KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice12. 5. 2014plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/46/2013 z 12. 5. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 12. mája 2014, sp. zn. 2Sp/46/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201272.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201272
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201272.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krjaksý súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľky V. L. U. Š.
Č. R. I. T. O. S. V. , bývajúcej v N.R., Z. XX, proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Košice,
Moyzesova 18, Košice, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu z 02.09.2013 sp.zn. 7293/2013
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu z 02.09.2013 sp.zn. 7293/2013 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie
konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Odporca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,- eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej iba zákon) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci.
V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
doručenej odporcovi dňa 28.08.2013 požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci
vydania dedičstva od nepravých dedičov. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka
na centrum obrátila nebola vylúčená bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľka nesplnila jednu z troch
kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc uvedenú v § 6 ods.1 zákona, odporca
nezaujal stanovisko k tomu, či navrhovateľka spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze.

Na preukázanie skutkového stavu navrhovateľka predložila osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.12.2007
sp.zn. 39D/270/2006, Dnot/132/2006 vydané v dedičskej veci po poručiteľovi W. L., E.. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom M. XX, N., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007. Ďalej predložila úmrtný
list poručiteľa, fotokópiu žaloby podanú na Okresný súd Košice II. dňa 13.05.2013, v ktorom sa
navrhovateľka domáha toho, aby „bol odobratý list vlastníctva na byt na M. 11“ W. G., doplnenie žaloby
zo dňa 25.06.2013, uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 04.04.2013 č.k. 24D/123/2013-138,
ktorým súd zastavil konanie v dedičskej veci po poručiteľovi W. L. v konaní o novoobjavený majetok -
byt na M. U. XX v Košiciach, z dôvodu, že tento majetok bol prejednaný v dedičskom konaní vedenom
pod sp.zn. 39D/270/2006.

Odporca dňa 30.08.2013 si do spisu doložil čiastočný výpis z Y.. XXXX, okres Košice IV., obec Košice
- Nad Jazerom, N..Ú.. V., podľa ktorého je W. G. , nar. XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 16 na



V. poschodí vo vchode č.XX I. M. ulici v Košiciach. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je
osvedčenie o dedičstve sp.zn. 39D/270/2006, Dnot/132/2006.

Odporca citujúc ustanovenia § 468, § 485 Občianskeho zákonníka, § 101 a § 105 Občianskeho
zákonníka poukázal na to, že ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína
plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Odporca na základe získaných dôkazov zistil, že navrhovateľka sa žalobou domáha vydania dedičstva,
a to bytu č. XX I. O.. B. vo vchode č. XX I. M. U. O. N., ktorý je vo vlastníctve W. G.. Predmetný
byt nadobudla vlastníčka v dedičskom konaní po poručiteľovi W. L., ktorý zomrel dňa 27.04.2006. V
konaní bolo preukázané, že poručiteľ zanechal jedinú dcéru - navrhovateľku, ktorej pobyt bol neznámy.
Vzhľadom na to podľa ustanovenia § 468 Občianskeho zákonníka na dcéru poručiteľa sa v dedičskom
konaní neprihliadalo a nastúpilo dedenie zo zákona v II. dedičskej skupine. Dedičmi v II. dedičskej
skupine boli F. L., matka poručiteľa F. W. G., družka poručiteľa. Dedičské konanie po poručiteľovi W.
L. bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp.zn. 39D/270/2006, Dnot/132/2006 z 11.12.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007.

