Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/204/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201080 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201080.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne B. Š., bývajúcej v L. M. Q., P. Č.. XX, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Petrovom, Košice, Kukučínova č. 7, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 20.05.2013 č. 28234-4/2013-BA, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 20.05.2013 č. 28234-4/2013- BA ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 25.02.2013 č. 223-80/2013-KEM a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 197,86 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 25.02.2013 č. 223-80/2013-KEM, ktorým podľa § 99 a § 112 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa týkajú posudzovania nároku na bolesť. Uviedol, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.08.2011 č. konania 7Sžso/41/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2011. Týmto rozsudkom bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 03.02.2011 č.k. 6S/19749/2010-38 tak, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 24.06.2010 č. BA-83741/2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu sporného výkladu pojmu „strata končatiny“, čo je odbornou otázkou, ktorej zodpovedanie pri rozdielnych názoroch podávateľa posudku o bolestnom a posudkového lekára Sociálnej poisťovne patrí na posúdenie znalca. Pobočke Sociálnej poisťovne Košice bolo dňa 09.02.2012 doručené rozhodnutie žalovaného z 12.01.2012 č. 4415-21/2012-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2012, a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.02.2010 č. KEM-19827/2010, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok za bolesť v počte bodov 365 v sume 4.902,-- eur. Prvostupňový správny orgán postupujúc podľa vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR pre posúdenie odbornej otázky pojmov amputácie a strata končatiny ustanovila znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia. Znalec v znaleckom posudku z 31.05.2012 č. 6/2012 odpovedal na dve otázky. V odpovedi na stanovenie bodového hodnotenia bolestného žalobkyne uviedol, že podľa doloženej zdravotnej dokumentácie utrpela devastačné poranenie pravej ruky a predlaktia so semiamputáciou ruky v oblasti zápästia. V lekárskom posudku o bolestnom, ktorý vypracoval MUDr. Rastislav Burza, boli hodnotené bolesti poškodenej počtom bodov 1505, ale lekár neprihliadol na zásady uvedené v § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., a preto znalec v posudku korigoval bodové hodnotenie tak, že bolestné stanovil na počet bodov 350, a to: · pol.č. 115 Hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená - 15 bodov, · pol.č. 239 Rozsiahla incízia na predkolení vpravo - 35 bodov, · pol.č. 239 Rozsiahla incízia na stehne - 35 bodov, · pol.č. 239 Rozsiahla incízia na chrbte za účelom kožného štepu - 35 bodov, · pol.č. 239 Rozsiahla incízia na pravom ramene - 35 bodov, · pol.č. 246/b Šok stredne ťažkého stupňa - 40 bodov, · pol.č. 159/f Amputácia ruky 80 bodov, pre komplikované a zdĺhavé hojenie a pre opakované operácie zvýšenie na dvojnásobok - 80 bodov (§ 9 ods.6). Súdny znalec uviedol, že podľa doloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyňa utrpela devastačné poranenie pravej ruky a predlaktia so semiamputáciou ruky v oblasti zápästia. V lekárskom posudku o bolestnom, ktorý vypracoval MUDr. Rastislav Burda, boli ohodnotené bolesti poškodenej počtom bodov 1505, avšak lekár neprihliadol na zásady uvedené v ustanovení § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z. Znalec v posudku vysvetlil pojem amputácia a strata končatiny tak, že z lekárskeho hľadiska sú tieto pojmy synonymum. Traumatologická amputácia končatiny vzniká pri násilnom prerušení integrity končatiny ako celku. Dochádza k prerušeniu kože. Pri traumatickej amputácii buď dochádza k úplnému oddeleniu časti končatiny alebo končatina visí na zachovanom zvyšku časti svalov a kože. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vyjadrenie hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu pri Ministerstve zdravotníctva SR prof. Petra Šimku, CSc., ktorý na otázku, či je možné použiť položku č. 324, ktorá je v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. uvedená v časti II. sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, aj pri bodovom hodnotení bolesti uviedol, že sadzby bodového hodnotenia za bolesť nie je možné zamieňať so sadzbami za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo potvrdil aj súdny znalec. Podľa názoru oboch odborníkov pojmy strata amputácia končatiny sú identické na účely náhrady za bolesť. Napokon prvostupňový orgán v odôvodnení konštatoval, že rozhodnutím odvolacieho orgánu z 24.06.2010 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu v počte 452 bodov a v sume 4.902,-- eur so zohľadnením miery zavinenia v rozsahu 25 %. Súdny znalec v znaleckom posudku stanovil bodové hodnotenie za náhradu za bolesť vo výške 355 bodov. Na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu z 24.