Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/1/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200010 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200010.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa S. S., J.. XX.X.XXXX, G. N. X, H., právne zast. JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 13. novembra 2012. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím z 13. novembra 2012 č. XXX XXX XXXX rozhodla tak, že podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 1. novembra 2012 predčasný starobný dôchodok v sume 739,10 Eur mesačne. Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom z 10.12.2012, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava 12. decembra 2012 požiadal o opätovné prepočítanie predčasného starobného dôchodku a uviedol, že z jeho pohľadu ide o neadekvátnu sumu predčasného starobného dôchodku, vzhľadom na veľký počet odpracovaných rokov na jednom pracovisku a následnú chorobu z povolania súvisiacu s vykonávanou prácou, následkom ktorej bol nútený požiadať o predčasný starobný dôchodok. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7Sd/1/2013-10 z 21.1.2013 nariadil navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 43 ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p., aby ako účastník konania doplnil svoje podanie (odvolanie z 10.12.2012) predovšetkým o vyjadrenie, v akom rozsahu napadá rozhodnutie a postup odporkyne a v ktorých častiach, a uvedie dôvody v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, aký konečný návrh robí a aké dôkazy označí na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ následným podaním zo 7.2.2013 (č.l.14-15 spisu) argumentoval nasledovne: „Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 274 ods. 1: „Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023“. Vzhľadom na fakt, že od 18. roku veku do 31.10.2012, teda do uplatnenia si nároku na predčasný starobný dôchodok som získal 43,7479 roka dôchodkového poistenia, v priebehu ktorého som odpracoval 22 rokov v zamestnaniach zaradených v II. pracovnej kategórii (od 1.1.1978 - 31.12.1999), čím som získal nárok na dôchodkovú dávku vo výške 80,00 % z priemerného mesačného zárobku, ďalej len PMZ. Citovaný nárok na dávku je stanovený v súlade so zohľadnením nárokov zo zamestnaní zaradených do II. pracovnej kategórie, ktoré sú naposledy citované v § 22 ods. 1 písm. b, ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pravdou je, že dovŕšenia dôchodkového veku, v súlade s § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mi k 1.11.2012 chýbalo 103 dní, preto som k uvedenému dátumu požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, a preto z uvedeného dôvodu súhlasím s tým, aby mi bola stanovená suma dôchodku vo výške 80 % PMZ, v súlade s § 274 ods. 1 zákona 463/2003 Z.z. krátená za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku vo výške 0,5 %, v súlade s ustanovením v § 68 ods. 1 zákona 463/2003 Z.z., t.j. celkove o 2,00 %. Na stanovení sumy môjho predčasného starobného dôchodku v súlade s ustanovením § 274 ods. 1 zákona 463/2003 Z.z., kde budú zohľadnené moje nároky zo zaradenia zamestnaní do II. pracovnej kategórie trvám aj vzhľadom na fakt, že podľa § 69 ods. 2 zák. č. 463/2003 Z.z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok, t.j. bez následného prepočtu so zohľadnením nárokov zo zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú do 2023. Zdôrazňujem fakt, že ja som získal nároky v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z.z. zo zaradení mojich zamestnaní do II. pracovnej kategórie a nie z dôvodu dodržania veku odchodu do starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok je zákonná systémová dávka, v súlade so zákonom č. 463/2003 Z.z. a v § 274 ods. 1 tohto zákona nie sú taxatívne vymenované dôchodkové dávky, pri ktorých sa nároky priznávajú, t.j. platia pre všetky typy dôchodkov. Rovnako súhlasím s tým, že v súlade s § 274 ods. 2 zákona č. 463/2003 Z.z. nemám nárok na stanovenie sumy môjho predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu, vzhľadom na fakt, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení „nepoznal“ predčasný starobný dôchodok, a tak sumu predčasného starobného dôchodku stanovenú v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z.z., by nebolo s čím porovnávať. V tejto súvislosti zdôrazňujem fakt, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú do 31. decembra 2023, nie sú predmetom iba zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tam sú iba naposledy publikované, veď aj ja som ich získaval už od roku 1978, a kategorizácia zamestnaní, zaraďovaných do I. a II. pracovnej kategórie skončila už k 31.12.1999, teda ešte počas účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., odkedy sú všetky zamestnania zaradené iba do III. pracovnej kategórie. Rovnako zdôrazňujem, že nesúhlasím so stanovením sumy môjho predčasného starobného dôchodku podľa § 68 zákona 463/2003 Z.z. a považujem ho za bezpredmetné, pretože tak stanovenie sumy starobného dôchodku podľa § 66, ako aj stanovenie sumy predčasného starobného dôchodku podľa § 68 je do roku 2023 určujúce iba pre poistencov, ktorých zamestnania boli a sú zaradené v III. pracovnej kategórii. Ja som získal „nároky“ zo zamestnaní zaradených do II. pracovnej kategórie a tie sa v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z.z. priznávajú do 31. decembra 2013. