Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/230/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201219 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201219.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne K. H., bývajúcej v L., R. Č.. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Zeleňákom, so sídlom v Košiciach, Letná č. 47, proti žalovanému Obvodnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Komenského č. 52, Košice, za účasti: 1. B.. C. R., bývajúceho v L., Z.. E.. M. Č.. XXX, 2. B. R., bývajúcej tamtiež, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 09.08.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00585, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa podanou žalobou žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví rozsudku, ktorým ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Východ zo dňa 20.05.2013 č. A/2013/06256-3/II/Ko. Týmto rozhodnutím bola umiestnená stavba „Rodinný dom“ na pozemku registra KN-C parc.č. 1164/228, katastrálne územie L. U. H. pre navrhovateľov B.. C. R. a B. R.Ú., obaja bytom t.č. C. X, L.. Dôvodom podania žaloby podľa žalobkyne je to, že obe rozhodnutia majú vady, ktoré spočívajú v tom, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postup správneho orgánu mal vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe vyslovila názor, že žalovaný potvrdením rozhodnutia o umiestnení stavby nerešpektoval existujúci právny a skutkový stav veci, a preto rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyhláškou č. 456/2000 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách sa stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a predpisov, ktoré tieto právne normy doplňujú, resp. vykonávajú. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaný v rozhodnutí o umiestnení stavby zákonným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobkyne ako účastníčky územného konania, a preto rozhodol vecne a po právnej stránke nesprávne. Podľa žalobkyne sa obidva správne orgány nevysporiadali zákonným spôsobom s nesúhlasným stanoviskom žalobkyne s umiestnením stavby podľa projektovej dokumentácie, najmä z dôvodu nedodržania odstupu navrhovanej stavby od spoločnej hranice pozemkov, t.j. s parcelou č. 1164/5, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný schválil odstup stavby od spoločnej hranice 1 meter v rozpore s ustanovením § 6 ods.3 posledná veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého nesmie byť vzdialenosť menšia ako 2 metre s odôvodnením, že ustanovenie § 6 vyhlášky rieši aj iné odstupové vzdialenosti. Podľa žalobkyne zrejme chcel stavebný úrad poukázať na ustanovenie § 6 ods.5 citovanej vyhlášky, ale pre aplikáciu tohto ustanovenia mu absentujú výpočty a merania preukazujúce splnenie požiadaviek podľa § 6 ods.1 citovanej vyhlášky. Takto vyslovený právny názor žalovaného považuje žalobkyňa za nedostatočne odôvodnený, a preto aj nepreskúmateľný. V súvislosti so schváleným odstupom od hranice pozemkov vo vlastníctve žalobkyne poukázala na tú skutočnosť, že stavebný úrad vyhovel námietkam účastníkov konania s umiestnením stavby s pozemkom z južnej strany a akceptoval umiestnenie stavby vo vzdialenosti 2 metrov od ich spoločnej hranice č. parcely 1164/10. Týmto rozhodnutím znevýhodnil žalobkyňu a o umiestnení stavby rozhodol rozdielne, čo má za následok nerovnaký prístup k riešeniu odstupu stavby od spoločnej hranice pozemkov na úkor žalobkyne, čo je podľa neho v rozpore so zásadou, že účastníci majú v konaní rovnaké postavenie a rovnaké práva. Taktiež týmto účastníkom správny orgán vyhovel aj čo sa týka osadenia okien a umožnil osadiť okná namiesto od susedov z južnej strany k pozemku žalobkyne zo severnej strany, čím dôjde k zásadnému narušeniu pohody bývania žalobkyne v jej rodinnom dome postavenom na parcele č. 1164/7 a k zásahu do jeho práva, právom chránených záujmov nad únosnú mieru. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že rodinný dom o umiestnení stavby, ktorej bolo rozhodnuté, mal byť zastrešený sedlovou strechou, ktorá v tomto prípade bude presahovať vonkajší obvod stavby, čím nebude dodržaná vzdialenosť domu od hranice spoločných pozemkov a pozemkom žalobcu ani 1 meter. Odôvodnenie žalovaného, že konkrétne riešenie strechy ponecháva na stavebné konanie, považuje žalobkyňa za neprípustné z toho dôvodu, že zakladá spory do budúcna, pričom stavebný úrad v konaní o povolení stavby sa bude odvolávať na status umiestnenia stavby a žalobkyňa stratí možnosť v tomto konaní domáhať sa svojich práv. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s právnym názorom vysloveným žalovaným v napadnutom rozhodnutí, k jej námietkam, že vzdialenosť jedného metra od hranice spoločného pozemku umožní stavebníkovi vykonávať riadny postup pri realizácii stavebných prác a riadnu údržbu zhotovenej stavby. Naďalej tvrdí, že v danom priestore nie je možné vôbec postaviť ani lešenie, a naviac, v podzemnej časti tohto územia sa uvažuje s uložením inžinierskych sietí, konkrétne kanalizačnej prípojky HODPE D 40x3,7, ktorú prípojku bude podľa jej názoru problematické uložiť a ešte problematickejšie odstraňovať i prípadné poruchy a havárie. Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že umiestnenie domu podľa napadnutého rozhodnutia je tiež v rozpore s ustanovením § 5 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarom. Z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia, stavebník nemá zabezpečený prístup na časť pozemku, ktorý je umiestnený za stavbou, nie sú voľné únikové cesty, únikové východy, nástupné plochy a prístup k uzáverom elektrickej energie, vody, plynu, k požiarno-technickým zariadeniam, požiarnym vodovodom a k zdroju vody na hasenie požiarov, čím pre prípad vzniku požiaru, by bol vážne ohrozený rodinný dom nielen stavebníka, ale aj žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy odvolaciu námietku, že na hranici svojho pozemku mieni vybudovať popri stavbe, ktorá je predmetom územného rozhodnutia, betónové oplotenie, čím sa celkom znemožní prístup stavebníka k prípojke, a zároveň sa zmenia aj podmienky preslnenia domu stavebníkov, ktorí uvažujú s osadením okien práve so strany, kde bude vybudované oplotenie žalobkyne. Vyslovil obavu z toho, že schválením umiestnenia stavby s jej uvažovaným presvetlením v zmysle napadnutého rozhodnutia by mohlo byť v budúcnosti prekážkou vybudovania tohto betónového oplotenia. Žalobkyňa považuje za neodôvodnené rozhodnutie žalovaného k umiestneniu okien z obytných miestností smerom k hranici pozemku žalobkyne a nevyhovel jej požiadavke, aby okná miestnosti boli presvetlené sklobetónovými oknami alebo aby boli opatrené nepriehľadnými fóliami. Podľa žalobkyne žalovaný nevzal do úvahy, že podľa § 6 ods.4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. odstup domu 2 metre od hranice parcely č. 1164/5 je možné akceptovať iba v prípade, ak z protiľahlých stien nie sú okná z protiľahlých častí stien. Nakoľko odstup umiestnenej stavby od spoločnej hranice pozemkov je iba 1 meter, a dom na parcele č. 1164/7 má na protiľahlej stene okná, je vylúčené osadenie okien na dome stavebníka v zmysle územného rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v územnom konaní sa stotožnila s námietkami, ktoré spracoval ÚHA Mesta Košice 13.04.2012, najmä pokiaľ sa týka nedoriešené napojenie domu na inžinierske stavby, na inžinierskej siete a ich prerokovanie so správcami sietí, podmienky na zadržiavanie dažďovej vody zo striech a spevnených plôch vzhľadom na nerovnosť terénu a absenciu miestnej komunikácie v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Konštatovanie stavebného úradu, že tieto pripomienky budú predmetom stavebného konania, je podľa žalobkyne nezákonné a v rozpore s koncentračnou zásadou spočívajúcou v povinnosti komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami, ktoré by v budúcnosti mohli zakladať ďalšie spory. Žalobkyňa tiež nepovažuje za správny postup žalovaného v súvislosti s jej námietkami na doplnenie svetlo-technického posudku a znázornenie priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúceho stavbe. Podľa názoru žalobkyne základný problém je v tom, že na pozemku širokom 13 metrov žalovaný napadnutým rozhodnutím schválil umiestnenie stavby s rozmermi viac ako 30 x 10 metrov, čo je v rozpore s ustanovením § 5 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pretože v danom prípade pozemok určený na zastavanie svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom a veľkosťou, ako aj základnými pomermi neumožňuje uskutočňovanie stavby a jej bezpečné užívanie a v prípade realizácie stavby bude spôsobovať vážny zásah do práv žalobkyne na prípustnú mieru, a preto umiestnenie stavby považuje žalobkyňa aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K jednotlivým žalobným námietkam uvedeným v žalobe žalobkyne uviedol toto: Námietke týkajúcej sa odstupovej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov uviedol, že riešenie odstupových vzdialeností upravené vo vyhláške č. 532/2002 Z.z. pripúšťa odlišné riešenia s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový stavebný úrad určil odstupové vzdialenosti podľa ustanovenia § 6 ods.5 citovanej vyhlášky, a taktiež uviedol aké výpočty a merania pri posudzovaní zohľadnil (svetlo-technické posúdenie a požiarnu bezpečnosť). K námietkam žalobkyne, že stavebný úrad vyhovel námietkam účastníkov konania z južnej strany a akceptoval umiestnenie stavby vo vzdialenosti 2 metre od ich spoločnej hranice a vyhovel aj ich námietkam, čo sa týka osadenia okien, žalovaný uviedol, že tieto námietky žalobkyňa neuviedla vo svojom odvolaní, a preto sa s nimi žalovaný vo svojom rozhodnutí nemohol zaoberať. K námietke žalobkyne týkajúcej sa sedlovej strechy, žalovaný uviedol, že trvá na svojom vyjadrení uvedenom v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, a to že vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 metrov od steny, pričom nesmie zasahovať na cudzí pozemok, čo je v danom prípade dodržané. Uviedol tiež, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Stavebný úrad v územnom konaní nemôže svojvoľne vykonávať úkony, ktoré je povinný vykonať následne v stavebnom konaní. Rozsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie určuje stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby. Skutočnosť, že stavebníci predložili projektovú dokumentáciu nad rámec svojich povinností, ich nemôže znevýhodňovať. V následnom stavebnom konaní žalobkyňa bude účastníkom konania a môže vzniesť námietku ohľadne strechy, ale je neprípustné, aby stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby uplatňoval ustanovenia stavebného zákona prislúchajúce stavebnému konaniu. Žalovaný ďalej k námietke žalobkyne ohľadom realizácie stavebných prác a údržby stavby vzhľadom na vzdialenosť 1 meter od spoločnej hranice zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne ohľadom protipožiarneho zabezpečenia konštatoval, že táto nebola uvedená v odvolacom konaní, preto sa s touto námietku nezaoberal. Poukázal však na to, že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie bol aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorý posúdil protipožiarnu bezpečnosť navrhovanej novostavby a stavebný úrad nemal dôvod spochybňovať závery tohto projektu. K námietke žalobkyne, že v budúcnosti mieni postaviť na hranici svojho pozemku betónové oplotenie, žalovaný uviedol, že akékoľvek stavebné zámery žalobcu sa budú riešiť v súlade s ustanoveniami stavebného zákona po podaní príslušných žiadostí, resp. návrhov na stavebný úrad. Žalovaný konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí sa vyjadroval aj k umiestneniu prípojky a uviedol, že podmienku dodržania umiestnenia prípojky na pozemku stavebníkov riešil prvostupňový stavebný úrad v podmienke č. 19 svojho rozhodnutia, v ktorej stanovil, že „projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie upraviť tak, aby meracie šachty na prípojkách inžinierskych sietí boli umiestnené na pozemku stavebníkov“. Skutočnosť, že stavebníci budú uskutočňovať prípojky na svojom pozemku, nijako nebráni žalobcovi vybudovať oplotenie na svojom pozemku. K námietke žalobkyne k umiestneniu okien z obytných miestností smerom k jej pozemku a nevyhovenie jej požiadavky, aby okná miestnosti boli presvetlené sklo-betónovými oknami alebo opatrené nepriehľadnými fóliami, žalovaný uviedol, že prvostupňový stavebný úrad vo svojom rozhodnutí vysvetlil žalobkyni, že pri umiestňovaní okien z obytných miestností sa berie do úvahy nie vzdialenosť od spoločných hraníc, ale vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktorá v prípade žalobkyne a navrhovanou novostavbou je 11,86 m, pričom vyhláška určuje, že vzdialenosť medzi rodinnými domami možno znížiť až na 4 metre, ak žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných miestností. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie o tejto námietke bolo dostatočne odôvodnené s poukázaním a citovaním konkrétneho ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.z. K námietke žalobkyne, že sa nevysporiadal s jej námietkami, ktorými sa pripojila k námietkam ÚH Mesta Košice, uviedol, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z obsahu vyjadrenia ÚH vyplýva, že projektová dokumentácia rešpektuje požiadavky tam vznesené (umiestnenie okien z obytných miestností, stavebná čiara vo vzdialenosti 11 metrov od osi budúcej komunikácie) a že ostatné pripomienky Útvaru hlavného architekta Mesta Košice vyplývajú priamo zo zákona a budú predmetom stavebného konania. K námietke žalobkyne, že nepovažuje za správny postup žalovaného ako sa vysporiadal s jej námietkou na doplnenie svetlo-technického posudku a znázornenie priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe, žalovaný uviedol, že stavebníci predložili stavebnému úradu svetlo- technický posudok, ktorý bol vypracovaný na to oprávnenou osobou a má všetky náležitosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov a noriem. V neposlednom rade medzi stavbami je navrhovaná vzdialenosť 11,86 m, čo je oveľa viac ako 7 metrov stanovených v ustanovení § 6 ods.3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Podľa názoru žalovaného prvostupňový stavebný úrad správne určil rozsah dokladov a akékoľvek doplnenie by bolo neúmerným zaťažením stavebníka v pomere k tomu, čo by sa nimi dokázalo. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad umiestnil stavbu v súlade s § 39 a § 39a stavebného zákona v spojení s § 6 ods.5 v spojení s ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., a to všetko na podklade predložených stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov (§ 140a stavebného zákona). Uznesením č.k. 6S/230/2013-35 z 08.04.2014 súd podľa § 250 ods.1 O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania, ktorými boli B.. C. R. a B. R., obaja bytom L., Z.. E.. M. XXX, L.B. - L. U. H., ktorých práva by mohli byť zrušením napadnutého správneho rozhodnutia dotknuté. Účastník B.. C. R. zaslal súdu písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím Stavebného úradu Mesta Košice. Účastníčka B. R. sa k žalobe nevyjadrila. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj stavebného úradu prvého stupňa a oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Stavebného úradu Mesta Košice, ktorými bolo rozhodnuté v územnom konaní o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku registra KN-C parc.č. 1164/228, kat. územie L. U. H. stavebníkov manželov B.. C. R. a B. R., ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že stavebníci prostredníctvom splnomocneného zástupcu podali dňa 06.08.2012 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 35 a nasl. stavebného zákona v spojení s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Stavebný úrad oznámil začatie územného konania a dotknutým orgánom listom zo dňa 29.10.2012 č.j. A/2012/18458-2/III/Fo a súčasne nariadil k predloženému návrhu ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 15.11.2012. Účastníci správneho konania boli poučení o možnosti uplatnenia námietok najneskôr pri ústnom pojednávaní s tým, že inak sa na ne nebude prihliadať. Žalobkyňa dňa 12.11.2012 doručila stavebnému úradu písomne svoje námietky, v ktorých uviedla, že nesúhlasí s umiestnením stavby podľa projektovej dokumentácie, najmä z dôvodu nedodržania odstupných hraníc od