Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/232/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201474 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201474.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu AGRO LADMOVCE, s. r. o., so sídlom Ladmovce č. 4 zast. advokátom JUDr. Pavlom Gombosom AK Košice, Moldavská cesta č. 21/A proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 10. 2012 č. 1020503/1/562049-1187902/2012/5081 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 02. 10. 2012 č. 1020503/1/562049-1187902/2012/5081 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice zo dňa 06. 08. 2012 č. 9800501/5/2107816/2012/Tott, ktorou daňový úrad vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 17.210,94 eura daňového dlžníka - žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane evidoval ku dňu 02. 07. 2012 u daňového dlžníka daňový nedoplatok v celkovej výške 17.210,94 eura, ktorý vznikol na základe rozhodnutí o uložených peňažných plneniach na dani z príjmu právnickej osoby a na dani z pridanej hodnoty tak, ako boli špecifikované v tomto rozhodnutí a ako sa nachádzajú v administratívnom spise. Všetky rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom daňový dlžník uložené peňažné plnenia neuhradil v lehote splatnosti. Vychádzajúc z uvedeného správca dane začal daňové exekučné konania vydaním rozhodnutia zo dňa 02. 07. 2012 č. 9800501/5/1432901/2012/ Tott podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku na vymoženie daňového nedoplatku v uvedenej výške. V danom prípade za exekučný titul považoval v zmysle ust. § 89 daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 16. 09. 2011, ktorý bol zostavený z údajov evidencie daňového dlžníka. Následne vydal správca dane daňovú exekučnú výzvu dňa 06. 08. 2012 č. 9800501/5/2107816/2012/ Tott, ktorou vyzval daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku. Poukázal na to, že daňový dlžník môže podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku len v prípade, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Ide o taxatívne stanovené dôvody, za ktorých je odvolanie proti daňovej exekučnej výzve odôvodnené. Daňový dlžník v podanom odvolaní namietal, že dodatočné platobné výmery, resp. rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré boli podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov boli výsledkom daňových kontrol vykonávaných nezákonným spôsobom. Závery týchto nezákonných kontrol sú preto rovnako nezákonné a nemôžu byť exekučným titulom a ani podkladom pre exekučný titul. Správca dane je povinný otázku zákonnosti dôsledne skúmať v každom štádiu daňového konania, a to aj v exekučnom konaní. Podmienka zákonnosti pri správe daní a tým aj v daňovom exekučnom konaní je upravená v § 2 ods. 1 daňového poriadku, v daňovom exekučnom konaní má zásada zákonnosti svoje konkrétne vyjadrenie v tom, že správca dane je povinný vykonať daňovú exekúciu len na základe zákona a v zákone určeným spôsobom. Pred začatím daňového exekučného konania bol správca dane povinný skúmať splnenie zákonných podmienok a začatie daňového exekučného konania, ktorými sú podmienky procesného charakteru, ako aj podmienky hmotno-právneho charakteru. Podmienkami procesného charakteru sú príslušnosť správcu dane na výkon daňovej exekúcie neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie. Podmienkami hmotno-právneho charakteru sú existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Podmienky procesného, ako aj hmotno-právneho charakteru pre začatie daňového exekučného konania boli v danom prípade splnené, vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, ako aj exekučný titul má všetky formálne aj obsahové náležitosti stanovené zákonom. Všetky rozhodnutia, ktoré boli podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov sú právoplatné a vykonateľné, pričom námietka nezákonnosti postupu v daňovej kontrole, ako aj nezákonnosti rozhodnutí správcu dane je založená len na subjektívnom hodnotení daňového dlžníka. Z administratívneho spisu odvolací orgán nezistil porušenie zásady zákonnosti v začatom exekučnom konaní. Žalovaný zároveň uviedol, že v podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve daňový dlžník navrhol zastaviť daňové exekučné konanie podľa § 96 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, resp. odložiť daňovú exekúciu podľa § 95 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane listom zo dňa 06. 09. 2012 oznámil daňovému dlžníkovi, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa citovaných ustanovení zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky daňového dlžníka sa týkajú postupu správcu dane v daňovej kontrole a skutkových zistení, ktoré mali za následok vyrubenie rozdielu dane vrátane námietky uvedenej pod bodom 5 odvolania o údajnej nemožnosti predložiť dôkazy k svojim tvrdeniam, tieto námietky nemôžu byť predmetom preskúmania v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve. Daňová exekučná výzva nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti podľa hmotného práva. Táto je rozhodnutím procesnej povahy vydaným iba na základe procesnej právnej normy daňového poriadku, konkrétne podľa ust. § 88 a nasl. upravujúcich daňové exekučné konanie. Daňovou exekučnou výzvou správca dane len vyzýva daňového dlžníka na úhradu daňového nedoplatku a dáva mu tak možnosť predísť nútenému výkonu rozhodnutia. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa porušenia § 2, § 3 ods. 1, § 24 ods. 5, § 29 ods. 2, § 30 ods. 3, § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vo vzťahu k vykonaným daňovým kontrolám a vydaniu dodatočných platobných výmerov, resp. rozhodnutie o uložení pokuty žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve nemôže odvolací orgán preskúmavať vecnú správnosť skôr vydaných rozhodnutí o uložených pokutách a vyrubených rozdieloch dane. Tieto námietky si mal daňový dlžník uplatniť cez opravné prostriedky podané priamo proti rozhodnutiam o uložených pokutách a vyrubených rozdieloch dane. Pokiaľ ide o obsahové a formálne náležitosti daňovej exekučnej výzvy, táto obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 91 ods. 2 daňového poriadku. Včas podanou žalobou zo dňa 14. 12. 2012 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 12. 2012 navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice zo dňa 06. 08. 2012 č. 9800501/5/2107816/2012/Tott) zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu. Za nezákonné ho považoval aj z dôvodu, že jednou z povinností daňových orgánov je eurokonformný výklad, ktorý spočíva vo výklade slovenských právnych predpisov v súlade s komunitárnym právom. Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu šiestej smernice a procesných postupov podľa zák. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Má za to, že využil zákonom priznávanú možnosť predísť nútenému výkonu rozhodnutia, ale v jeho prípade nešlo o žiadny účelový krok, keďže ho k tomu viedli vážne dôvody a to nezákonnosť a teda neplatnosť samotného exekučného titulu. Uviedol, že správca dane nerešpektoval ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov o miestnej príslušnosti, v dôsledku čoho považuje jeho postup pri vydaní exekučného titulu za protizákonný. Zároveň žiadal o bezodkladné zastavenie predmetnej daňovej exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 118/08 z 10. 12. 2009, v zmysle ktorého považoval za potrebné konštatovať, že daňová kontrola u žalobcu bola realizovaná v rozpore so zákonom, čím vzniká dôvodné podozrenie, že zo strany správcu dane mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného marenia spravodlivosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vykonanie kontroly miestne nepríslušným daňovým úradom považoval za nezákonný zásah do jeho práv a právom chránených záujmov. Konštatoval, že nezákonný stav, t. j. stav bezprávia nie je možné v žiadnom prípade dodatočne konvalidovať. Ak je teda daňová kontrola začatá v rozpore s § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, t. j. v rozpore s ustanovením o miestnej príslušnosti, sú všetky právne akty vydané v rozpore s týmto ustanovením a všetky úkony vykonané miestne nepríslušným daňovým úradom nezákonné, teda i všetky úkony vykonané a právne akty vydané v rámci daňového exekučného konania. Poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že správca dane voči nemu postupoval šikanózne a v rozpore so zásadou proporcionality. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa žiadal zrušiť z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a, c, d a e/ O. s. p. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 12. 2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správcu dane. Konštatujúc, že v danom prípade žalobca nepreukázal ani jeden z dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu dôvodov podľa ust. § 91 ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 563/2009 Z. z. (vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, obsiahnutého okrem iných aj v jeho uznesení zo dňa 28. februára 2013 sp. zn. 5Sžf/66/2012) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného v citovanom uznesení najvyššieho súdu daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti iba v obmedzenom rozsahu, a preto jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov uvedených v ust. § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu, pretože opačný výklad by podľa názoru najvyššieho súdu viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo by bolo v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý princíp pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov, podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku vydal dňa 02. 07. 2012 rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 17 210,94 eur daňového dlžníka - žalobcu, na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov Daňového úradu Kráľovský Chlmec zostaveného ku dňu 16. 09. 2011. Dňa 06. 08. 2012 vydal Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov pod č. 9800501/2107816/2012/Tott v zmysle § 91 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu, ktorou daňového dlžníka - žalobcu podľa § 91 ods. 2. písm. f/ Daňového poriadku vyzval na zaplatenie vyššie uvedeného daňového nedoplatku v lehote 8 dní na v tomto rozhodnutí špecifikovaný daňový exekučný účet Daňového úradu Košice a zároveň ho podľa § 91 ods. 2 písm. g/ cit. zákona upozornil na možnosť vydania daňového exekučného príkazu na vykonanie daňovej exekúcie pre prípad nesplnenia si uvedenej povinnosti a podľa § 91 ods. 2 písm. i/ cit. zákona mu zakázal nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účtoch v peňažných ústavoch. Proti citovanému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca podaním zo dňa 20. 08. 2012 odvolal, pričom dôvody odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Súčasťou administratívneho spisu je aj výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 16. 09. 2011 č. 738/230/22890/Kaš, vykonateľný dňa 16. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že daňový nedoplatok žalobcu k uvedenému dňu predstavuje 17 210,94 eur a pozostáva z nedoplatku na dani z pridanej hodnoty v sume 15 551,36 eur a dani z príjmov právnickej osoby v tuzemsku v sume 1 659,58 eur, vyčíslenej na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane tak, ako boli špecifikované v tomto výkaze, pričom tieto rozhodnutia sa rovnako nachádzajú v administratívnom spise. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca osvedčil, že vyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu, keďže jeho dôvody v štádiu exekučného konania sa týkajú práve exekučného titulu. Podľa § 91 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74. Účastníci sa na pojednávanie dňa 19. 02. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom žalovaný svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil telefonicky, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 18. 02. 2014 a zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z citovaného § 91 ods. 5 Daňového poriadku a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu súdneho i administratívnych spisov žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca ani do rozhodnutia neosvedčil súdu, že vyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu po nadobudnutí jeho právoplatnosti (4 rozhodnutia správcu dane tak, ako boli premietnuté v cit. výkaze daňových nedoplatkov), t. j. neosvedčil, že po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu v danej veci nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a neosvedčil ani, že sú tu iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia neprípustná. S poukazom na uvedené súd považoval všetky námietky žalobcu, obsiahnuté v žalobe za právne irelevantné, keďže tieto smerovali proti pôvodným rozhodnutiam správcu dane o určení daňovej povinnosti žalobcu, resp. uložení pokuty za porušenie jeho zákonných povinností, vo vzťahu ku ktorým nevyužil svoje právo domáhať sa ich prieskumu v súdnom konaní. V konaní po začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z týchto právoplatných a vykonateľných rozhodnutí - exekučných titulov súd už nemôže skúmať ich zákonnosť. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s cit. zák. ustanoveniami, jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p., pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.