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby odporkyňa bola povinná vo výpočte predčasného starobného dôchodku zohľadniť dobu 22 rokov odpracovaných v II. pracovnej kategórii.“ Na danej skutkovej a právnej argumentácii navrhovateľ zotrval v priebehu celého súdneho preskúmavacieho konania. II. Odporkyňa predložila súdu nasledovné písomné vyjadrenia. Vo vyjadrení z 31.12.2013 (č.l.5-6 spisu) okrem iného uviedla, že na sumu predčasného starobného dôchodku nemá žiadny vplyv skutočnosť, či žiadateľ o dôchodok bol zamestnaný u jedného alebo viacerých zamestnávateľov, rovnako nemá na sumu dôchodku vplyv skutočnosť, že o priznanie predčasného starobného dôchodku navrhovateľ požiadal zo zdravotných dôvodov. Uvádzajúc konkrétne skutočnosti vzťahujúce sa na právne kritéria uvedené v § 68 zákona o sociálnom poistení odporkyňa konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku bola určená správne. V súlade s obsahom dávkového spisu odporkyne je jej konštatovanie v predmetnom vyjadrení, že navrhovateľ požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku žiadosťou z 31.10.2012 a dôchodok žiadal priznať od 1.11.2012, k 1.11.2012 získal 16 908 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 46,3233 rokov a od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), t.j. do 12. februára 2013 navrhovateľovi chýbalo 103 dní. V ďalšom písomnom vyjadrení z 15.3.2013, reagujúc na obsah doplňujúceho podania navrhovateľa zo 7.2.2013 odporkyňa argumentovala nasledovne: „Navrhovateľ v podaní zo dňa 7. februára 2012 žiada pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku zhodnotiť nároky vyplývajúce zo zamestnania vykonávaného vo zvýhodnenej II. pracovnej kategórii v rozsahu 22 rokov. Námietke navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 31. októbra 2012 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 1. novembra 2012. Navrhovateľ splnil ku dňu 1. Novembra 2012 všetky zákonné podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého mu bol predčasný starobný dôchodok aj priznaný. Suma predčasného starobného dôchodku bola rovnako určená podľa účinného zákona ku dňu 1. novembra 2012, t.j. podľa § 68 zákona č. 461/2003 Z.z., s čím ale navrhovateľ nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru podľa § 68 zákona č. 461/2003 Z.z. je možné určiťu sumu len pre poistencov, ktorých zamestnanie bolo zaradené do III. pracovnej kategórie. Navrhovateľ žiada postupovať podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. K námietke navrhovateľa oznamujeme, že určiť sumu predčasného starobného dôchodku je možné len v súlade s § 68 zákona č. 461/2003 Z.z., bez ohľadu na skutočnosť v akej kategórii bolo zamestnanie vykonávané, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. pri určení sumy dôchodku (predčasného starobného, rovnako ako starobného podľa § 66) nezohľadňuje pracovné kategórie. Podľa prechodného ustanovenia § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1 (čiže vzhľadom na nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie), nesmie byť nižšia ako suma určená podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, t.j. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V uvedených prípadoch sa určí suma dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. (so zohľadnením nárokov vyplývajúcich zo zvýhodnenej pracovnej kategórie) a prizná sa suma dôchodku, ktorá je vyššia. Postup podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. však zákon pri určení sumy predčasného starobného dôchodku nepripúšťa. Vzhľadom na to, že zákon č. 100/1988 Zb. neupravoval („nepoznal“) predčasný starobný dôchodok, nie je preto ani možné určiť sumu predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. Určiť sumu predčasného starobného dôchodku je možné len podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Poznamenávame, že aj v prípade porovnania súm dôchodkov v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. (u starobných dôchodkov, pomerných starobných a invalidných dôchodkov) neznamená automaticky, že suma dôchodku je priznaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. so zohľadnením nárokov vyplývajúcich so zvýhodnenej pracovnej kategórie. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. je priznaná suma starobného dôchodku len vtedy, ak je takto určená suma vyššia ako suma určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Ako z uvedeného vyplýva, suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľa bola určená správne, v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody, ako aj dôvody uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 31. decembra 2012 žiadame, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č. 510 212 3520 zo dňa 13. novembra 2012 ako vecne správne potvrdil.