Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201482 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201482.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa: D.. X. B., Z.. X.XX.XXXX, K. B. Q. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 8. novembra 2012. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 8.11.2012 rozhodla podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) tak, že navrhovateľovi priznala od 5.10.2012 starobný dôchodok v sume 274,40 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia z 8.11.2012 odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ k 5.10.2012 získal 9 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, v ktorom odporkyňa uviedla konkrétne údaje vzťahujúce sa na započítateľné obdobie dôchodkového poistenia pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok. II. Proti predmetnému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok z 15.12.2012, v ktorom namietal predovšetkým výšku priznaného starobného dôchodku. Uviedol, že údaje uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré odporkyňa uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sú „v neprospech žiadateľa“. V tejto súvislosti tvrdil, že jeho pracovný pomer v Spišskom múzeu v Levoči v čase podania jeho žiadosti o starobný dôchodok, t.j. 19.10.2012 trval. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4So/75/2009 z 28.10.2009, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sd/50/2007-40 z 20. januára 2009 tak, že zrušil rozhodnutie odporkyne č. 501 005 2080 z 15. januára 2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím rovnakého čísla konania z 21. septembra 2007 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Nestotožnil sa zároveň s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sd/56/2010-36 z 22. februára 2011, ktorým rovnako ako v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 5Sd/50/2007 rozhodoval súd v preskúmavacom konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam odporkyne vo veciach nárokov navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok. Za nesprávne a nezákonné navrhovateľ označil aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v občianskoprávnom konaní o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod č. k. 5C/376/2002 a Krajskom súde v Prešove pod č.k. 9Co/56/2008. Ďalej argumentoval, že nepriznanie obdobia zamestnania v Spišskom múzeu v Levoči ako obdobia dôchodkového poistenia od 1.5.1992 do 31.7.2006 pre stanovenie výšky priznaného starobného dôchodku (tak ako to vyplýva z kontextu tvrdení navrhovateľa v opravnom prostriedku a v ďalších podaniach adresovaných súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania) považuje za pre neho neprijateľné a nezákonné. Nezohľadnenie daného obdobia navrhovateľ označil za „dieru“ v osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 8.11.2012 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie za účelom opätovného vypočítania výšky priznaného starobného dôchodku so započítaním obdobia od roku 1992 ako obdobia dôchodkového poistenia. Opätovne pritom poukázal na znenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4So/75/2009 z 28.10.2009. III. Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 12.2.2013 k obsahu podaného opravného prostriedku a procesnoprávnemu stavu veci argumentovala nasledovne: „Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. novembra 2012 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 65 zákona od 5. októbra 2012 priznaný starobný dôchodok v sume 274,40 Eur mesačne. Navrhovateľ proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, v ktorom okrem iného v poslednom odseku namietal, že rozsudok krajského súdu v predchádzajúcom konaní 2Sd/56/2010-36 v čase priznania starobného dôchodku nemohol byť právoplatný z dôvodu, že proti tomuto rozsudku podal odvolanie, ako aj proti rozsudku Najvyššieho súdu SR dovolanie, a preto rozsudok krajského súdu v merite veci v čase vydania napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne nemohlo byť právoplatné. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. novembra 2012 nebolo zaslané navrhovateľovi do vlastný rúk na doručenku, pretože nebolo rozhodnutím podľa ustanovenia § 212 ods. 3 písm. a) až e) zákona, ktoré by bolo nutné doručiť do vlastných rúk navrhovateľa. Podľa bodu 1.4 Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. (Úradná zásielka - Vnútroštátny styk) vydaných na základe zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, lehota prepravy pre úradné zásielky je D+2 (dodanie najneskôr druhý pracovný deň po dni podania). Napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. novembra 2012 bolo dané na expedíciu dňa 13. novembra 2012, čím sa podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. považuje za doručené dňa 15. novembra 2012. Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 zákona rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Podľa ustanovenia § 250m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Uvedené rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o mieste a lehote na podanie návrhu na jeho preskúmanie. Opravný prostriedok navrhovateľa bol odovzdaný na poštovú prepravu po uplynutí lehoty stanovenej na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadame opravný prostriedok navrhovateľa ako oneskorene podaný podľa ustanovenia § 250p Občianskeho súdneho poriadku odmietnuť. Na základe právoplatných rozhodnutí príslušných súdov Sociálna poisťovňa nehodnotila navrhovateľovi na nárok a výšku dôchodku dobu od 1. mája 1992 do 31. júla 2006, ktorej sa navrhovateľ naďalej domáha, pričom ide už o vec rozsúdenú, res iudikata. Vo veciach sociálneho poistenia Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa.“ IV. Súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p. - rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 8.11.2012, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a obsahom pripojených spisov Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Sd/50/2007, 3Sd/56/2010 a 2Sd/56/2010 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Vychádzajúc z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa a jeho písomných podaní, doručených súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, súd konštatoval, že zásadnou námietkou navrhovateľa voči preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne z 8.11.2012 je požiadavka navrhovateľa o započítanie obdobia od 1.5.1992 do 31.7.2006 ako obdobia dôchodkového poistenia započítateľného pre určenie výšky priznaného starobného dôchodku. Navrhovateľ v opravnom prostriedku a v ďalších písomných podaniach opakovane poukazoval na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4So/75/2009 z 28.10.2009 vydaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a na druhej strane vyjadroval svoj nesúhlas s právnym posúdením veci vzťahujúcim sa na hore uvedené obdobie a právnu možnosť jeho zhodnotenia pre dôchodkové účely uvedeným v rozhodnutiach súdov v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 2Sd/56/2010. Odmietal zároveň právne závery vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí v občianskoprávnom konaní, v ktorom sa ako navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod č.k. 5C/376/2002, v ktorom Krajský súd v Prešove a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodli o predmete konania v neprospech navrhovateľa. Súd k danej argumentácii uvádza nasledovné: Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý je prílohou preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 8.11.2012 je zrejmé, že odporkyňa pre stanovenie obdobia dôchodkového poistenia a ďalších právnych kritérií rozhodujúcich pre určenie výšky starobného dôchodku navrhovateľa započítala obdobie dôchodkového poistenia do 30.4.1992 a neuznala tým nároky navrhovateľa na započítanie obdobia od 1.5.1992 do 31.7.2006 ako obdobia riadneho dôchodkového poistenia. Obsahom súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7Sd/91/2012 je preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 8.11.2012, vydané odporkyňou v konaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Otázka možnej započítateľnosti obdobia od 1.5.1992 do 31.7.2006 bola ako kľúčová skutková a právna otázka posudzovaná odporkyňou a súdmi už v konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok, pričom Krajský súd v Košiciach v konaní o predmetnom nároku navrhovateľa rozhodoval pod č.k. 5Sd/50/2007 a 2Sd/56/2010. Základ argumentácie navrhovateľa sa opieral o znenie odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4So/75/2009 z 28.10.2009 vydaného v konaní č.k.5Sd/50/2007, v ktorom Najvyšší súd SR reagujúc na ním zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu dávkového spisu odporkyne okrem iného uviedol: „Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bola na účely dôchodkového poistenia hodnotená aj doba zamestnania (poistenia) z obdobia neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie 1. mája 1992 do 31. júla 2006, a to na základe potvrdenia vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa z 20. septembra 2006, kedy mu zamestnávateľ Slovenské národné múzeum - Spišské múzeum so sídlom v Levoči hodnotilo aj dobu zamestnania, o ktorom rozhodol súd na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. 