odstupových hraníc od hranice ich pozemkov, stotožnila sa s výhradami a návrhmi spracovanými ÚH Mesta Košice vo vyjadrení zo dňa 13.04.2012 č. C/2012/00437-2, upozornila, že parcela KN-C č. 1164/228 nemá zabezpečené žiadne prístupové komunikácie, v prepracovanom projekte žiadala o znázornenie priečneho rezu vo vzťahu k jej domu a žiadala doplniť svetlo-technický posudok vplyvu stavby na jej pozemok a rodinný dom. Stavebný úrad Mesto Košice rozhodnutím z 03.12.2012 č.j. A/2012/18458-3/III/Po prerušil konanie na 30 dní, a zároveň vyzval stavebníkov, aby v tejto lehote doplnili svoje podanie o prepracovanú projektovú dokumentáciu stavby, ktorá by zohľadňovala pomery v území tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti stavby od hraníc pozemkov a susediacich stavieb podľa § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. v platnom znení a bolo rešpektované vyjadrenie Mesta Košice, referátu Útvar hlavného architekta zo dňa 13.04.2012 č. C/2012/00437-2 k projektovej dokumentácii, o novú celkovú situáciu umiestnenia stavby s vyznačením odstupových vzdialeností, bodov napojenia na inžinierske siete, prípojok inžinierskych sietí a dopravného napojenia, o súhlasné stanovisko SPP, a.s. k navrhovanému bodu napojenia a návrhu vedenia plynovej prípojky, o súhlas vlastníkov pozemkov, po ktorých budú vedené prípojky inžinierskych sietí a umiestnené súvisiace stavby (napríklad vodomerná šachta) s ich uložením a umiestnením, v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciu zóny L. U. H., lokalita Západ, určiť hranicu budúcej komunikácie - predĺženie ulice R.. Pri osadení stavby dodržať stavebnú čiaru 11 metrov od osi budúcej komunikácie. V územnom konaní stavebný úrad pokračoval po doplnení návrhu a prepracovania projektovej dokumentácie podľa pokynov stavebného úradu a ďalšie ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním bolo nariadené na 11.04.2013. Žalobkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnila, pretože jej predvolanie nebolo doručené na adresu jej súčasného bydliska. Po oboznámení sa s doplnenými dokladmi k územnému konaniu dňa 22.04.2013 písomne oznámila, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení k stavbe rodinného domu. Stavebný úrad Mesto Košice, pracoviska Východ dňa 20.05.2013 vydal územné rozhodnutie č.j. A/2013/06256-3/III/To, ktorým rozhodol o umiestnení stavby „Rodinného domu“ na pozemku registra KN-C parc.č. 1164/228, kat. územie L. U. H. pre navrhovateľov B.. C. R. a B. R.O. v zmysle § 39, § 39a stavebného zákona, § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. V rozhodnutí v bodoch 1 - 26 pre umiestnenie stavby a pre jej projektovú prípravu určil podmienky. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zároveň rozhodol o námietkach účastníkov konania, a to žalobkyne K. H. a B. W. - vlastníka susedného pozemku. Konštatoval, že námietkam týchto účastníkov k nedodržaniu odstupových vzdialeností od hraníc susediacich pozemkov podľa vyjadrenia ÚHA a stavebného zákona čiastočne vyhovel, projektová dokumentácia bola upravená tak, aby boli splnené podmienky § 6 ods.4 a 5 vykonávacej vyhlášky stavebného zákona č. 532/2002 Z.z. Uviedol, že hoci odstupová vzdialenosť umiestňovaného rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom parc.č. 1164/5 je len 1 m, najbližšia stavba - rodinný dom parc.č. 1164/7 umiestnený na tomto pozemku je vzdialený od hranice 10,86 m, teda rozostup medzi domami bude 11,86 m. Od spoločnej hranice s parcelou č. 1164/10 je umiestňovaný rodinný dom osadený vo vzdialenosti 2 m a je splnená podmienka, že na južnej strane stavby nie sú okná z obytných miestností - obytné miestnosti budú presvetlené sklobetónovými stenami. Námietke K. H. na doplnenie svetlo-technického posudku vplyvu novej stavby na parc.č. 1164/228 na jej existujúci rodinný dom parc.č. 1164/7 stavebný úrad vyhovel, svetlo-technický posudok stavebníci predložili a jeho závery, určenie maximálneho prevýšenia rodinného domu na parc.č. 1164/228 vo vzťahu k zrovnávacej rovine predchádzajúcej okenným otvorom v obývacej izbe rodinného domu parc.č. 1164/7 boli zahrnuté do podmienok pre umiestnenie stavby a ďalší stupeň projektovej prípravy. Keďže rozostup medzi domami bude 11,86 m, stavebný úrad nepovažoval za nutné žiadať stavebníkov o znázornenie priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe. Námietku účastníkov konania, že k parcele č. 1164/228, na ktorej sa umiestňuje stavba, nie je zabezpečený prístup, neexistuje prístupová komunikácia, stavebný úrad vyhovel a v konaní o umiestnení stavby skúmal súlad zámeru stavebníkov s platným územným plánom, ktorý rieši prístup k pozemkom v danej lokalite ako miestnu komunikáciu funkčnej triedy C2 MO 8/40. Komunikácia bude vybudovaná ako predĺženie existujúcej ulice R., ktorá je v registri katastra nehnuteľností zapísaná ako parcela KN-C č. 1208/1 kat. územie L. U. H.. Existujúca asfaltová komunikácia končí cca 30 m od pozemku stavebníkov, pričom parcela č. 1206/1 pokračuje ďalej a bude základom pre budúce predĺženie R. ulice. Parametre komunikácie určené v platnom územnom pláne vyžadujú majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov susediacich s touto parcelou tak, aby komunikáciu navrhnutej funkčnej triedy bolo možné umiestniť, povoliť a vybudovať. Podľa písomného vyjadrenia starostu Mestskej časti Košice - L. U. H. zo dňa 13.08.2012 je predpoklad, že výstavba miestnej komunikácie R. sa bude realizovať v roku 2014. Prístupom k stavbe sa bude stavebný úrad zaoberať aj v stavebnom konaní a užívanie stavby bude podmienené podľa § 81b písm.c) stavebného zákona zaistením bezpečného prístupu a príchodu k stavbe. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad okrem iného konštatoval, že po posúdení návrhu na umiestnenie stavby podľa § 37 stavebného zákona, najmä z hľadiska súladu s platným územným plánom, z hľadiska vplyvu na životné prostredie, podmienok ochrany prírody, hygienických požiadaviek, protipožiarnych podmienok a dopravných podmienok, zistil, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, životné prostredie neohrozuje, pričom návrh bol posúdený aj z hľadiska plnenia všeobecno- technických požiadaviek na navrhovanie stavieb stanovených v § 47 - 53 stavebného zákona, ako aj vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Podmienky písomných vyjadrení dotknutých orgánov a správcov podzemných sietí stavebný úrad zohľadnil vo výroku rozhodnutia s tým, že boli zapracované do podmienok pre umiestnenie stavby a jej projektovú prípravu. Ďalšie podmienky týkajúce sa realizácie stavby a organizácie výstavby stavebný úrad zohľadní v stavebnom konaní a zahrnie do podmienok stavebného povolenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie stavebného úradu je v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože sa dostatočne nevysporiadal s návrhom na umiestnenie stavby, najmä z hľadiska jeho súladu s územným plánom, protipožiarnymi a dopravnými podmienkami, ale ani z hľadiska platných všeobecno-technických požiadaviek na navrhovanie stavieb, pričom sa stavebný úrad nevysporiadal ani s námietkami účastníkov konania, ktoré žalobkyňa doručila písomnou formou dňa 12.11.2012. Konštatovala, že jej námietke týkajúcej sa odstupových vzdialeností umiestňovaného rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom parc.č. 1164/5 napriek tomu, že podľa § 6 ods.3 posledná veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre. Iné riešenia vzdialenosti rodinných domov ako je uvedené v odseku 3, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek a vzájomné vzdialenosti podľa odseku b1, alebo podľa územného plánu zóny. Konštatovala, že táto povinnosť nebola splnená, a preto rozhodnutie považuje za nezákonné. Uviedla, že vzdialenosť 1 meter neumožní stavebníkovi vykonávať riadny postup pri realizácii stavebných prác, ani riadnu údržbu zhotovenej stavby. V podzemnej časti tohto územia sa uvažuje s uložením inžinierskych sietí, a to tlakovej kanalizačnej prípojky, ktorú bude problematické uložiť a odstraňovať jej prípadné poruchy a havárie. Šachta k tejto prípojke je považovaná podľa situačného plánu na hranici jej pozemku bez odstupu, s čím nesúhlasí. V odvolaní uviedla, že na hranici svojho pozemku mieni vybudovať betónové oplotenie, čím sa celkom znemožní prístup stavebníka k tejto prípojke. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že bez ohľadu na odstupovú vzdialenosť nesúhlasí s umiestnením okien z obytných miestností smerom k hranici jej pozemku, iba za podmienky, že namiesto okien budú miestnosti presvetlené sklobetónovými oknami, resp. okná budú opatrené nepriehľadnými fóliami. V odvolaní tiež uviedla, že v prípade že rodinný dom má byť zastrešený sedlovou strechou, táto bude presahovať vonkajší obvod stavby, čím nebude dodržaná vzdialenosť domu od hranice jej pozemku ani 1 meter, s čím tiež nesúhlasí, preto odstup 1 meter od hranice pozemku považuje v tomto prípade za neprípustný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v rozhodnutí sa stavebný úrad nevysporiadal s jej výhradami, ktoré spracoval ÚHA Mesta Košice 13.04.2012, ku ktorým sa v celom rozsahu pripojila a na týchto námietkach v celom rozsahu trvá. Nesúhlasila s tým, aby sa tieto pripomienky riešili až v konaní o vydanie stavebného povolenia. Ďalej sa podľa názoru žalobkyne stavebný úrad nevysporiadal zákonným spôsobom s tým, že na parcelu KN-C č. 1164/228 nie sú zabezpečené žiadne prístupové komunikácie. Nie je splnená ani podmienka pre uloženie potrubných telekomunikačných a elektrických rozvodov pod povrch zeme, pretože tieto vedenia nie je možné vybudovať v úzkych pásoch medzi stavbou a hranicami pozemkov. Za podstatný nedostatok považovala chýbajúce vytýčenie existujúcich podzemných vedení, preto bez nich sa tiež nedá odsúhlasiť osadenie stavby a pozemku, keďže nie je možné vopred posúdiť ich skutočné trasy, ochranné pásma a ich súlad s platnými predpismi a normami. Žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že umiestnenie stavby s rozmermi viac ako 30x10 m na pozemku širokom 13 m nespĺňa podmienky uvedené v § 5 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého pozemok určený na zastavanie, musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom a veľkosťou a základnými pomermi umožňovať uskutočňovanie stavby a jej bezpečné užívanie. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že napriek konštatovaniu stavebného úradu, že vyhovel jej námietke na doplnenie svetlo-technického posudku, vplyvu novej stavby na jej existujúci rodinný dom na parcele č. 1164/7, jej námietke v skutočnosti nevyhovel vôbec, pričom stavebný úrad ani nepovažoval za potrebné žiadať stavebníkov o znázornenie priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe, keďže rozostup medzi nimi je 11,86 m. Uviedla, že na svojej námietke trvá s cieľom preukázania, že bude zabezpečené zachovanie pohody bývania v jej dome na parcele č. 1164/7. Ďalej poukázala na rozpor z napadnutého rozhodnutia s ustanovením § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. podľa ktorého odstup stavby od hranice jej pozemku neumožňuje riadnu údržbu zamýšľanej stavby, ani užívanie priestorov medzi stavbami. Či za chybu stavebného úradu považovala tiež to, že sa nemohla vyjadriť k malému zdroju znečistenia ovzdušia, ktorý mal byť umiestnený stavbe, o čom sa zmieňuje rozhodnutie na strane 4 bod 17, pričom táto skutočnosť nebola predmetom doterajšieho konania, a ani nebola zrejmá z podkladov k územnému konaniu. Žalovaný rozhodnutím z 09.08.2013, ktoré žalobkyňa napadla žalobou, odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Východ zo dňa 20.05.2013 č. A/2013/06256-3/II/Po potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia k námietke žalobkyne, že rozhodnutie je nesprávne pre jeho rozpor s platnými právnymi predpismi, pretože stavebný úrad sa dostatočne nevysporiadal s návrhom na umiestnenie stavby z hľadiska jeho súladu s územným plánom protipožiarnymi a dopravnými podmienkami, z hľadiska platných všeobecno-technických požiadaviek na navrhovanie stavieb, uviedol, že stavebný úrad v danom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 35 a nasl. stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby určil stavebný pozemok, určil podmienky na umiestnenie stavby, určil požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia, a to všetko na základe predložených dokladov a záväzných stanovísk dotknutých orgánov. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedodržania odstupu hraníc od hranice parcely č. 1164/5 žalovaný uviedol, že ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. riešia aj iné odstupové vzdialenosti ako sú uvedené v § 6 ods.3 tejto vyhlášky, pričom stavebný úrad určil odstupové vzdialenosti na podklade predložených dokladov (požiarna bezpečnosť, svetlo-technické posúdenie), tak ako je to upravené v § 6 ods.5 citovanej vyhlášky. K námietke žalobkyne, že vzdialenosť 1 meter od hraníc pozemkov neumožní stavebníkovi vykonávať stavebné práce, ani skôr údržbu zhotovenej stavby, žalovaný uviedol, že vychádzajúc z typologických proporcií ľudského tela a pri možnosti využitia moderných technológií stavieb, má za to, že pri odstupovej vzdialenosti 1 meter bude možné bezpečne udržiavať stavbu, a to aj v prípade uloženia inžinierskych sietí v podzemnej časti tohto územia. Pri námietke žalobkyne ohľadom umiestnenia šachty kanalizačnej prípojky na hranici jej pozemku bez odstupu, žalovaný uviedol, že odstupové vzdialenosti sa určujú medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien stavieb, kanalizačná šachta je podzemnou šachtou, a preto na ňu neplatia ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Podmienku dodržania umiestnenia tejto stavby na vlastnom pozemku riešil stavebný úrad v podmienke č. 19 rozhodnutia napadnutého odvolaním. K námietke žalobkyne týkajúcej sa umiestnenia okien z obytných miestností smerom k hranici pozemku žalovaný uviedol, že vyhláška č. 532/2002 Z.z. presne špecifikuje, v akých prípadoch nie je možné osadiť okná z obytných miestností v protiľahlých stenách. Stavebný úrad je povinný rešpektovať zákonom dané podmienky a nemôže svojvoľne obmedziť stavebníka stanovením podmienok nad rámec zákona. K námietke žalobkyne, že nesúhlasí s odstupom 1 metra stavby od hranice pozemku, keďže dom má byť zastrešený sedlovou strechou, ktorá bude presahovať vonkajší obvod stavby, čím nebude dodržaná vzdialenosť domu od hranice jej pozemku, žalovaný uviedol, že vystupujúca časť stavby ak vystupuje viac ako 1,50 metra od steny. Každá stavba musí byť navrhnutá tak, aby nezasahovala na cudzí pozemok. V danom prípade ide o rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom konkrétne riešenie strechy bude jasné až v stavebnom konaní. K námietke žalobkyne, že stavebný úrad nevysporiadal s jej výhradami, ktoré spracoval ÚHA Mesta Košice 13.04.2012, ku ktorým sa v celom rozsahu pripojila, žalovaný uviedol, že Útvar hlavného architekta Mesta Košice nie je dotknutým orgánom v konaniach stavebného úradu a nevydáva stanoviská, ktoré by boli pre stavebný úrad záväzné. Naviac, projektová dokumentácia rešpektuje pripomienky vznesené v jeho vyjadrení z 13.04.2012 (umiestnenie okien z obytných miestností vo vzťahu k parcele č. 1164/10, stavebná čiara vo vzdialenosti 11 m od osi budúcej komunikácie) a ďalšie pripomienky vyjadrené Útvarom hlavného architekta Mesta Košice vyplývajú priamo zo zákona a budú predmetom stavebného konania. K odvolacím námietkam žalobkyne, že sa stavebný úrad nevysporiadal so skutočnosťou, že na parcelu č. 1164/228 nie sú zabezpečené žiadne prístupové komunikácie, že nie je splnená podmienka preloženie potrubných, telekomunikačných a elektrických rozvodov pod povrch zeme, že chýba vytýčenie existujúcich podzemných vedení a že umiestnenie stavby neumožňuje jej napojenie na vedenia zariadenia verejného, dopravného a technického vybavenia územia, žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby, ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa na ňom stavba, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom a primerane uplatňoval príslušné ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov a rešpektoval požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Námietke žalobkyne, že stavebný úrad nevyhovel jej požiadavke na doplnenie svetlo-technického posudku a nepovažoval za potrebné žiadať