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2010, bola žalobkyni dňa 26.08.2010 vyplatená suma 4.902,-- eur. Pretože žalobkyňa mala už náhradu za bolesť vyplatenú, ktorá predišla náhradu za stanovené bodové ohodnotenie súdnym znalcom, nevznikol jej nárok na náhradu za bolesť. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o jej nároku na náhradu za bolesť a uviedla, že neboli zohľadnené jej námietky voči znaleckému posudku, čím bola narušená rovnosť účastníkov konania. Podľa názoru žalobkyne správny orgán ignoroval podstatu právneho názoru vysloveného v zmeňujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ohľadom významu pojmu „strata končatiny“. Znalec na túto otázku odpovedal iba čiastočne, pretože vysvetlil iba pojem amputácie končatiny a jasne uviedol, že z lekárskeho hľadiska je amputácia končatiny a strata končatiny synonymom. Podľa žalobkyne za daného stavu zostáva stále nezodpovedaná otázka, či sú uvedené pojmy rovnaké aj z hľadiska posúdenia bolesti, ktorú poškodený pociťuje v prípade liečenia a odstraňovania následkov amputácie končatiny, alebo takého poškodenia, ktoré nie je amputáciou, ale devastáciou vedúcou k funkčnej strate tejto končatiny. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ sú pojmy amputácia a strata končatiny synonymá, ako uviedol znalec, potom je možné použiť rovnaké hodnotenie bolesti za anatomickú stratu končatiny, teda i amputáciu (položka č. 159a), ako aj za funkčnú stratu hornej končatiny (položka č. 324). Použitie konkrétnej položky hodnotiacej bolesť musí byť v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 3 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. a výklad zákonných ustanovení z § 9 ods.7 a § 10 ods.8 tohto zákona nemôže byť v neprospech žalobkyne, iba z dôvodu nejasnej alebo nedostatočnej právnej úpravy. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 20.05.2013 č. 2834-4/2013-BA potvrdil, z dôvodu že postup pobočky Sociálnej poisťovne Košice bol pri nepriznaní nároku na náhradu za bolesť správny. MUDr. Rastislav Burda vo svojom lekárskom posudku o bolestnom ohodnotil bolesť poškodenej počtom bodov 1505, ale neprihliadol na zásady uvedené v ustanovení § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu, alebo končatiny. Súdny znalec v znaleckom posudku z 31.05.2012 č. 6/2012 hodnotil bolesť žalobkyne počtom bodov 355. V posudku vysvetlil tiež amputácia a strata končatiny tak, že z lekárskeho hľadiska sú tieto pojmy synonymum. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán, poukázal na stanovisko z hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu pri Ministerstve zdravotníctva SR, ktoré uviedol v liste z 25.04.2012 ohľadom možností hodnotenia bolesti sadzbami za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný námietky žalobkyne za nedôvodné. Uviedol, že prvostupňový správny orgán plne rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v jeho rozsudku zo dňa 25.08.2011 a rešpektoval zákonnú úpravu a zásady pre hodnotenie bolesti a nároku na náhradu za bolesť vyplývajúce zo zákona č. 437/2004 Z.z. Žalobkyňa v zákonom podanej žalobe žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a namietala nesprávnosť rozhodnutí správnych orgánov spolu s nezákonnosťou postupu, ktorý im predchádzal. V žalobe žalobkyňa namietala postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý napriek jej návrhu na nariadenie ústneho pojednávania s predvolaním znalca alebo doplnenie posudku odôvodnením vytýkaných podstatných nesprávností len oznámil listom zo dňa 14.02.2013 žalobkyni, že vo veci bude rozhodovať v súlade so znaleckým dokazovaním. Žalobkyňa ďalej namietala, že pobočka Sociálnej poisťovne vo svojom rozhodnutí sa odvoláva na stanovisko MUDr. Petra Šimku, hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre úrazovú chirurgiu bez jeho predloženia, pričom zároveň toto stanovisko spojilo so záverom znaleckého posudku, ktorý účelovo a zavádzajúco dezinterpretuje. Podľa žalobkyne je neprípustné, aby sa o jej práve na náhradu škody na zdraví rozhodovalo jednostranne na základe svojvoľnej kombinácie znaleckého dokazovania a iných podkladov, z ktorých obsahu sa nemala možnosť oboznámiť. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie sa riadi zákonom č. 382/2004 Z.z., ktorý upravuje aj doplnenie znaleckého posudku (§ 17 ods.7). Preto akékoľvek odborné stanovisko nemôže byť automaticky nadradené záverom znaleckého posudku, ale naopak, posúdenie obsahu takéhoto stanoviska má byť riadne predmetom znaleckého skúmania ako jedna z úloh znalca, ktorý komplexne zodpovie na uložené odborné otázky. Žalobkyňa v žalobe namietala spornosť posúdenia celkového počtu bodov v zmysle ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z. Uviedla, že podľa výkladu, ktorý použil žalovaný, bodové hodnotenie jednotlivých poškodení tej istej končatiny nemôže presiahnuť počet bodov pre položku 159a/ - Amputácia hornej končatiny, t.j. 150 bodov a po zvýšení podľa § 9 ods.6 citovaného zákona spolu 300 bodov. Podľa názoru žalobkyne zákon pri stanovení zásady uvedenej v § 9 ods.7 nerozlišuje, či sa jedná hodnotenie odškodnenia za bolesť, alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia, s poukazom na ustanovenie § 10 ods.8 citovaného zákona, podľa ktorého ustanovenia § 9 ods.7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa žalobkyne keďže ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z. súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť hodnotenie za stratu končatiny, je v danom prípade nutné a logické hodnotenie vykonať podľa položky pre sťaženie spoločenského uplatnenia, a nie podľa položky pre hodnotenie bolesti. Uviedla, že z hľadiska hodnotenia bolesti je amputácia končatiny hodnotená vyšším počtom bodov, pretože sa jedná o jednorazové poškodenie, resp. pôsobenie bolesti po kratšiu dobu. Z hľadiska hodnotenia bolesti podľa žalobkyne nemá význam spojenie anatomická alebo funkčná strata, pretože pri hodnotení spôsobenej bolesti sa neposudzuje strata funkcie, ktorá je až trvalým následkom. V rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia má toto rozlišovanie význam, pretože môže dôjsť aj k anatomickej strate, teda k absencii končatiny, ako aj k funkčnej strate, kedy ostáva zachovaný úd anatomicky, ale bez pôvodnej funkcie, ako v prípade ochrnutia končatiny. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že ustanovenie § 9 ods.7 sa použije rovnako pre hodnotenie bolesti, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, teda v prípade hodnotenia bolesti sa použije položka prílohy 1II zákona. Žalobkyňa namietala nedostatočné vysporiadanie sa znalca s otázkou pojmu amputácia a strata končatiny. Podľa žalobkyne znalec na strane 14. posudku odpovedal na otázku iba čiastočne, pretože vysvetlil iba pojem amputácie končatiny. Vo vzťahu k pojmu strata končatiny jasne uviedol, že z lekárskeho hľadiska je amputácia končatiny a strata končatiny synonymum, čo znamená že sa významovo jedná o pojmy identické, totožné, rovnaké, zhodné. Znalec však neodpovedal na otázku, či tieto pojmy sú rovnaké aj z hľadiska posúdenia bolesti, ktorú poškodený pociťuje v prípade liečenia a odstraňovania následkov amputácie končatiny, alebo takého jej poškodenia, ktoré nie je amputáciou, ale devastáciou vedúcou k funkčnej strate tejto končatiny. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhovala doplnenie znaleckého posudku, ktorý žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonal, a preto tento postup je v rozpore s ustanovením § 173 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého majú všetci účastníci rovnaké procesné práva a povinnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ak sú pojmy amputácia a strata končatiny synonymá, potom je logické možno použiť rovnako hodnotenie bolesti za anatomickú stratu končatiny, teda jej amputáciu - položka 159a/, ako aj funkčnú stratu hornej končatiny položka č. 324. Žiadala, aby jej bola priznaná náhrada za bolesť v dôsledku pracovného úrazu v sume 11.420,-- eur, a čo predstavuje rozdiel odškodnenia pri rozdiele bodov 1053 a zohľadnení 25 %-nej miery zavinenia. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. V písomnom stanovisku zdôraznila vyjadrenie prof. MUDr. Petra Šimka, CSc., ktorý uviedol, že sa z jej bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I., III. časti, nie je ich možné zamieňať so sadzbami za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Strata končatiny a amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy. Žalovaný konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vo svojom rozhodovaní plne rešpektovala právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý uviedol vo svojom rozsudku. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s obsahom žaloby, administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, a dospel k záveru, že žalobe na zrušenie rozhodnutia žalovaného je potrebné vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods.1, 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods.3 prvá veta O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie náhrady za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009, o ktorej rozhodla pobočka Sociálnej poisťovne Košice rozhodnutím z 19.02.2010 č. KEM-19827/2010, ktorým priznala žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v sume 3.958,50 eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím z 24.06.2010 č. BA-83741/2010 zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky a priznal žalobkyni podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu v sume 4.902,-- eur. Obidve rozhodnutia preskúmaval Krajský súd v Košiciach na základe žaloby žalobkyne, ktorý rozsudkom z 03.02.2011 č.k. 6S/19749/2010-38 žalobu zamietol z dôvodu, že zákon č. 437/2004 Z.z. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj zásady pre hodnotenie oboch druhov nárokov, pričom priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a naopak. Podľa názoru súdu použitie bodového hodnotenia pre hodnotenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nemôže použiť pri posudzovaní a rozhodovaní o nároku na náhradu za bolesť, o ktorých v danom prípade išlo. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25.08.2011 č.k. 7Sžso/41/2011-57 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie žalovaného z 24.06.2010 č. BA-83741/2010 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v spomínanom rozsudku konštatoval, že v doterajšom konaní žalovaný a posudkoví lekári vykonali kontrolu bodového hodnotenia MUDr. Burdu a okrem námietky, že položka č. 324 sa vzťahuje len na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v časti II. prílohy 1, neuviedli, akými právnymi úvahami sa riadili pri klasifikácii bolestného, keď dospeli k záveru, že súčet bodov za viaceré poškodenia pravej hornej končatiny žalobkyne nesmie presiahnuť body za anatomickú stratu končatiny = amputáciu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR nie je možné bez ďalších dôvodov prijať argumentáciu žalovaného založenej len na akceptácii kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovými lekármi, ak sa tieto kontrolné závery nevysporiadali s tvrdením, že podľa § 9 ods.7 zákona nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Čo sa pod uvedeným pojmom straty končatiny v danom prípade rozumie, je podľa názoru súdu odborná otázka, ktorej zodpovedanie pri rozdielnom názore podávateľa posudku o bolestnom a posudkového lekára poisťovne patrí na posúdenie znalca. Žalovaný rozhodnutím z 12.01.2012 č. 4415-21/2012-BA po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR rozhodol tak, že odvolaniu žalobkyne zo dňa 19.02.2010 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009 vyhovuje, napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Košice zrušil a vec vrátil pobočke Sociálnej poisťovne Košice na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán mal vykonať znalecké dokazovanie tak, ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR. Z nálezu vo svojom znaleckom posudku odpovedal na dve otázky, ktoré určil prvostupňový správny orgán, a to stanoviť bodové hodnotenie bolestného žalobkyni za pracovný úraz zo dňa 29.01.2009 a určiť stanovisko k termínu strata končatiny a amputácia končatiny. Dňa 04.12.2012 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Predmetom pojednávania bolo oboznámenie sa právneho zástupcu so znaleckým posudkom. Zo zápisnice vyplýva, že právny zástupca žiadal doručiť jedno vyhotovenie znaleckého posudku a lehotu 7 dní na vyjadrenie k posudku. V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku z 15.01.2013 vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s bodovým hodnotením bolestného, ktoré vykonal znalec a poukázala na podstatné rozdiely v určení jednotlivých položiek v porovnaní s lekárskym posudkom MUDr. Rastislava Burdu bez konkrétneho zdôvodnenia skutočností, pre ktoré znalec dospel k úplnému odlišnému hodnoteniu, a preto nemôže zaujať stanovisko k jednotlivým úvahám a postupom znalca pri určení konkrétneho bodového hodnotenia. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že znalec zhodne s lekárskym posudkom hodnotil štyri položky, ktoré sa netýkajú pravej hornej končatiny - 3 x položku 239 a položku 246/b, ale nezdôvodnil prečo už položku č. 115 a položku 239 (incízia na pravom ramene) aj keď sa týkajú pravej hornej končatiny, nezahrnul pod položku č. 159/f v súlade so zásadou podľa § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa názoru žalobkyne znalec nesprávne hodnotil položku č. 159/f - Odňatie ruky, ktorou je hodnotená bolesť v prípade zranenia ruky, ale iba po zápästie, čo logicky vyplýva zo systematického zaradenia tejto položky vzostupne po položkách pre hodnotenie zranenia predlaktia a ramena, pričom v prípade žalobkyne došlo k zraneniu celej hornej končatiny. Odpoveď na druhú otázku považuje žalobkyňa za správnu, ale nedostatočnú pre potreby dokazovania v tomto konaní. Podľa názoru žalobkyne je nevyhnutné doplnenie tohto záveru o medicínske zhodnotenie rozdielu medzi amputáciou (odňatím) končatiny a stratou hornej končatiny podľa položky č. 324 z pohľadu bolesti prežitej pacientom. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhovala, aby správny orgán vykonal ústne pojednávanie, na ktorom bude znalec predvolaný za účelom jeho výsluchu, prípadne aby bola vyzvaná k návrhu konkrétneho znenia otázok uložených znalcovi. Prvostupňový správny orgán tento návrh žalobkyne nepovažoval za opodstatnený a svoje rozhodnutie bez ďalšieho oprel o názory znalca a odborné stanovisko hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre úrazovú chirurgiu. Ani žalovaný v odvolacom konaní nepovažoval túto námietku, ktorú žalobkyňa uviedla aj v odvolaní, za dôvodnú na to, aby zrušil prvostupňové rozhodnutie, prípadne aby sám doplnil dokazovanie v rámci odvolacieho konania. Zásadnou otázkou, ktorá je medzi účastníkmi sporná, je bodové hodnotenie bolesti žalobkyne v zmysle ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán, alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Podľa § 10 ods.8 citovaného zákona ustanovenia § 9 ods.7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa názoru súdu tým, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nerešpektovali návrh žalobkyne, aby jej bolo umožnené klásť znalcovi otázky na objasnenie sporných skutočností, postupovali v rozpore s ustanovením § 173 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého majú všetci účastníci konania rovnaké procesné práva a povinnosti. Podľa § 195 ods.3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods.6 citovaného zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods.7 citovaného zákona). Podľa § 209 ods.1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa dôsledne nepostupovali podľa citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nepovažoval za potrebné umožniť žalobkyni klásť znalcovi otázky, ktorý by tak objasnil záver, ku ktorému dospel vo svojom znaleckom posudku, s ktorými žalobkyňa nesúhlasí a ktoré ostávajú medzi účastníkmi naďalej sporné. Správne orgány sa s touto požiadavkou vo svojom rozhodnutí nezaoberali, iba konštatovali, že je nedôvodná a že rozhodujú podľa záverov znalca a stanoviska odborníka z Ministerstva zdravotníctva SR. Podľa názoru súdu v tomto prípade došlo k porušeniu procesných predpisov, procesných ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúce sa práv účastníka konania a zisťovania skutočného stavu veci. Z uvedeného dôvodu preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.). V ďalšom konaní bude potrebné pri vydaní nového rozhodnutia uviesť výrok rozhodnutia do súladu s odôvodnením, pretože súdom preskúmavané rozhodnutia trpia aj týmto nedostatkom. Tým, že žalovaný svojím rozhodnutím z januára 2013 zrušil rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 19.02.2010, zrušil rozhodnutie ktorým rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu za bolesť. Výrok preskúmavaných rozhodnutí, ktorý znie, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009, je v rozpore s odôvodneniami týchto rozhodnutí a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nezrozumiteľnosť. V novom konaní je potrebné vo výroku rozhodnutia rozhodnúť o nároku žalobkyne a v odôvodnení prípadne uviesť, či a v akej výške bola už náhrada žalobkyni vyplatená, to znamená, že žalobkyňa už časť alebo celé plnenie prijala. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak žalobca mal vo veci úspech, súd mu prizná právo na náhradu trov konania. Náhrada pozostáva z trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba (2 x 60,07 eur), účasť na pojednávaní á 61,87 eur, režijný paušál za rok 2013 2 x 7,81 eur, za rok 2014 1 x 8,04 eur, spolu 197,86 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokáta žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: SK3409000000000578217070. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.