Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/31/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200983 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200983.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. T. T. S. Č. S. B. S., trvale bytom Y. XX, T., korešpondenčná adresa: G.. M.. J. V., T., proti odporcovi: M e s t o Košice, Trieda SNP 48/1, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 21. mája 2013 č. A/2013/07181-26, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 21.05.2013 č. : A/2013/07181-26 a vracia mu vec na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 260/2011 Z. z.) Mgr. T. T., trvale bytom Y. XX, T. nepriznal nárok na náhradný nájomný byt. V odôvodnení uviedol, že právna zástupkyňa prenajímateľov domu na Y. XX E. T. dňa 12.02.2013 im doručila fotokópiu výpovede nájmu z bytu nachádzajúceho sa na W.. poschodí v dome na Y. XX E. T., ktorú prenajímateľ nájomcovi doručil osobne dňa 10.12.2012. Nájomca Mgr. T. T. dňa 12.12.2012 doručil správnemu orgánu žiadosť o pridelenie bytu, ktorú neskôr na základe výzvy doplnil. Správny orgán vykonal dokazovanie výpisom z katastra nehnuteľností, podaním Bytového podniku mesta Košice s.r.o., vyjadrením Okresného súdu Košice I, vyjadrením Mestskej časti Košice - Staré mesto, podaniami žiadateľa, ktorými dopĺňal svoju žiadosť a zistil, že Zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.01.1995, predmetom ktorej bol nájom dvojizbového bytu na W.. poschodí domu Y. XX E. T. prenecháva do nájmu Mestská časť Košice - Staré mesto pani S. N.. Z fotokópie sobášneho listu vyplýva, že pani S. N. uzavrela dňa 03.09.1994 manželstvo so žiadateľom. Na základe toho správny orgán uzavrel, že dňa 25.01.1995 (dňom podpisu nájomnej zmluvy) vznikol priamo zo zákona spoločný nájom k bytu manželom S. a T. T.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 18C/330/2002-123 z 12.03.2007 bolo manželstvo S. a T. T. rozvedené. Z Dohody o užívaní bytu z 18.07.2007 vyplýva, že rozvedení manželia sa dohodli o ďalšom užívaní predmetného bytu a jediným nájomcom bytu mal podľa Dohody o užívaní bytu zo dňa 18.07.2007 ostať žiadateľ. Správny orgán skúmal platnosť nájomnej zmluvy žiadateľa zo dňa 25.01.1995 z dôvodu, že zákon v súlade s § 2 ods. 3 písm. a) sa vzťahuje len na nájomcu, ktorým je osoba v nájomnom vzťahu s prenajímateľom bytu. Z vyjadrenia Bytového podniku mesta Košice s.r.o. vyplynulo, že listom z 22.01.2004 bola manželom S. a T. T. doručená výpoveď z nájmu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na námietky nedoručenia tejto výpovede žiadateľovi uviedol, že na doručovanie písomností sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok a z § 46 ods. 2 vyplýva, že ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel, a preto v danom prípade nastala fikcia doručenia a predmetnú výpoveď vyhodnotil ako platnú. Zistil, že na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 18C/130/2008 sa viedlo konanie prenajímateľa o vypratanie bytu proti žiadateľovi, ale toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Tiež na tomto súde pod sp. zn. 15C/25/2011 sa viedlo konanie o zaplatenie 1.250,80 Eur proti žiadateľovi, ale aj toto konanie bolo v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené. Na základe takto zistených skutočností správny orgán dospel k záveru, že žiadateľ nie je nájomcom podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 260/2011 Z. z.. V súlade s ustanovením § 6 ods. 1, 2 zákona č. 260/2011 Z. z. vyzval žiadateľa, aby doručil správnemu orgánu deklaráciu majetku s úradne overeným podpisom. Časť deklarácie majetku spoločne posudzovanej osoby bez úradne overeného podpisu bola správnemu orgánu doručená už so žiadosťou z 12.12.2012 a vyhlásenie spoločne posudzovanej osoby týkajúcej sa pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v deklarácii, s úradne overeným podpisom správnemu orgánu bola na výzvu doručená 23.01.2013. Zistil, že žiadateľ má syna, ale žiadateľ ani jeho syn nevlastnia vlastný byt, rodinný dom, stavbu na individuálnu rekreáciu alebo rozostavanú stavbu, ktorej aspoň časť je spôsobilá na samostatné užívanie. Z vyjadrenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Staré mesto zistil, že žiadateľ má trvalý pobyt na Y. XX, v T. od 12.11.2007. Jeho maloletý syn má trvalý pobyt od narodenia, t. j. XX.XX.XXXX v Mestskej časti Košice - T. na ul. Š. X. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 písm. b), bod 1 a 2 zákona č. 260/2011 Z. z. syn žiadateľa nie je spoločne posudzovanou osobou, lebo hoci je jeho potomkom, nemá prihlásený trvalý pobyt v byte, za ktorý sa má poskytnúť bytová náhrada. Mal za to, že námietky žiadateľa týkajúce sa pohľadávok na nájomnom a na zálohách za služby spojené s užívaním predmetného bytu a výpovede z nájmu nemajú na toto konanie žiaden vplyv. Tiež na toto konanie nemá žiaden vplyv ani námietka žiadateľa, že bytový podnik Mesta Košice nebol v čase podania návrhu na vypratanie predmetnému bytu aktívne vecne legitimovaný, keďže bol vlastníkom iba polovice domu. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel správny orgán k záveru, že účastník konania - žiadateľ síce podal žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady v zákonom stanovenej lehote, ale nemohol správny orgán rozhodnúť o priznaní nároku na bytovú náhradu, pretože žiadateľ nie je pre účely tohto zákona nájomcom predmetného bytu a jeho syn nie je spoločne posudzovanou osobou. Podľa názoru správneho orgánu prenajímateľ nemal preto doručovať výpoveď nájmu predmetného bytu podľa § 3 zákona č. 260/2011 Z. z., ak ju doručoval, táto je neplatná a žiadateľ by sa mal v zákonom stanovenej lehote domáhať jej neplatnosti na príslušnom súde. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie. Uviedol, že výpoveď z nájmu z 22.01.2004, ktorá bola jemu, aj bývalej manželke doručovaná 28.01.2004 a údajne neboli zastihnuteľní, nemôže byť akceptovateľná, pretože spolu s manželkou opustili byt v roku 2001 potom, čo sa prepadol strop a začala do bytu zatekať dažďová voda. Rekonštrukciu objektu kvôli havarijnému stavu nariadil Okresný úrad životného prostredia. Tento havarijný stav nad bytom pretrváva až do dnes. Bytový podnik Mesta Košice mal dostatok informácií o tom, že na ul. Y. XX sa nezdržiavajú a to najmä z aktívnej komunikácie medzi nimi v súvislosti s ohliadkou bytu a strechy a ich množstva osobných návštev u riaditeľa. V ďalej časti opravného prostriedku poukazuje na komunikáciu a vzťah medzi ním a jeho bývalou manželkou v súvislosti so zabezpečením prác, opravy, omietky, stropu, stien, zatečenej podlahy, nemožnosti riadneho užívania bytu. Poukázal aj na to, že nový vlastník akceptuje jeho súčasné postavenie nájomcu na základe zmluvy zo dňa 12.01.1995. Navrhovateľ aj v ďalších svojich písomných podaniach poukazoval predovšetkým na to, že výpoveď Bytového podniku mesta Košice, zo dňa 28.01.2004, ktorá mala byť doručovaná jemu, ako aj jeho bývalej manželke S. T., nebola doručovaná v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a prenajímateľ napriek tomu, že mal vedomosti, že na adrese Y. XX, T. sa nezdržiavajú, na inú adresu im ani výpoveď nedoručoval. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako správne potvrdiť z dôvod, ktoré uviedol jednak v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že aj po doplnení dokazovania vyjadrenie BPMK s.r.o. z 01.07.2013 je toho názoru, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 22.01.2004 je platná a v danom prípade nastala fikcia doručenia v súlade § 46 O.s.p.. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu, listinnými dokladmi, ktoré navrhovateľ pripojil k opravnému prostriedku, administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ dňa 12.12.2012 Mestu Košice doručil žiadosť o pridelenie bytu v súlade so zákonom č. 261/2001 Z. z.(zrejme správne č. 260/2011 Z. z.) z dôvodu, že dostal výpoveď z reštituovaného bytu. Dňa 12.02.2013 právna zástupkyňa prenajímateľa C. I. & spol., T. doručila výpoveď z nájmu bytu zo dňa 03.12.2012, ktorá nájomcovi T. T. bola doručená do vlastných rúk 10.12.2012. Podľa nájomnej zmluvy výpoveď z nájmu dvojizbového bytu na W.. poschodí bytového domu na ul. Y. Č.. XX E. T. bola daná podľa § 3a ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. a pripojila aj Zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.01.1995 plus evidenčný list, z ktorého je zrejmé, že T. T.S. bol nájomcom bytu spolu so svojou bývalou manželkou. Zákon č. 260/2011 Z. z. tak, ako je uvedené v § 1 upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. tento zákon sa vzťahu na