stavebníkov o znázornenie priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe, žalovaný uviedol, že navrhovatelia predložili všetky potrebné doklady, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie umiestnenia predmetnej stavby, tak ako to upravuje § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Rozsah dokladov určuje stavebný úrad primerane podľa druhu a účelu stavby. Žalovaný má za to, že akékoľvek doplnenie dokladov by bolo nehospodárne po stránke časovej i ekonomickej. Pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, a preto nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na žalobných dôvodoch a konštatoval, že základným problémom je umiestnenie rodinného domu, ktorý je obrazne väčší ako samotný pozemok. Preto aj v žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za rozhodnutie vydané v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na koncentračnú zásadu, podľa ktorej sa žalovaný mal vysporiadať so všetkými námietkami a neprenechávať ich na ďalšie konanie, v dôsledku čoho budú vznikať ďalšie spory medzi účastníkmi. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení k žalobným námietkam, pričom dodáva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný sa s námietkami, ktoré sa uplatňujú v územnom konaní, vysporiadal vo svojich rozhodnutiach. V územnom konaní nie je totiž možné vysporiadať sa s námietkami, ktoré účastníci môžu uplatniť až v stavebnom konaní. V územnom konaní sa stanovujú podmienky pre umiestnenie stavby, výškopy sa podmienky pre vyhotovenie projektovej dokumentácie. V územnom konaní bol vyhotovený aj svetlo-technický posudok pre stavbu žalobkyne. Všetky podmienky vyplývajúce z vyhlášky č. 532/2002 Z.z. boli dodržané, pričom nesúhlasila s tvrdením splnomocneného zástupcu žalobkyne, že rozmery navrhovanej stavby sú obrazne väčšie ako pozemok stavebníka. Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods.1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 33 ods.1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad. Podľa § 34 ods.1 a 2 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a v ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 35 ods.1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádza do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 36 ods.1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 37 ods.1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, v prípade predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (§ 37 ods.2 stavebného zákona). Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou (§ 37 ods.3 stavebného zákona). Podľa § 39 stavebného zákona po územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území, a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods.1, 2 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku, vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným užívaním územia. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre (§ 6 ods.3 citovanej vyhlášky). V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak na žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 (§ 6 ods.4 citovanej vyhlášky). Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1, alebo podľa územného plánu zóny (§ 6 ods.5 citovanej vyhlášky). Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny (§ 6 ods.7 citovanej vyhlášky). Z citovaného ustanovenia § 39a ods.1 stavebného zákona je zrejmé, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie, ako aj časť územného rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe namietala, že neboli dodržané odstupové vzdialenosti vyplývajúce z ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pretože rodinný dom stavebníkov bol umiestnený vo vzdialenosti 1 meter od spoločnej hranice a podľa žalobkyne táto vzdialenosť podľa citovanej vyhlášky nemôže byť menšia ako 2 metre. K tejto námietke súd uvádza, že vyhláška č. 532/2002 Z.z. uvádza minimálny odstup rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorý nesmie byť menší ako 2 metre. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Z napadnutého rozhodnutia stavebného úradu, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odstupová vzdialenosť umiestňovaného rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne je len 1 meter, ale najbližšia stavba rodinný dom na parcele č. 1164/7 je vzdialený od hranice 10,86 m a medzi už stojacim rodinným domom a umiestňovaným rodinným domom je vzdialenosť 11,86 m. Citovaná vyhláška ďalej v ustanovení § 6 ods.4 upravuje, že stien steny v územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie 2-metrovej vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov. Z uvedeného sa dá vyvodiť, že steny dvoch budov s oknami obytných miestností môžu byť od seba vzdialené 7 m. V preskúmavanom prípade potom súd nepovažuje za opodstatnenú námietku ani ďalšiu námietku žalobkyne, že na umiestňovanej stavbe bolo povolené osadiť okná v obytných miestnostiach oproti protiľahlým obytným miestnostiam rodinného domu žalobkyne, keďže vzdialenosť medzi oboma rodinnými domami je viac ako 11 m. Z toho dôvodu nepovažuje súd za dôvodnú požiadavku žalobkyne, aby okná stavebníkov boli opatrené nepriehľadnými fóliami, prípadne aby obytné miestnosti boli presvetlené sklobetónovými stenami. Námietka žalobkyne, že žalovaný ani stavebný úrad nevyhovenie jej námietkam nie je opodstatnené, pretože stavebný úrad svoje dôvody uviedol konkrétne vo výrokovej časti rozhodnutia o námietkach. Zo spisu, ako aj z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že stavebný úrad vyhovel námietke žalobkyne na doplnenie svetlo-technického posudku vplyvu novej stavby na parc.