Navrhovateľka podala žalobu v právnej veci vydania dedičstva o nepravého dediča na príslušný súd
až dňa 13.05.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá navrhovateľke uplynula dňa
11.12.2010. Odporca mal na základe týchto dôkazov za preukázané, že žiadateľka nespĺňa podmienku
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 6 ods.1,2, § 6a ods.1 zákona. Preto dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa
podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle týchto zákonných ustanovení a rozhodol tak, že
navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom po jeho
doplnení uviedla, že ako jediné dieťa poručiteľa W. L. prichádza do úvahy ako dedič v I. dedičskej
skupine, v dôsledku čoho mala zdediť celý poručiteľov majetok vymenovaný v osvedčení o dedičstve
zo dňa 11.12.2007 pod sp.zn. 39/D/270/2006, Dnot/132/2006. Uviedla, že o smrti svojho otca ju nikto
neinformoval, ani o dedičskom konaní a tak predmetný byt nadobudla W. G. ako spolužijúca osoba
poručiteľa. Konštatovala, že nie je pravdou skutočnosť, že sa v čase, keď sa uskutočňovalo dedičské
konanie zdržiavala na neznámom mieste tak ako je to uvedené v záhlaví osvedčenia o dedičstve a
nesúhlasila ani s právnym názorom odporcu, že po uplynutí premlčacej lehoty nespĺňa podmienku pre
poskytnutie právnej pomoci.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
listinami, ktoré predložila navrhovateľka s opravným prostriedkom, oboznámil sa s administratívnym
spisom odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

V preskúmavanej veci odporca nepriznal navrhovateľke nárok na právnu pomoc poskytovanú podľa
zákona o bezplatnej právnej pomoci v konaní na Okresnom súde Košice II., v ktorom sa navrhovateľka
domáha vydania dedičstva po poručiteľovi W. L., a to bytu č. 16 na V. poschodí vo chode č.11 na
M. U. O. N. zapísanom na LV č. XXXX, okres Košice IV., obec Košice - Nad jazerom, kat. úz. V.
od nepravého dediča W. G., ktorá vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti nadobudla dedením v dedičskom
konaní vednom pod sp.zn. 39D/270/2006. Z obsahu spomínaného dedičského rozhodnutia vyplýva,
že navrhovateľka ako jediná dcéra poručiteľa bola v dedičskom konaní zastúpená opatrovníkom, ktorý
jej bol ustanovený z dôvodu, že sa v čase uskutočňovania dedičského konania zdržiavala na neznámom
mieste. V zmysle ustanovenia § 468 Občianskeho zákonníka sa na navrhovateľku, ktorá bola o svojom
dedičskom práve upovedomená vyhláškou súdu a ktorá o sebe v lehote nedala vedieť, pri prejednávaní
dedičstva neprihliadalo. Z uvedeného dôvodu bolo dedenie zo zákona v II. dedičskej skupine, v ktorej
prichádzali do úvahy matka poručiteľa F. L. F. W. G. ako spolužijúca osoba. Predmetom dedenia bola
okrem iného nehnuteľnosť v kat. úz. V. zapísaná na LV č. XXXX ako obytný dom č.súp. 1469 na parc.č.
2500, 2501, 2502, 2503, 2504, 2505, 2506,2507,2508,2509,2510, 2511 v podiele 25/1000-in a byt č.
16 na V. poschodí obytného domu č. súp. XXXXX v Košiciach na ulici M. Č..XX na mene poručiteľa
pod B285 v celosti. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a na základe, ktorej uvedenú



nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva W. G.. Osvedčenie o dedičstve vydané dňa 11.12.2007 č.k.
39D/270/2006 nadobudlo toho istého dňa ,t.j. 11.12.2007 aj právoplatnosť.

Odporca konštatoval, že navrhovateľka podala žalobu na okresný súd dňa 13.05.2013, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, a preto pre nesplnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu
nesplnila podmienky pre poskytnutie právnej pomoci a z toho dôvodu odporca nárok na poskytovanie
právnej pomoci nepriznal.

Podľa § 3 ods.1 zákona tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:

a/ v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v Správnom súdnictve a v tých veciach aj v konaní pred
ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“),

b/ v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach a
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,

c/ v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred
správnym súdom v Správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom SR.

Podľa § 6 ods.1 zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:

a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,

b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,

c/ hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods.2 zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa ods. 1 písm.a/ a b/ musí fyzická
osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6a ods.1 zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci
určeným advokátom, alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho
zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b/ a písm. c/ tým nie
je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.2 sa použije primerane.

Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 25 ods.1 zákona na konanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a súvisiacich nárokoch podľa
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V preskúmavanej veci je spornou skutočnosťou otázka
posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 13C/78/2013 možno vo vzťahu
k navrhovateľke konštatovať zrejmú bezúspešnosť, ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci
poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Z ustanovenia § 8 zákona vyplýva, že jedným z dôvodov bezúspešnosti sporu je skutočnosť, že právo
ktorého navrhovateľ eventuálne žalobca uplatňuje sa premlčalo.



Z ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietky dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 105 Občianskeho zákonníka ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485),
začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 5Sžo/56/2013 zo dňa 31.10.2013 vyslovil právny názor, že
samouplynutie premlčacej doby síce oslabuje právo žalobcu v občianskoprávnom konaní, avšak
nemožno na základe neho vyvodiť zrejmú bezúspešnosť. V opačnom prípade by išlo o zásah do
konania, hraničiaci s narušením zásady rovnosti strán v súdnom konaní, kedy centrum právnej pomoci
ako tretí subjekt skúma premlčanie, čím v konečnom dôsledku napomáha budovaniu obrany žalovaného
bez toho, že by bolo jeho zástupcom v konaní. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že
hoci odporca v tomto smere rešpektoval § 8 zákona, je nevyhnutné, aby tak robil s čo najmenšími
následkami pre vzťah, ktorý je predmetom sporu v občianskoprávnom konaní. Teda, aby § 8 zákona
realizoval v súlade s článkom 152 ods.4 Ústavy SR, v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto
ústavou. Najvyšší súd SR poukázal tiež na článok 13 ods.2, 3 a 4 Ústavy SR v ktorých sú ustanovené
možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Ako vyplýva z článku 13 ods.2 Ústavy SR medze
základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Následné zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré
spĺňajú ustanovené podmienky (článok 13 ods.3 Ústavy SR); a napokon pri obmedzovaní základných
prvá a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysle. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na
ustanovený cieľ (článok 13 ods.4 Ústavy SR). Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že bezúspešnosť sporu
je pre potreby posúdenia žiadosti o právnu pomoc skúmaná len povrchne, nie je úlohou centra právnej
pomoci a ani súdu v Správnom súdnictve ísť do hĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha
súdu konajúcemu vo veci samej. Preto ani názor vyslovený v takomto konaní o poskytnutie právnej
pomoci nie je záväzný pre konanie a rozhodnutie o veci samej. Toto vyplýva aj z oddelenia subjektov
rozhodujúcich o veci a rozhodujúcich o poskytnutí či neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci, kedy
druhý z orgánov nemá a nemôže mať k dispozícii taký komplexný prehľad o veci, aký má orgán, ktorý
o nej koná. Preto sa môže zaoberať len tým, čo je zrejmé, pričom má však povinnosť vyplývajúcu mu
z § 25 ods.1 zákona a § 32, 47 ods.1, 3 Správneho poriadku v rámci zákonom ustanovených medzí
čo najpresnejšie zistiť skutočný stav veci a z neho vyvodiť správne závery a tieto riadne odôvodniť.
Najvyšší súd SR v spomínanom rozsudku ešte uviedol, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods.1 písm.b/
zákona nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť
sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom
prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie
právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc
garantovaného ústavou SR, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy SR tak, aby do
toho práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa krajský súd stotožňuje bolo
potrebné opravnému prostriedku navrhovateľky vyhovieť a napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p.)
zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie konanie (§ 250q ods.2 O.s.p.). V novom konaní je odporca povinný
posúdiť žiadosť navrhovateľky z hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 6 ods.1 zákona , pričom vo
vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

Navrhovateľka bola vo veci úspešná, ale právo na náhradu trov si neuplatnila, preto jej toto právo súd
nepriznal. Odporcovi právo na náhradu trov zo zákona nepatrí.

Neúspešný odporca je povinný zaplatiť Krajskému súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,- eur
podľa položky č. 10 písm.b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok
na účet Krajského súdu v Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Citované v ďalších rozhodnutiach