5C/376/02 z 28. júla 2005, ktorým bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa dané zamestnávateľom listom z 30. apríla 1992 je neplatné. Táto skutočnosť nebola sporná ani medzi navrhovateľom a odporkyňou. Nakoľko pracovný pomer navrhovateľa teda na základe vystaveného potvrdenia jeho zamestnávateľom trval aj v období od 1. mája 1992 do 30. júla 2006, mal potom jeho zamestnávateľ povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, resp. pred 1. januárom 2004, kedy platil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odvody na dôchodkové zabezpečenie. Ak zamestnávateľ navrhovateľa odvody, resp. po 31. decembri 2003 poistné za svojho zamestnanca neodviedol alebo nezaplatil, alebo nesprávne alebo neúplne vyplnil výkazy o vymeriavacích základoch navrhovateľa pre odporkyňu, mala táto postupovať tak, aby bol navrhovateľov vymeriavací základ, z ktorého malo byť odvedené poistné v období od 1. mája 1992 do 30. júla 2006, správne určený, teda odporkyňa mala využiť svoje zákonné oprávnenia na správne určenie vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace. Pre toto určenie vymeriavacích základov nie je je pritom rozhodujúce, či si navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj svoj nárok na náhradu mzdy uplatnil. Je potrebné pritom striktne rozlišovať medzi súkromnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnancom a zamestnávateľom a verejnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom ako osobou povinnou odviesť a platiť poistné na dôchodkové poistenie. ZSP ako aj zákon č. 100/1988 Z. o sociálnom zabezpečení zveril odporkyni pri určovaní výšky vymeriavacieho základu pre účely sociálneho poistenia rozsiahle právomoci na zistenie skutočného stavu veci, aby mohla na základe úplného zistenia skutkového stavu rozhodnúť, a to aj použitím ust. § 144 ods. 1 a 2 ZSP. Ak zamestnávateľ podklady potrebné na správne zistenie vymeriavacích základov z jednotlivých mesiacov od 1. mája 1992 do 31. júla 2006 nepredložil alebo ich predložil neúplné, môže odporkyňa sama určiť výšku vymeriavacích základov. Je zrejmé, že navrhovateľ mal platne uzavretú pracovnú zmluvu so svojim zamestnávateľom a k tejto pracovnej zmluve prináležal aj platový dekrét, z ktorého by mala odporkyňa pri určení vymeriavacieho základu vychádzať. Ak by to nebolo možné, mala by vychádzať z najnižšej zákonom stanovenej výšky vymeriavacieho základu, z ktorej bol zamestnávateľ povinný platiť odvody za svojich zamestnancov v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto zistenie skutkového stavu, kedy sa odporkyňa spoľahla len na hlásenie zamestnávateľa navrhovateľa, neodôvodňuje záver, ku ktorému dospela odporkyňa svojimi rozhodnutiami a ktoré mali za následok, že navrhovateľovi nevznikol nárok na predčasný starobný dôchodok. Preto odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu za nepostačujúce na rozhodnutie o navrhovateľovej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. Odporkyňa je zo zákona povinná pred vydaním samotného rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku v spolupráci so žiadateľom a jeho zamestnávateľom zistiť správny vymeriavací základ, z ktorého malo byť zaplatené poistné zamestnávateľom za svojho zamestnanca a nemôže sa uspokojiť len s neúplne alebo nesprávne vyplneným hlásením zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p.).“ Následne odporkyňa v ďalšom konaní o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 31.3.2010, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sd/56/2010 - 36 z 22. februára 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/78/2011 z 27. júna 2012. Najvyšší súd SR zároveň uznesením č.k. 1Sdo/23/2012 z 26.9.2012 zastavil konanie o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/78/2011 z 27. júna 2012. Ohľadom právnej možnosti započítania obdobia od 1.5.1992 do 31.7.2006, ako obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, Krajský súd v Košiciach v právoplatnom rozsudku č.k. 2Sd/56/2010-36 uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že odporca pri výpočte výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľa postupoval v súlade so zákonom. Sporné obdobie od 1.5.1992 do 31.7.2006 odporca na dôchodkové účely nehodnotil, pretože po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2008 č. 9Co/56/2008-813 je právne záväzným spôsobom ustálené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru navrhovateľa listom zo dňa 30.4.1992 bolo platné a pracovný pomer ďalej netrval. Z uvedeného dôvodu toto obdobie nebolo možné zohľadniť pri výpočte výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľa. Navrhovateľ síce splnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia (10 rokov), ale nesplnil druhú podmienku stanovenú § 67 ods. 1 zákona pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, a to výšku predčasného starobného dôchodku vyššiu ako 1,2 - násobok sumy životného minima, pričom obe uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Odporca teda postupoval správne, keď jeho žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku zamietol. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporca sa neoprávnene odchýlil od záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 28.10.2009 č. 4So/75/2009, podľa ktorého je odporca povinný doplniť dokazovanie a určiť vymeriavacie základy navrhovateľa za obdobie od 1.5.1992 do 31.7.2006, súd poukazuje na to, že odporca po vrátení veci doplnil dokazovanie a z jeho výsledkov vyplynulo, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2008 č. 9Co/56/2008-813 bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a je záväzne judikované, že pracovný pomer navrhovateľa v tomto spornom období netrval. Táto skutočnosť nebola Najvyššiemu súdu SR v konaní č. 4So/75/2009 známa, pričom ide o natoľko závažnú zmenu skutkového stavu, ktorá odôvodňuje postup odporcu odlišný od záväzného stanoviska Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku z 28.10.2009 č. 4So/75/2009. Neexistencia pracovného pomeru po 1.5.21992 sa premietla aj do osobného listu dôchodkového poistenia, s ktorým navrhovateľ nesúhlasí. Dôvod tohto nesúhlasu však nebol navrhovateľom špecifikovaný, preto sa ním súd nemohol zaoberať.“ V predmetnom súdnom preskúmavacom konaní Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 7So/78/2011 z 27. júna 2012 uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky k odôvodneniu rozsudku ďalej v zmysle § 219 ods. 2 OSP uvádza, že o spornom období zamestnania navrhovateľa od 1. mája 1992 do 31. júla 2006 Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. decembra 2008, sp.zn. 9Co/56/2008, zmenil rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 28. júla 2005, sp.zn. 5C/346/2002-539 tak, že žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalobcu D.. X. B. u žalovaného Slovenské národné múzeum Bratislava, organizačný útvar Spišské múzeum v Levoči, vykonanú listom z 30. apríla 1992, zamietol. Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, lebo navrhovateľ sa dopustil skutkov, uvedených v okamžitom zrušení pracovného pomeru a z hľadiska závažnosti ich považoval za obzvlášť hrubé porušenia pracovnej disciplíny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. decembra 2008. V dôsledku právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove nebol daný právny dôvod pre zmenu zápisu do osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa. Rozhodnutie odporkyne, v ktorom nebola pre rozhodnutie o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok započítaná doba poistenia od 1. mája 1992 do 31. júla 2006, preto nie je v rozpore so zákonom.“ Súd na základe uvedeného konštatuje, že právoplatnými súdnymi rozhodnutiami bola vyriešená sporná otázka možnosti započítania obdobia od 1.5.1992 do 31.7.2006 ako obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, čo súd považuje za zásadný právny záver pre posúdenie dôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa v preskúmavanej právnej veci. Pre úplnosť súd poznamenáva, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/60/2012, 7Cdo/61/2012 z 25.10.2012 bolo zamietnuté dovolanie žalobcu (navrhovateľa v preskúmavanej právnej veci) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/56/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonané listom z 30.4.1992 zamietol. Súd preto konštatoval, že vzhľadom na existenciu právoplatných súdnych rozhodnutí, vzťahujúcich sa na skutkové a právne dôvody uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľa a jeho písomných podaniach doručených Krajskému súdu v Košiciach v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, nebolo možné vyhovieť opravnému prostriedku navrhovateľa a to ani z dôvodov prípadného ďalšieho dokazovania. Súd sa pritom stotožnil s právnym názorom obsiahnutým v súdnych rozhodnutiach súdoch oboch stupňov v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 2Sd/56/2010, ktorým sa zároveň cítil byť aj právne viazaný. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 8.11.2012 ako vecne správne procesným postupom podľa § 250q od. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania. K právnej otázke včasnosti podania opravného prostriedku navrhovateľa, ktorú namietala v konaní odporkyňa, súd uvádza, že opravný prostriedok z 15.12.2012 bol daný na poštovú prepravu 17.12.2012, tak ako to vyplýva z údajov pošty na č.l. 5 spisu. Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie z 8.11.2012 bolo dané na expedíciu 13.11.2012, pričom z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa z 15.12.2012 zároveň vyplýva, že navrhovateľ preskúmavané rozhodnutie prevzal dňa 19.11.2012. Opravný prostriedok bol preto podaný včas, v súlade s ustanovením § 250m ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.