č. 1164/228 na jej existujúci dom na parcele č. 1164/7. Závery svetlo-technického posudku, ktorý predložili stavebníci, určenie maximálneho prevýšenia rodinného domu na parc.č. 1164/228 vo vzťahu k zrovnávacej rovine, prechádzajúcej okenným otvorom v obývacej izbe rodinného domu žalobkyne, boli zahrnuté do podmienok pre umiestnenie stavby a ďalší stupeň projektovej prípravy. Vzhľadom na odstupovú vzdialenosť medzi rodinným domom žalobkyne a umiestňovaným rodinným domom stavebníkov 11,86 m, ani súd nepovažoval za opodstatnenú požiadavku žalobkyne doplniť svetlo-technický posudok o znázornenie priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na nerovnaký prístup stavebného úradu k riešeniu námietok účastníkov konania - vlastníkov susedných pozemkov, súd uvádza, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby ohľadom vybavenia námietky vlastníka pozemku parc.č. 1164/10. Z obsahu žaloby, ani z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že vzdialenosť rodinného domu a pristaveného k tejto parcele, je rovnaká ako vzdialenosť rodinného domu žalobkyne, a teda že stavebný úrad konal v rozpore so zásadou rovnosti všetkých účastníkov. K námietke žalobkyne, že navrhovaná sedlová strecha bude vystupovať 1,5 m od steny umiestňovaného domu, a teda bude zasahovať do pozemku žalobkyne, súd rovnako ako správny orgán poukazuje na ustanovenie § 6 ods.7 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,5 m od steny. Ďalšie podrobnosti budú riešené v stavebnom konaní v prípade, ak stavebník podá žiadosť o vydanie stavebného povolenia a v tomto štádiu konania si žalobkyňa ako účastníčka konania bude môcť uplatniť námietky, o ktorých bude stavebný úrad rozhodovať. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobkyne, a to že sa stavebný úrad nedostatočne zaoberal s námietkami žalobkyne, ktorými sa pripojila k námietkam ÚHA Mesta Košice, ďalej že sa nezaoberal otázkou chýbajúcej miestnej komunikácie, napojenia na inžinierske siete, súd tieto námietky považuje za neopodstatnené, pretože z napadnutého rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že v podmienkach územného rozhodnutia pod č. 1 - 26 sú uvedené konkrétne podmienky a požiadavky stavebného úradu na realizovanie prípojok inžinierskych sietí, elektrickej, plynovej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky, na vytvorenie podmienok pre zadržanie dažďovej vody, na vybudovanie miestnej komunikácie. Požiadavky ÚHA Mesta Košice uvedené písomne dňa 13.04.2012 stavebný úrad rešpektoval, pokiaľ ide o jeho pripomienky k odstupu 2 m od hranice parcely č. 1164/10 a osadenie okien rodinného domu umiestnenej na tejto parcele a rešpektoval pripomienku, aby stavebná čiara bola vo vzdialenosti 11 m od osi budúcej komunikácie, ktorej trasa je v zmysle ÚPN-Z, pričom ďalšie pripomienky, a to prerokovanie napojenia rodinného domu na inžinierske siete s ich správcami, vytvorenie podmienok pre zadržiavanie dažďovej vody zo strechy a spevnených plôch, podmieniť užívanie rodinného domu s vybudovaním miestnej komunikácie a jeho napojenia na verejné inžinierske siete budú riešené v štádiu stavebného konania. Preto súd ani túto námietku žalobkyne nepovažuje za dôvodnú. Súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného, že nemôže zohľadňovať budúci zámer žalobkyne postaviť betónový plot na hranici s pozemkom susediacim s pozemkom stavebníka, pretože túto otázku môže rieši v zmysle stavebného zákona až po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia, eventuálne ohlásenia príslušnému stavebnému úradu. K ďalšej námietke žalobkyne, že vzdialenosť 1 m od spoločnej hranice pozemku neumožní stavebníkovi údržbu tohto domu, súd nepovažuje za opodstatnenú vzhľadom na povinnosti vlastníka susedného pozemku umožniť vstup na pozemok s cieľom riadnej údržby nehnuteľnosti. S námietkou žalobkyne ohľadom rozporu s § 5 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarom, sa súd nezaoberal, pretože túto námietku v územnom konaní nevzniesla. Pre úplnosť však je potrebné dodať, že projektová dokumentácia predložená stavebníkmi obsahuje projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorý posudzoval protipožiarnu bezpečnosť navrhovanej novostavby. Protipožiarne zabezpečenie stavby bude riešené a posudzované stavebným úradom v štádiu stavebného konania. Žalobkyňa napokon namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože sa nevysporiadal so všetkými jej námietkami, konkrétne osadenie okien v protiľahlých stenách, vzdialenosti stavieb od spoločných hraníc a podobne. Po posúdení formálnych a obsahových náležitostí rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu, z hľadiska ustanovenia § 47 správneho poriadku súd konštatuje, že obidve rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti správneho rozhodnutia, z odôvodnenia je možné vyvodiť ako sa stavebný úrad, aj žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne. Napadnuté rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových zistení aj argumentáciu, ktorá odôvodňuje záver správneho orgánu uvedeného vo výroku preskúmavaných rozhodnutí. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu Mesta Košice dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods.1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.