Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/24/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200824 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200824.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky D.. O. A., bývajúcej v A. - Š., E.Z. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 29.04.2013 sp. zn. 3046/2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu z 29.04.2013, sp. zn. 3046/2013 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Augustínovi Tomášovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 511,34 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,-- eur na účet Krajského súdu v Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa návrhom z 03.06.2013 domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu uvedeného v záhlaví rozsudku a žiadala, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V návrhu uviedla, že odporcu požiadala o poskytnutie právnej pomoci na právne kvalifikované zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 18C/5/2012 v právnej veci žaloby o náhradu škody, ktorý si uplatňuje od správkyne konkurznej podstaty JUDr. Ireny Sopkovej. Odporca žiadosti nevyhovel s odôvodnením objektivizácie vzniku škody na obdobie od 05.10.2000 do 29.10.2001, pričom vzhľadom na to, že sa navrhovateľka o škode dozvedela najneskôr 31.07.2004, podľa odporcu uplynula subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba s poukazom na ustanovenie § 106 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalobu o náhradu škody podala až dňa 31.07.2009. Odporca ustálil, že ide o bezúspešný spor, ktorého podmienku navrhovateľka nesplnila. Navrhovateľka konštatovala, že odporca verifikoval vznik škody z listinného dôkazu, a to uznesenia OR PZ Košice zo dňa 13.02.2004 č. ÚjaKP, ČVS: OUJO-1392/10/K2-2001, ktorým príslušný vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 274 ods.1, ods.4 Trestného zákona účinného od 31.12.2005 na neznámeho páchateľa. Podľa navrhovateľky táto právna argumentácia odporcu je zjavne nesprávna a neúplná a jej konštrukcia právne neobstojí. Odporca nevzal do úvahy uznesenie OR PZ Košice, ÚjaKP, ČVS: OUJO-1392/10/K2-2001 zo dňa 31.03.2006, ktorým vyšetrovateľ podľa ustanovenia § 215 ods.1 písm.b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z uznesenia vyplýva, že vyšetrovaním bolo nepochybne preukázané, že veci uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania nie sú odcudzené, ale sú súčasťou konkurznej podstaty v zmysle zákona. Navrhovateľka žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach sa domáhala vylúčenia predmetných vecí z konkurznej podstaty úpadcu upresnenú na pojednávaní dňa 02.07.2008 (konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu KAVEKO International s.r.o. Košice a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Irenu Sopkovú). Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.03.2009 č.k. 15Cb/276/2001 bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že tieto veci neboli zapísané v konkurznej podstate, a preto nemôžu byť vylúčené. Za daných okolností navrhovateľka má za to, že bez ohľadu na to, kedy došlo ku škodovej udalosti, a za odôvodneného predpokladu, že ku škode došlo v období po zastavení trestného stíhania, právoplatnosť uvedeného rozhodnutia znamená začiatok plynutia subjektívnej lehoty, kedy sa navrhovateľka dozvedela o vzniku škody, aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Na základe uvedeného rozhodnutie odporcu trpí procesnými vadami, legislatívne vyjadrenými v ustanovení § 46 správneho poriadku, pričom navrhovateľka má jednoznačne za to, že odporca nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu zisteného predovšetkým dokazovaním, t.j. procesným postupom, pri ktorom získava správny orgán poznatky o skutočnostiach majúci vzťah k veci a rozhodujúci význam. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je, že sa nejedná zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc posudzuje centrum aj otázku materiálnej núdze žiadateľa a hodnoty sporu. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, t.j. že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná zrejmú bezúspešnosť sporu a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Na základe navrhovateľkou predložených písomností, ktoré boli podkladmi na vydanie napadnutého rozhodnutia, bolo preukázané, že navrhovateľka nespĺňa zákonom stanovenú podmienku, t.j. že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., a to z dôvodov, že navrhovateľka sa v konaním pred Okresným súdom Košice I. sp. zn. 18C/5/2012 domáha náhrady škody na hnuteľných veciach, ktorá jej vznikla v období od 05.10.2000 do 29.10.2001 a dňa 13.02.2004 sa navrhovateľka o škode dozvedela, pričom žaloba bola podaná na príslušný súd až dňa 31.07.2009. V predmetnej právnej veci uplynula navrhovateľka subjektívna aj objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa náhrady škody súdnou cestou. Odporca konštatoval, že navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by popreli tieto dôvody nepriznania právnej pomoci, a preto odporca navrhol súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie odporcu z 29.04.2013 sp. zn. 