Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/132/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200765 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200765.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Bardač s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Košice - Krásna, so sídlom Opátska 18, Košice - Krásna, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného dňa 08.04.2013 a jeho odvolacieho fiktívneho rozhodnutia doručeného dňa 07.05.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach 03.06.2013 domáhal zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 08.04.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, a tiež odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného, doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si v žalobe uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) emailom zaslaným 22.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Pre vylúčenie pochybností bola táto emailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t.j. najneskôr do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods.3 zákona o slobode informácií preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia došlo v zmysle ustanovenia § 18 ods.3 tohto zákona dňa 08.04.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie bolo podané emailom dňa 20.04.2013 a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Pretože odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, podľa § 19 ods.3 zákona o slobode informácií má sa za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolacie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach odmietnutím prístupu k informáciám bez toho, aby mal žalovaný na to zákonnú oporu. Žalovaný tým zasiahol do jeho práva, aj do jeho práva na informácie zaručeného článkom 26 Ústavy SR. Žalobca ďalej uviedol, že hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 zákona o slobode informácií a uviedol, že požadované informácie nespadajú do rámca § 8 - § 11 zákona o slobode informácií, pretože nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 tohto zákona. Žalobca ďalej uviedol, že ak bol žalovaný toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb., a keďže sa tak nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, sú tu dôvody na zrušenie prvostupňového aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a) a d) O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2013 uviedol, že žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií prostredníctvom emailovej pošty nebola doručená v súlade s § 14 ods.1 zákona o slobode informácií, nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Žalobca totiž nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Navrhol, aby súd z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobca sa podanou žalobou domáhal postupu súdu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa ustanovenia § 247 ods.1 až 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 2 ods.1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods.1 - 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určené, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 10 ods.1, 2 písm.p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či boli splnené podmienky konania, či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom. Citované ustanovenia § 14 zákona o slobode informácií upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo spisu vyplýva, že žalobca dňa 22.03.2013 doručil na adresu žalovaného email s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Aj žalobca v žalobe uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1 zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu, žalovanému nedoručil. Žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods.1 zákona o slobode informácií a že má emailovú adresu, ale namietal, že mu nebola doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií prostredníctvom emailovej pošty, ani žiadnou inou formou. Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods.2 písm.p) zákona o elektronickom podpise, súd zistil, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a zákon mu ani neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od emailovej adresy používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konanie podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré sa mohlo urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný ani konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods.4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Pretože z textu zákona vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácií musí byť povinnej osobe oznámená, nestačí aby sa povinná osoba iba o jej podaní dozvedela. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií. Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.01.2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o doručení žiadosti žalovanému v konaní žalobca nepredložil, a ani jeho vykonanie nenavrhol. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií, a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods.3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. neboli splnené. Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Súd právne posúdil vec v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v jeho rozhodnutí sp. zn. 7Sži/7/2013, v konaní podľa citovaného ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p. zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomocí súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 146 ods.1 písm.c) O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 151 ods.1 O.s.p. použijúc ustanovenie § 246c ods.1 O.s.p., v zmysle ktorých žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.