Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201104 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201104.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: J. J., T.. XX.XX.XXXX, H. O. XX, XXX XX Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2013 v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.07.2013 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2013 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 17.06.2013. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Y. zo dňa 17.06.2013, v zmysle ktorého navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 17.06.2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidnou. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 05.08.2013 navrhovateľka požiadala o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2013, pričom argumentovala nepriaznivým zdravotným stavom. Domnievala sa, že posudkový lekár v jej prípade nepostupoval v súlade s platnou legislatívou a len povrchne sa oboznámil s lekárskymi správami, ktoré mal k dispozícii. Navrhovateľka zároveň poukázala na ochorenia, ktorými trpí (ulcerózna kolitída- chronická, prognóza vážna, potreba trvalej liečby; časté hnačky; poruchy črevnej pasáže s podstatným znížením výkonnosti; stredne ťažké až ťažké poruchy nálad- v popredí anxieta a iné závažné komplikácie a degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách) a navrhla priznanú mieru invalidity znova posúdiť a zmeniť tak, že je invalidnou o viac ako 40 %. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 21.10.2013 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľky a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Y. dňa 09.09.2013 a následne dňa 10.10.2013 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Y.. Posudkoví lekári pritom vo výroku zmienených lekárskych posudkov podľa tvrdení odporkyne zhodne uviedli, že navrhovateľka invalidnou v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. V prípade osoby navrhovateľky posudkoví lekári zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľky, splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového, ako aj administratívneho spisu odporkyne a s novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 09.09.2013, 10.10.2013 a 07.01.2014 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil. Navrhovateľka na prvom pojednávaní, nariadenom na 13.11.2013, opakovane poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a v plnom rozsahu sa pridržala dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku. Zároveň súdu uviedla, že hoci všetky diagnózy jej robia problémy, je unavená a drží prísnu diétu, nie je ochotná podrobiť sa operácii, keďže perspektíva operácie je veľmi otázna. Na druhom pojednávaní, nariadenom na deň 29.01.2014, navrhovateľka poukázala na veľkú únavu, ktorú pociťuje, na problémy s výkonom práce a veľké bolesti. Splnomocnená zástupkyňa odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne na oboch pojednávaniach potvrdiť, nakoľko navrhovateľke sa ani po predložení doplňujúcich správ nepodarilo závery posudkových lekárov spochybniť. Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta) Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení) Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár"). Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) Podľa obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Y. zo dňa 09.09.2013 a lekárskych posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Y. zo dňa 10.10.2013 a 07.01.2014, rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu (M54: dorzalgia)- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Y. zo dňa 17.06.2013, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03.07.2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 17.06.2013 bol teda potvrdený i lekárskymi posudkami zo dňa 09.09.2013, 10.10.2013 a 07.01.2014, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený jej zdravotný stav a v rámci ktorých boli zohľadnené i navrhovateľkou doložené lekárske nálezy. Všetky štyri odborné lekárske posudky (zo dňa 17.06.2013, 09.09.2013, 10.10.2013, ako i zo dňa 07.01.2014) v prípade navrhovateľky zhodne skonštatovali vyššie zmienené choroby podporného a pohybového aparátu (M54: dorzalgia) ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky odôvodňujúce 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskej správe zo dňa 10.10.2013, vypracovanej po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Y., MUDr. Y. konštatoval, že podľa odborných lekárskych nálezov z neurologického, rehabilitačného a ortopedického vyšetrenia je u navrhovateľky prítomný mierny funkčný postih, ktorý naďalej zdôvodňuje 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“). Zároveň dodal, že postihnutie vyplývajúce z tráviaceho ústrojenstva- ulcerózna kolitída je v dostatočnej remisii a z posudkového hľadiska nezdôvodňuje vyššie percento MPSVZČ podobne ako zmiešaná úzkostne- depresívna porucha. Očný ambulantný nález navrhovateľky so syndrómom okulárnej hypertenzie s otvoreným uhlom bol podľa odborného záveru posudkového lekára dobre kompenzovaný. Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľky, týkajúcej sa potreby prehodnotenia: 1. jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia [pod kapitolu XV, oddiel E, položku 3, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení], respektíve 2. zaradenia jej diagnózy ulcerózna kolitída, expanzívna- po hepatálnu flexúru pod kapitolu X, oddiel C, položku 2, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a diagnózy stredne ťažkej až ťažkej poruchy nálad v popredí v anxióznym ladením pod kapitolu V, položku 3 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, krajský súd poukazuje na posudok posudkového lekára MUDr. Y. zo dňa 07.01.2014, v rámci ktorého posudkový lekár zaujal stanovisko i k týmto navrhovateľkou namietaným skutočnostiam. V zmienenom posudku zo dňa 07.01.2014 totiž konštatoval, že: 1. gastroenterologický nález zo dňa 11.03.2013 [na ktorý sa navrhovateľka odvolávala a podľa ktorého žiadala zhodnotiť jej diagnostický záver- ulceróznu kolitídu podľa kapitoly X, oddielu C, položky 2, písmena c)], bol už zhodnotený v lekárskej správe zo dňa 10.10.2013, pričom takto subjektívne a objektívne popísaný zdravotný stav nespĺňa kritériá podľa kapitoly X, oddielu C, položky 2 písmena c) pre floridné štádium s komplikáciami a preto funkčné postihnutie nemohlo byť zaradené podľa tohto zatriedenia; celkový klinický stav, subjektívne údaje a pomocné kolonoskopické a CT vyšetrenia tomu jednoznačne odporovali a nezdôvodňovali takýto funkčný postih navrhovateľky, 2. zmiešaná úzkostná depresívna porucha, na ktorú podľa psychiatrických nálezov je navrhovateľka liečená, podľa názoru posudkového lekára rovnako nespĺňa diagnostické kritériá zatriedenia podľa kapitoly V, položky 3, písmena a), respektíve b) a preto ani percentuálna MPSVZČ nemohla byť určená podľa týchto kritérií, 3. degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s ohľadom na všetky doložené lekárske nálezy a na charakter funkčného postihnutia u navrhovateľky z posudkového hľadiska nie sú takého charakteru, že by spĺňali kritériá podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno c) a teda ani funkčné postihnutie z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nemôže byť zhodnotené podľa tohto zatriedenia, ale podľa zatriedenia vyplývajúceho z kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno b), ktoré naďalej zdôvodňuje 25 % MPSVZČ. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky príslušný posudkový lekár aj na základe novodoložených lekárskych nálezov konštatoval, že tieto naďalej u navrhovateľky nezdôvodňujú invaliditu. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli dostatočne dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky. Medzi jednotlivými závermi posudkových lekárov neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Odvolacie námietky navrhovateľky neboli v žiadnom smere spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky posudkoví lekári zhodne skonštatovali choroby podporného a pohybového aparátu (M54: dorzalgia) [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b)] s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na hornej hranici rozpätia, t. j. 25 %. Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidnou. Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona. Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok mal súd za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne, zákonne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Krajský súd záverom dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2013 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.