KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice6. 2. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sd/41/2013 z 6. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 6. februára 2014, sp. zn. 7Sd/41/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013200733.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sd/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200733
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200733.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľky L. F., U.. XX.XX.XXXX,
R. Ž. Č.. X, XXX XX G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava,
o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 9. apríla 2013 v spojení s rozhodnutím
odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25. októbra 2013.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 9.4.2013 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia odporkyňa poukázala na
ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatujúc zároveň invaliditu navrhovateľky v rozsahu
60 % poklesu výkonu zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, no zároveň uviedla,
že navrhovateľka nesplnila jednu zo základných podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, a to
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Odporkyňa v tejto súvislosti v odôvodnení rozhodnutia z 9.4.2013 uviedla, že potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok u navrhovateľky je najmenej 15 rokov
a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, t.j. pred 13.2.2013, ktorý je dňom vzniku invalidity u
navrhovateľky. Za uvedené obdobie rozhodné pre posúdenie splnenia podmienok na vznik nároku na
invalidný dôchodok navrhovateľka získala iba 4 913 dní obdobia dôchodkového poistenia, tak ako to
presne vyplýva z rozpisu uvedenom v priloženom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí ako príloha
súčasť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 9.4.2013.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok bez uvedenia konkrétnych
dôvodov namietajúcich správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 9.4.2013.

Následne odporkyňa zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25.10.2013 rozhodla podľa §
70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 o koordinácii systému sociálneho zabezpečenia tak, že opätovne zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok z 18.3.2013.



V odôvodnení rozhodnutia z 25.10.2013 odporkyňa uviedla:

„Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok
vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe
Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o
vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal
zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo
naposledy pred týmto dňom.

Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo
zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v
obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná
organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto
odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

Váš posledný zamestnávateľ, ktorý bol pred 31. decembrom 1992 v roku 1978 zamestnávateľ
Restaurace a Jídelny Praha mal k 31. Decembru 1992, t.j. k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré ste získali pred 1. Januárom
1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť
Česká správa sociálneho zabezpečenia. Česká správa sociálneho zabezpečenia dňa 7. októbra 2013
potvrdila obdobie Vášho dôchodkového poistenia od 1. decembra 1977 do 31. marca 1978 v počte 121
dní a od 1. novembra 1978 do 26. novembra 1978 v počte 26 dní, čo je spolu 147 dní.

Za invalidnú ste boli uznaná z dôvodu, že máte pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vás dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe
z 18. marca 2013.

Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca
vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom
invalidity, pred 13. februárom 2013 ste získali spolu s dobou poistenia podľa právnych predpisov Českej
republiky 2 020 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom
liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho
obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného
vyplýva, že ste ku dňu vzniku invalidity spolu s dobou poistenia podľa právnych predpisov Českej
republiky získali 5 rokov a 195 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím ste nesplnili podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.



Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia
nezamestnaných“) od 8. októbra 2001 do 18. augusta 2003, počas ktorého Vám nebola vyplácaná
podpora v nezamestnanosti, sme na dôchodkové účely nehodnotili.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za
obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom
2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj

- v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a

- v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§
169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.).

Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho nebola vyplácaná
podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie
dôchodkového poistenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinne
dôchodkovo poistení sú

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do
šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená
podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek“) a podala prihlášku
na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa
písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila
dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný
príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je
dôchodkovo poistená podľa a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto
opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie; do obdobia 12 rokov dôchodkového poistenia sa
započítava aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písmene d),

f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do
dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá
priznaný predčasný starobný dôchodok.



Pretože ste neboli v období od 28. marca 2006 do 31. mája 2006 a od 28. septembra

2007 do 12. februára 2013 prihlásená do poistenia ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, nie je
možné túto dobu hodnotiť na účely dôchodkového poistenia.

Podľa § 142 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistné na dôchodkové
poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba bola zaradená do
evidencie nezamestnaných občanov. Na základe uvedeného máte možnosť doplatiť poistené za dobu
zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov po 1. januári 2004.

V uvedenej veci Vám odporúčame obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.