byty: a) v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisoch, alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, b) v domoch alebo častiach domov, ku ktorým bolo oprávnenej osobe rozhodnutím súdu určené vlastníctvo v spore s obcou, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní oprávnená osoba alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nej alebo od jej právneho nástupcu nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a Občianskeho zákonníka a osoby, ktoré mali práva nájomcu alebo práva od nájomcu odvodené naďalej byt užívajú, c) v domoch, o ktorých prebieha súdne konanie o ich vydanie podľa osobitných predpisov alebo súdne konanie o určenie vlastníctva v spore s osobou až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v týchto konaniach a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, d) v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, e) v domoch alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho orgánu zriadené právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na účely tohto zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka považuje aj nájom bytu, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. Zánik nájmu bytu je upravený v § 3 a § 3a zákona č. 260/2011 Z. z.. Výpoveď z nájmu bytu podľa výpovede z 03.12.2012 bola navrhovateľovi daná podľa § 3a ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z.. Podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z. z. prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď. Práva a povinností prenajímateľa upravené v tomto zákona súvisiace s výpoveďou nájmu bytu platia aj pre nájomcu. Podľa § 7a zákona č. 260/2011 Z. z. žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1 a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže podať žiadosť do 30. apríla 2013 obci, v územnom obdobe ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zaniká. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady (ďalej len „konanie“) je príslušná obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. Ak došlo k dohode podľa § 5 ods. 4, na konanie je príslušná obec, ktorá má zabezpečiť bytovú náhradu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že jedným, nie však jediným predpokladom priznania nároku na priznanie bytovej náhrady v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. je existencia výpovede z nájmu bytu daná a doručená nájomcovi a obci, existenciu takejto výpovede z nájmu bytu však odporca nemôže ovplyvniť, a preto možno konštatovať, že iba existencia výpovede z nájmu bytu s odkazom na príslušné ustanovenie zákona neznamená automatiky vznik nároku na priznanie nároku na bytovú náhradu. O tomto nároku rozhoduje obec v konaní podľa § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z.. Podľa zákona doručením žiadosti o priznanie nároku na bytovú náhradu začne konanie o jej priznanie, v ktorom miestne príslušná obec žiadosť preskúma z pohľadu naplnenia všetkých formálnych, aj skutkových predpokladov a po takto vykonanom dokazovaní vo veci vydá meritórne rozhodnutie - teda je zrejmé, že iba existencia výpovede z nájmu predmetného bytu doručená do vlastných rúk nájomcovi s poukazom na príslušné ustanovenie zákona, nemôže automaticky znamenať oprávnenosť nároku na priznanie bytovej náhrady. V opačnom prípade by totiž konania čo sa týka bytového domu, resp. jeho právny úkon (výpoveď z nájmu bytu) by nahrádzalo konanie a v konečnom dôsledku aj rozhodnutie správneho orgánu, t. j. príslušnej obce. Takýto stav by bol zjavne neprípustný a bol by v rozpore nielen so zákonom ale aj so základnými zásadami právneho štátu. Každému štátnemu orgánu, ktorému príslušná právna norma zveruje rozhodovanie v rozsahu daného právneho predpisu prislúcha vykladať obsah takejto právnej normy pochopiteľne v rozsahu (intenciách) právnej normy a túto aplikovať na prejednávanú vec. Bez ohľadu na skutočnosť, ktorý štátny orgán vo veci koná, na vec aplikovanú právnu normu je potrebné vykladať v jej intenciách (vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporcu je táto zásada vyjadrená v § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek výklad právnej normy nemôže byť v rozpore s jej obsahom, teda výklad (a aplikácia) danej právnej normy nemôže v konečnom dôsledku rozširovať jej znenie, v opačnom prípade by takýto výklad nahrádzal činnosť zákonodarcu. Navrhovateľ T. T.S. podal žiadosť o pridelenie bytu v súlade so zákonom č. 261/2001 (zrejme správne mal byť zákon č. 260/2011 Z. Z.), lebo dostal výpoveď z reštituovaného bytu, ktorú Mestu Košice doručil 12.12.2012 a 12.02.2013 Mestu Košice predložila právna zástupkyňa C. I. a Š. Y. výpoveď z nájmu dvojizbového bytu na W.. poschodí bytového domu na Y. A. Č.. XX E. T. podľa ustanovenia § 3a ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. z 03.12.2012 nájomcovi T. T. a zároveň predložila aj nájomnú zmluvu k danému bytu zo dňa 25.01.1995. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ žiadal o pridelenie náhradného bytu podľa § 7a preto, že mu bola doručená výpoveď z nájmu bytu podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z. z.. Preto bolo povinnosťou odporcu postupovať pri žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z. z.. Z akého dôvodu a prečo odporca v konaní o žiadosti navrhovateľa vykonával rozsiahle dokazovanie na skutočnosť, či výpoveď z nájmu obecného bytu zo dňa 22.01.2004, ktorú dal prenajímateľ Bytový podnik mesta Košice nájomcom T. a S. T., je platná alebo či bola účinne doručovaná, vôbec nezdôvodnil. Podľa názoru súdu skúmanie a zisťovanie, či výpoveď z nájmu obecného bytu zo dňa 22.01.2004 bola platná, resp. neplatná, či bola účinne doručená nájomcom alebo nebola, bolo nadbytočné. Ako už bolo uvedené, správny orgán mal o žiadosti žiadateľa o poskytnutie bytovej náhrady doručenej mu 12.12.2012 postupovať podľa zákona č. 260/2011 Z. z., pretože výpoveď mu bola daná prenajímateľom výpoveďou zo dňa 03.12.2012 podľa § 3a ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., z ktorej vyplýva, že nájomná zmluva z 12.01.1995 bola uzavretá na dobu neurčitú. Výpoveď z nájmu zo dňa 03.12.2012 prenajímateľ doručil do vlastných rúk nájomcovi T. T. dňa 10.12.2012. Pretože odporca ako správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval nepostupoval dôsledne a predovšetkým v súlade so zákonom č. 260/2011 Z. z., jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale aj pre nedostatočne zistený skutkový stav. Odporca ako správny orgán, ktorý vo veci rozhoduje musí v prvom rade zistiť o aký byt sa jedná, lebo vo výpovedi z nájmu zo dňa 03. 12.2012 sa uvádza, že sa jedná o byt podľa § 2 ods. 1 zákona, ale § 2 ods. 1 a má aj písm. a) až e), taktiež zistiť kedy a na základe čoho C. I. a Š. Y. sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, lebo na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 1C/1549/98-95 z 20.04.2000 bola vydaná polovica nehnuteľnosti a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ide o nehnuteľnosť, teraz na ulici Y. Č.. XX C. C.Ó.M.. Po náležitom preverení, že C. I. a Š. Y. sú skutoční podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v T., teraz na ulici Y. Č.. XX a na základe čoho sa stali podieloví spoluvlastníci, správny orgán preverí, či žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady žiadateľa bola podaná v lehote stanovej v § 7a zákona č. 260/2011 Z. z.. Až po dôslednom preverení, že prenajímatelia sú skutoční vlastníci nehnuteľnosti, že žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady bola podaná v zákonne stanovenej lehote, zistí, či žiadosť obsahuje náležitosti, ktoré sú stanovené v § 8 ods. 2 a taktiež zadováži aj prílohy k žiadosti uvedené v § 8 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z.. Ak žiadosť spĺňa náležitosti stanovené v § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 260/2011 Z. z., preskúma údaje žiadateľa a spoločne posudzovaných osobách uvedených v žiadosti, najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze a v prípade, že bude preukázané, že žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, odporca rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, resp. rozhodnutím nárok neprizná. Na základe uvedených skutočnosti, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, preto ho podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Správny orgán pri novom prejednaní je viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil a odporca zo zákona toto právo nemá. Navrhovateľ nie je poplatníkom súdneho poplatku v súlade s § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).