnikateľské subjekty prepojené osobou T. P. fungovali vo forme blízkej holdingu. Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali, čo potvrdili odpovede dodávateľov energie, vody, plynu a nezamestnával zamestnancov, čiže nemal mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v spoločnostiach prepojených osobou T. P. preukázali, že okrem jednej spoločnosti (JOMADO s.r.o.), ktorá účtovala mzdové náklady, žiadnej z ďalších spoločností nevznikali režijné náklady, a preto nemožno hovoriť o fungovaní žalobcu a ďalších obchodných spoločností prepojených osobou T. P. vo forme blízkej holdingu. Pretože žalobca podľa názoru súdu neuniesol svoje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať v daňovom konaní, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej dodávky eurohranolov 4, 5, 6 m deklarovanej predloženou dodávateľskou faktúrou od dodávateľa STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, nepredložil evidenciu jázd motorových vozidiel a nepreukázal, že nakúpené pohonné hmoty použil na účely svojho podnikania, nepredložil leasingovú zmluvu a nepredložil evidenciu majetku za rok 2010, nepreukázal, že predmet nájmu použil na účely svojich dodávok, tovarov a služieb ako platiteľ, nesplnil podmienky vzniku práva na odpočítanie dane ustanovené v § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.