Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201272 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201272.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krjaksý súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľky V. L. U. Š. Č. R. I. T. O. S. V. , bývajúcej v N.R., Z. XX, proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu z 02.09.2013 sp.zn. 7293/2013 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu z 02.09.2013 sp.zn. 7293/2013 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . Odporca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi dňa 28.08.2013 požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vydania dedičstva od nepravých dedičov. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka na centrum obrátila nebola vylúčená bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc uvedenú v § 6 ods.1 zákona, odporca nezaujal stanovisko k tomu, či navrhovateľka spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze. Na preukázanie skutkového stavu navrhovateľka predložila osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.12.2007 sp.zn. 39D/270/2006, Dnot/132/2006 vydané v dedičskej veci po poručiteľovi W. L., E.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, N., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007. Ďalej predložila úmrtný list poručiteľa, fotokópiu žaloby podanú na Okresný súd Košice II. dňa 13.05.2013, v ktorom sa navrhovateľka domáha toho, aby „bol odobratý list vlastníctva na byt na M. 11“ W. G., doplnenie žaloby zo dňa 25.06.2013, uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 04.04.2013 č.k. 24D/123/2013-138, ktorým súd zastavil konanie v dedičskej veci po poručiteľovi W. L. v konaní o novoobjavený majetok - byt na M. U. XX v Košiciach, z dôvodu, že tento majetok bol prejednaný v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 39D/270/2006. Odporca dňa 30.08.2013 si do spisu doložil čiastočný výpis z Y.. XXXX, okres Košice IV., obec Košice - Nad Jazerom, N..Ú.. V., podľa ktorého je W. G. , nar. XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 16 na V. poschodí vo vchode č.XX I. M. ulici v Košiciach. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je osvedčenie o dedičstve sp.zn. 39D/270/2006, Dnot/132/2006. Odporca citujúc ustanovenia § 468, § 485 Občianskeho zákonníka, § 101 a § 105 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Odporca na základe získaných dôkazov zistil, že navrhovateľka sa žalobou domáha vydania dedičstva, a to bytu č. XX I. O.. B. vo vchode č. XX I. M. U. O. N., ktorý je vo vlastníctve W. G.. Predmetný byt nadobudla vlastníčka v dedičskom konaní po poručiteľovi W. L., ktorý zomrel dňa 27.04.2006. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ zanechal jedinú dcéru - navrhovateľku, ktorej pobyt bol neznámy. Vzhľadom na to podľa ustanovenia § 468 Občianskeho zákonníka na dcéru poručiteľa sa v dedičskom konaní neprihliadalo a nastúpilo dedenie zo zákona v II. dedičskej skupine. Dedičmi v II. dedičskej skupine boli F. L., matka poručiteľa F. W. G., družka poručiteľa. Dedičské konanie po poručiteľovi W. L. bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp.zn. 39D/270/2006, Dnot/132/2006 z 11.12.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007. Navrhovateľka podala žalobu v právnej veci vydania dedičstva o nepravého dediča na príslušný súd až dňa 13.05.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá navrhovateľke uplynula dňa 11.12.2010. Odporca mal na základe týchto dôkazov za preukázané, že žiadateľka nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods.1,2, § 6a ods.1 zákona. Preto dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle týchto zákonných ustanovení a rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom po jeho doplnení uviedla, že ako jediné dieťa poručiteľa W. L. prichádza do úvahy ako dedič v I. dedičskej skupine, v dôsledku čoho mala zdediť celý poručiteľov majetok vymenovaný v osvedčení o dedičstve zo dňa 11.12.2007 pod sp.zn. 39/D/270/2006, Dnot/132/2006. Uviedla, že o smrti svojho otca ju nikto neinformoval, ani o dedičskom konaní a tak predmetný byt nadobudla W. G. ako spolužijúca osoba poručiteľa. Konštatovala, že nie je pravdou skutočnosť, že sa v čase, keď sa uskutočňovalo dedičské konanie zdržiavala na neznámom mieste tak ako je to uvedené v záhlaví osvedčenia o dedičstve a nesúhlasila ani s právnym názorom odporcu, že po uplynutí premlčacej lehoty nespĺňa podmienku pre poskytnutie právnej pomoci. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s listinami, ktoré predložila navrhovateľka s opravným prostriedkom, oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. V preskúmavanej veci odporca nepriznal navrhovateľke nárok na právnu pomoc poskytovanú podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci v konaní na Okresnom súde Košice II., v ktorom sa navrhovateľka domáha vydania dedičstva po poručiteľovi W. L., a to bytu č. 16 na V. poschodí vo chode č.11 na M. U. O. N. zapísanom na LV č. XXXX, okres Košice IV., obec Košice - Nad jazerom, kat. úz. V. od nepravého dediča W. G., ktorá vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti nadobudla dedením v dedičskom konaní vednom pod sp.zn. 39D/270/2006. Z obsahu spomínaného dedičského rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka ako jediná dcéra poručiteľa bola v dedičskom konaní zastúpená opatrovníkom, ktorý jej bol ustanovený z dôvodu, že sa v čase uskutočňovania dedičského konania zdržiavala na neznámom mieste. V zmysle ustanovenia § 468 Občianskeho zákonníka sa na navrhovateľku, ktorá bola o svojom dedičskom práve upovedomená vyhláškou súdu a ktorá o sebe v lehote nedala vedieť, pri prejednávaní dedičstva neprihliadalo. Z uvedeného dôvodu bolo dedenie zo zákona v II. dedičskej skupine, v ktorej prichádzali do úvahy matka poručiteľa F. L. F. W. G. ako spolužijúca osoba. Predmetom dedenia bola okrem iného nehnuteľnosť v kat. úz. V. zapísaná na LV č. XXXX ako obytný dom č.súp. 1469 na parc.