Týmto meníme rozhodnutie č. 566 215 7160 zo dna 9. apríla 2013, vzhľadom na posúdenie príslušnosti
v súlade s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení a článkom 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a
Českou republikou o sociálnom zabezpečení ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, t.j. ku dňu 31. decembra 1992.“

Predmetné rozhodnutie odporkyňa vydala po vykonaní potrebných dôkazných procesných úkonov
smerujúcich predovšetkým k zisteniu právne významných skutočností, týkajúcich sa obdobia
dôchodkového poistenia navrhovateľky v Českej republike prostredníctvom Českej správy sociálneho
zabezpečenia v Prahe. Zistenia odporkyne boli predmetom jej doplňujúceho vyjadrenia z 28.5.2013 (č.l.
13 spisu), v ktorom odporkyňa uviedla:

„Počas konania o opravnom prostriedku bolo zistené, že posledný zamestnávateľ navrhovateľky bol
pred 31. decembrom 1992 v roku 1978 zamestnávateľ Restaurace a Jídelny Praha a mal k 31. decembru
1992, t.j. k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sídlo na území Českej republiky.

V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 sa po vstupe
Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o
vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Z toho vyplýva, že všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 1. januárom 1993 sa
považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa
sociálneho zabezpečenia.

Navrhovateľka bola uznaná invalidnou z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe
z 18. marca 2013.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok
vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.



Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca
vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.

Pred vznikom invalidity, teda pred 13 februárom 2013, navrhovateľka získala spolu s dobou poistenia
podľa právnych predpisov Českej republiky 2 020 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
(vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo
preukázané.

Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia
je 365 dní dôchodkového poistenia.

Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka spolu s dobou poistenia podľa právnych
predpisov Českej republiky získala 5 rokov a 195 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok.

Vzhľadom na skutočnosť, že posledný zamestnávateľ navrhovateľky mal k 31. decembru 1992, t.j. k
rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sídlo na území Českej republiky, bolo vydané
nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2013, ktorým bolo zmenené napadnuté
rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav, žiadame napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 9. apríla 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2013 ako vecne
správne potvrdiť.“

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal obsah rozhodnutí
odporkyne z 9.4.2013 a 25.10.2013 a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia, ktoré v zmysle
procesnoprávnych zásad pre súdne preskúmavacie konanie podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. tvoria
jednotný celok sú v súlade so zákonom. Súd pritom poukazuje predovšetkým na obsah skutkových
zistení a právnych záverov uvedených v doplňujúcom rozhodnutí odporkyne z 25.10.2013, obsah
odôvodnenia ktorého je súčasťou dôvodov tohto rozsudku.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 7.2.2014, na ktorom sa navrhovateľka nezúčastnila. Z
uvedeného dôvodu neboli súdu navrhovateľkou predložené žiadne konkrétne výhrady voči rozhodovacej
činnosti odporkyne v preskúmavanej právnej veci. Súd sa preto zaoberal skutkovým a právnym
stavom veci v celom právnom komplexe otázok súvisiacich s uplatneným nárokom navrhovateľky na
invalidný dôchodok a stotožňujúc sa s obsahom odôvodnenia hore citovaného rozhodnutia odporkyne
z 25.10.2013 a jej doplňujúceho vyjadrenia z 28.5.2013 uvádza nasledovné:

Ako to vyplýva z dávkového spisu odporkyne, posledný zamestnávateľ navrhovateľky - Restaurace a
Jídelny Praha mal k 31. decembru 1992, t.j. k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
sídlo na území Českej republiky.

Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal
zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo
naposledy pred týmto dňom.



Dané ustanovenie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
je aj po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej aplikovateľné (spolu s
článkom 15 predmetnej zmluvy), tak ako to vyplýva z obsahu článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článku 8 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 25.10.2013 vyplýva okrem iného aj záver
korešpondujúci s obsahom dávkového spisu odporkyne, v zmysle ktorého odporkyňa ku dňu vzniku
invalidity spolu s dobou poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky získala 5 rokov a
195 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Odporkyňa v odôvodnení uvedeného
rozhodnutia podrobne vysvetlila právne dôvody nemožnosti uznať ako dobu poistenia obdobie evidencie
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, počas ktorého nebola vyplácaná podpora v
nezamestnanosti. S poukázaním na hore citované ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sú
správnymi aj závery Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vzťahujúce sa na započítanie jednotlivých
dôb vedenia v evidencií nezamestnaných, s ktorými sa súd plne právne stotožnil.

Do pozornosti navrhovateľky pritom súd dáva odporkyňou uvádzané ustanovenie § 142 ods. 3 písm.
a) zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistené na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj
dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba bola zaradená do evidencie nezamestnaných
občanov. Navrhovateľka má preto právnu možnosť doplatiť poistné za dobu zaradenia do evidencie
nezamestnaných občanov po 1. januári 2004. Z uvedených dôvodov odporkyňa odkázala navrhovateľku
na príslušnú pobočku sociálnej poisťovne za účelom možnej realizácie daného zákonného ustanovenia
zákona o sociálnom poistení.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne z
9.4.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne z 25.10.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.