3046/2013, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon v znení neskorších predpisov) v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezplatnej právnej pomoci“), že vec, s ktorou sa navrhovateľka na odporcu obrátila, nespĺňala požiadavku uvedenú v § 6 ods.1 písm.b) zákona o bezplatnej právnej pomoci, t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka požiadala o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. pod č. 18C/5/2012. V tomto konaní si navrhovateľka podanou žalobou uplatňuje náhradu škody vo výške 18.283,-- eur s príslušenstvom proti žalovanej JUDr. Irene Sopkovej správkyne konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO International s.r.o. v konkurze. Žaloba bola podaná na súd dňa 31.07.2009. V žalobe navrhovateľka tvrdí, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO International s.r.o. v konkurze dňa 05.10.2000 odňala konkrétne hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľky, nachádzajúce sa v tom čase v priestoroch uvedenej obchodnej spoločnosti. Vydania týchto hnuteľných vecí sa navrhovateľka domáhala v samostatnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 17C/149/2004 (predtým sp. zn. 30C/301/2003). Odporca v odôvodnení poukázal na uznesenie OR PZ zo dňa 13.02.2004, ktorým vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods.1, 4 Trestného zákona, ktorý bol spáchaný na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od 05.10.2000 do 29.10.2001 v priestoroch KAVEKO International s.r.o. po vyhlásení konkurzu neznámy páchateľ odcudzil v uznesení presne špecifikované hnuteľné veci a iné hnuteľné veci (poznámka odporcu - ktorých vydania navrhovateľka domáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 17C/149/2004, a ktorých náhradu škody požaduje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 18C/5/2012 - predmet žiadosti) v celkovej hodnote asi 200.000,-- Sk (cca 6.639 eur) ku škode navrhovateľky. Odporca s poukázaním na ustanovenie § 420 a § 106 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že z vyjadrenia listinných dôkazov doložených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka v konaní pred Okresným súdom Košice I. sp. zn. 18C/5/2012 sa domáha náhrady škody na hnuteľných veciach, ktorá jej vznikla niekedy v období od 05.10.2000 do 29.10.2001 a najneskôr vydaním uznesenia OR PZ dňa 13.02.2004 sa navrhovateľka o škode aj dozvedela, pričom žaloba bola navrhovateľkou podávaná na príslušný súd až dňa 31.07.2009. Vzhľadom na uvedené navrhovateľke uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa náhrady škody súdnou cestou, a preto nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Pretože nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, odporca už neskúmal splnenie ďalších podmienok uvedených v § 6 ods.1 písm.a), c) zákona o bezplatnej právnej pomoci. V administratívnom spise odporcu sa okrem iných listinných dôkazov preukazujúcich majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky nachádza rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 15Cb/276/2001-229 zo dňa 09.03.2009, ktorým bola žaloba navrhovateľky proti žalovanej JUDr. Irene Sopkovej správkyni konkurznej veci úpadcu KAVEKO International s.r.o. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu zamietnutá. Na pojednávaní navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že súd na premlčanie prihliadne až na námietku oprávnenej osoby. Jej nárok zatiaľ v dôsledku premlčania nezanikol. Konštatovala, že svoj nárok mohla uplatniť až v roku 2009 po rozhodnutí krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jej žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Poukázala tiež na to, že Okresný súd Košice I. predbežne riešil otázku zrejmej bezúspešnosti v rámci rozhodovania o jej návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom súd jej toto oslobodenie priznal. Podľa § 3 ods.1 zákona o bezplatnej právnej pomoci tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a) v občiansko-právnych veciach, v obchodno-právnych veciach, v pracovno-právnych veciach, v rodinno-právnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve, a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom SR (ďalej „vnútroštátne spory“), b) v cezhraničných sporoch v občiansko-právnych veciach, obchodno-právnych veciach, obchodno- právnych veciach, pracovno-právnych veciach a v rodinno-právnych veciach, c) v azylových veciach v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom SR. Podľa § 6 ods.1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods.2 zákona o bezplatnej právnej pomoci podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm.a), b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods.1 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy, a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom, alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.2 sa použije primerane. Podľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V preskúmavanej veci je sporné, či vo vzťahu k navrhovateľke vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 18C/5/2012 je možné konštatovať zrejmú bezúspešnosť v zmysle § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, ktorá vylučuje poskytnutie bezplatnej právnej pomoci bez finančnej účasti. Odporca v napadnutom rozhodnutí svoje tvrdenie o zrejmej bezúspešnosti sporu oprel o tvrdenie, že navrhovateľka sa najneskôr o tom, že jej vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, dozvedela z uznesenia OR PZ z 13.02.2004, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods.1, 4 Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že v presne nezistenej dobe od 05.10.2000 do 29.10.2001 v priestoroch KAVEKO International s.r.o. po vyhlásení konkurzu neznámy páchateľ odcudzil v uznesení presne špecifikované hnuteľné veci a iné hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľka domáhala v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 17C/149/2004. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca nevzal do úvahy informáciu, že trestné stíhanie bolo zastavené uznesením z 31.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.05.2006 a v tej dobe nebolo rozhodnuté o vylučovacej žalobe, o ktorej bolo rozhodnuté až rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 09.03.2009 č.k. 15Cb/276/2001, z ktorého aj vyplynulo, že majetok navrhovateľky nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný. Navrhovateľka konštatuje, že až z tohto rozsudku sa dozvedela, že konkrétna osoba konala v rozpore so zákonom a až v tomto momente začala plynúť premlčacia lehota. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 5Sžo/56/2013 zo dňa 31.10.2013 pri posudzovaní bezúspešnosti sporu konštatoval, že: „podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch samostatných štádií jeho uplynutia: 1. uplynula zákonom ustanovená doba (premlčacia doba), a oprávnený subjekt svoje právo nevykonal, hoci tak urobiť mal a mohol: v tomto štádiu však veriteľovi ostáva premlčané právo zachované, rovnako tak ostáva zachovaný dlh dlžníka. V dôsledku premlčania však dlžníkovi vzniklo oprávnenie zniesť námietku premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva, alebo spôsobiť zánik nároku. Až keď povinný subjekt námietku premlčania uplatní, nastáva druhé štádium. 2. vznesené námietky premlčania na to oprávneným subjektom: vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku vyplývajúceho z premlčaného práva. Takéto právo nemôže byť priznané súdom, stáva sa nevynútiteľným, tzv. naturálnym právom (bez nároku). Keďže však právo ako také existuje, dlžník môže na základe svojho slobodného rozhodnutia plniť, čo bol z premlčaného záväzku povinný, bez toho, aby na strane veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu. Samo uplynutie premlčacej doby síce oslabuje právo žalobcu v občiansko-právnom konaní, avšak nemožno na základe neho vyvodiť zrejmú bezúspešnosť. V opačnom prípade by išlo o zásah do konania, hraničiaci s narušením v zásade rovnosti strán v súdnom konaní, kedy centrum právnej pomoci ako tretí subjekt skúma premlčanie, čím v konečnom dôsledku napomáha budovaniu obrany žalovaného bez toho, že by bolo jeho zástupcom v konaní“. Najvyšší súd v správnom rozsudku ďalej uviedol, že odporca v tomto smere rešpektoval § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, avšak je nevyhnutné, aby tak robil s čo najmenšími následkami pre vzťah, ktorý je predmetom sporu v občiansko-právnom konaní. Teda aby § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci realizoval v súlade s článkom 152 ods.4 Ústavy SR, v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Najvyšší súd SR ďalej dodal, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods.1 písm.b) zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe z bežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoci garantovaného ústavou, a preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR teda vyplýva, že uplynutie premlčacej doby neznamená zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože nárok zanikne až vtedy, ak dlžník premlčanie namietne. Dlžník môže uznať aj premlčaný nárok, pričom v prípade premlčania nie je daná poučovacia povinnosť súdu. Pre potreby posúdenia žiadosti o právnu pomoc je bezúspešnosť skúmaná iba povrchne, a nie je úlohou odporcu, ani súdu v správnom súdnictve zo samotného sporu alebo vykonávať dokazovanie, ktoré je v právomoci iba súdu konajúcemu vo veci samej. Vzhľadom na to nie je možné konštatovať, že v preskúmavanom prípade je možné konštatovať jednoznačnú bezúspešnosť sporu navrhovateľky na Okresnom súde Košice I. Navrhovateľku nie je možné preto iba na základe tohto konštatovania vylúčiť z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Podľa názoru súdu s poukazom na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR odporca rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Advokátovi, určeného centrom právnej pomoci súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 511,34 eur, ktoré pozostávajú z náhrady za poskytnutie právnej služby (prevzatie veci, štúdium spisov, účasť na pojednávaní á 134,-- eur), režijný paušál 3 x 8,04 eur a DPH 20 % 85,22 eur. Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,-- eur (položka 10 písm.b) Sadzobníka súdnych poplatkov), keďže v konaní nemal úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudkuje prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.