Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201263 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201263.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, Námestie mieru č. 804, Trebišov, za účasti: R. N., bytom B. Č.. XXX/X, I., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Trebišov zo dňa 27. 06. 2013 č. vkladu V 1056/2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Trebišov zo dňa 27. 06. 2013 č. vkladu: V 1056/2013. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa zo dňa 27. 06. 2013 č. vkladu: V 1056/2013 Správa katastra Trebišov zamietla podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo dňa 14. 05. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve R. N. v katastrálnom území Z., obec N. R., T. N. R., zapísaných na LV č. XXXX, a v katastrálnom území I., obec I., okres G., zapísaných na LV č. XXX, ktoré sú bližšie špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva č. 167/2013-RAČ zo dňa 14. 05. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca Ivan Kováč, zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 06. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov, aj poplatok k sume, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je povinná skúmať, či zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (Dohoda o plnomocenstve), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo v pretlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 20.06.2012 na zabezpečenie pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, žeby splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi. Z uvedeného dôvodu považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konštatovala, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom .Názor, že záložná zmluva je absolútne neplatná, opiera aj o názor súdu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 z 12.12.2007, Krajského súdu v Žiline č. 29 Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre č. 19 Sp/7/2012. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 29. 07. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané rozhodnutie správy katastra zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Nesúhlasila s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Poukázala na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného, vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedla, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Vyslovila názor, že predmetné plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Ďalej navrhovateľka uviedla, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 09. 09. 2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v jeho odôvodnení s tým, že námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom R. N. dňa 20. 06. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok, vrátane úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení zo dňa 20. 06. 2012 R. N.Č. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 21. 06. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých. Dňa 14. 05. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci zmluvu o zriadení záložného práva č. 167/2013-RAČ, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 901501141 zo dňa 20. 06. 2012. Navrhovateľka ani odporca sa na pojednávanie dňa 14. 01. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 02. 01. 2014, v ktorom zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez jej prítomnosti. Odporca svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnil ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Účastník R. N. si zásielku, obsah ktorej tvorilo predvolanie na pojednávanie v úložnej lehote neprevzal, ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa na uvedenej vrátenej zásielke, pričom táto bola súdu vrátená dňa 10. 01. 2014. Vychádzajúc z ustanovenia § 46 ods. 2 O. s. p. súd považuje predvolanie na pojednávanie za doručené účastníkovi dňa 10. 01. 2014. Preto súd postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t. j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo a posúva hranice neprimeraných praktík „contra bonos mores“, ktoré spochybňujú dlhodobo formované základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania (vžitia) subjektmi právnych vzťahov. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom Ivanom Kováčom, ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 20. 06. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva o úvere zo dňa 20. 06. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 21. 06. 2012. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jemu do vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Splnomocnenie na právny úkon, týkajúci sa práv k nehnuteľnostiam, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre predmetnú zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto ProHelp - občianske združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka R. N.. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom. S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.