“ Ďalšie súdu doručené podania účastníkov - stanovisko navrhovateľa z 30.7.2013 k doplňujúcemu vyjadreniu odporkyne (č.l. 27-29 spisu), stanovisko navrhovateľa z 15.1.2014 (č.l. 34 spisu) a vyjadrenie odporkyne z 5.11.2013 obsahovo nadväzovali na predchádzajúce podania a účastníci v nich neuvádzali žiadne nové skutkové okolnosti, t.j. právne významné skutočnosti a ich nové právne hodnotenie. III. Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne predovšetkým v právnych medziach podaného opravného prostriedku, ale aj z pohľadu všeobecných právnych kritérií pre rozhodovanie odporkyne o danom predmete konania - uplatneného nároku, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Ako to vyplýva z obsahu dávkového spisu odporkyne navrhovateľ žiadosťou o predčasný starobný dôchodok z 31.10.2012 požiadal o priznanie predmetnej dávky od 1.11.2012. Dôchodkový vek 62 rokov navrhovateľ následne dosiahol až dňom 12.2.2013. Základom skutkovej a právnej argumentácie navrhovateľa v súdnom preskúmavacom konaní bolo jeho tvrdenie, že odporkyňa podľa jeho názoru mala zohľadniť dobu od 1.1.1978 do 31.12.1999, ako zamestnanie II. pracovnej kategórie, vychádzajúc pritom z ustanovení § 274 ods. 1, § 69 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v právnej nadväznosti na ustanovenia § 22 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 (rozhodnutia vo veciach správnych) pod č. 59 publikoval nasledovnú právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku NS SR č.k. 4So/24/2008 z 29.1.2009: „Ak bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok, ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na účely porovnávacieho výpočtu sumy dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nemožno použiť. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie podľa tohto ustanovenia na účely výpočtu sumy dôchodkovej dávky možno použiť len pri rozhodovaní o starobnom dôchodku, o pomernom starobnom dôchodku alebo o invalidnom dôchodku.“ Daný právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v predmetnom judikáte, ktorým je súd viazaný aj v preskúmavanej právnej veci bol následne potvrdzovaný aj ďalšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. v rozsudku č.k. 9So/148/2011 z 22.8.2012 a naň sa vzťahujúcom uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 430/2013-10 z 19.6.2013. Súd poukazujúc na predmetnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť v preskúmavanej právnej veci nasledovné: § 273 a nasl. zákona o sociálnom poistení obsahuje prechodné ustanovenia - nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31. 12. 2003 (siedma časť, prechodné ustanovenia, § 249 a nasl. zákona o sociálnom poistení). Ustanovenia § 273 a § 274, t.j. aj ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na ktoré v opravnom prostriedku, resp. jeho doplnení poukázal navrhovateľ, je preto podľa názoru súdu potrebné právne posudzovať iba v kontexte daných prechodných ustanovení, vrátane ustanovenia § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, upravujúceho povinnosť odporkyne priznať žiadateľovi dôchodok podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu), avšak iba v prípade, ak by suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1 mala byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Súd preto jednoznačne zastáva právny názor, že nie je daná zákonná možnosť porovnania sumy predčasného starobného dôchodku, o priznanie ktorého navrhovateľ požiadal a o ktorom rozhodla odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím z 13.11.2012 s výškou dôchodku určeného podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. aj zohľadnením nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie tak, ako to požadoval navrhovateľ. K obsahu argumentácie navrhovateľa v preskúmavanej právnej veci súd dáva do pozornosti časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 430/2013-10 z 19.6.2013, v ktorej sa Ústavný súd „nestotožnil s námietkou sťažovateľa poukazujúcou na diskriminačné posúdenie dávky predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku, ktoré by podľa sťažovateľa mali byť posudzované rovnako z toho dôvodu, že potom ako poberateľ predčasného starobného dôchodku splní podmienky na priznanie starobného dôchodku sa mu predčasný starobný dôchodok zmení na starobný dôchodok.“ Ako ďalej uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení, „bez toho, aby prejudikoval posúdenie dávky sociálneho poistenia (starobný dôchodok) po nadobudnutí nároku na túto dávku, považuje dávku predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku za dve rozdielne dávky, a okolnosť, že sa v určitý čas jedna dávka transformuje na inú dávku, práve potvrdzuje rozdielny režim týchto dávok. Nejde tak v zmysle článku 12 ústavy, resp. článku 14 dohovoru o rovnaké situácie, ktoré by Najvyšší súd posudzoval rozdielne.“ Vychádzajúc z danej právnej argumentácie, vzťahujúcej sa na preskúmavanú právnu vec, súd procesným postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.