č. 2500, 2501, 2502, 2503, 2504, 2505, 2506,2507,2508,2509,2510, 2511 v podiele 25/1000-in a byt č. 16 na V. poschodí obytného domu č. súp. XXXXX v Košiciach na ulici M. Č..XX na mene poručiteľa pod B285 v celosti. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a na základe, ktorej uvedenú nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva W. G.. Osvedčenie o dedičstve vydané dňa 11.12.2007 č.k. 39D/270/2006 nadobudlo toho istého dňa ,t.j. 11.12.2007 aj právoplatnosť. Odporca konštatoval, že navrhovateľka podala žalobu na okresný súd dňa 13.05.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto pre nesplnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu nesplnila podmienky pre poskytnutie právnej pomoci a z toho dôvodu odporca nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal. Podľa § 3 ods.1 zákona tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a/ v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v Správnom súdnictve a v tých veciach aj v konaní pred ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“), b/ v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach a pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c/ v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred správnym súdom v Správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom SR. Podľa § 6 ods.1 zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, c/ hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods.2 zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa ods. 1 písm.a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods.1 zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom, alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b/ a písm. c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.2 sa použije primerane. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 25 ods.1 zákona na konanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V preskúmavanej veci je spornou skutočnosťou otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 13C/78/2013 možno vo vzťahu k navrhovateľke konštatovať zrejmú bezúspešnosť, ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Z ustanovenia § 8 zákona vyplýva, že jedným z dôvodov bezúspešnosti sporu je skutočnosť, že právo ktorého navrhovateľ eventuálne žalobca uplatňuje sa premlčalo. Z ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietky dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Podľa § 105 Občianskeho zákonníka ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 5Sžo/56/2013 zo dňa 31.10.2013 vyslovil právny názor, že samouplynutie premlčacej doby síce oslabuje právo žalobcu v občianskoprávnom konaní, avšak nemožno na základe neho vyvodiť zrejmú bezúspešnosť. V opačnom prípade by išlo o zásah do konania, hraničiaci s narušením zásady rovnosti strán v súdnom konaní, kedy centrum právnej pomoci ako tretí subjekt skúma premlčanie, čím v konečnom dôsledku napomáha budovaniu obrany žalovaného bez toho, že by bolo jeho zástupcom v konaní. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že hoci odporca v tomto smere rešpektoval § 8 zákona, je nevyhnutné, aby tak robil s čo najmenšími následkami pre vzťah, ktorý je predmetom sporu v občianskoprávnom konaní. Teda, aby § 8 zákona realizoval v súlade s článkom 152 ods.4 Ústavy SR, v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Najvyšší súd SR poukázal tiež na článok 13 ods.2, 3 a 4 Ústavy SR v ktorých sú ustanovené možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Ako vyplýva z článku 13 ods.2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Následné zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (článok 13 ods.3 Ústavy SR); a napokon pri obmedzovaní základných prvá a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysle. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (článok 13 ods.4 Ústavy SR). Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že bezúspešnosť sporu je pre potreby posúdenia žiadosti o právnu pomoc skúmaná len povrchne, nie je úlohou centra právnej pomoci a ani súdu v Správnom súdnictve ísť do hĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha súdu konajúcemu vo veci samej. Preto ani názor vyslovený v takomto konaní o poskytnutie právnej pomoci nie je záväzný pre konanie a rozhodnutie o veci samej. Toto vyplýva aj z oddelenia subjektov rozhodujúcich o veci a rozhodujúcich o poskytnutí či neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci, kedy druhý z orgánov nemá a nemôže mať k dispozícii taký komplexný prehľad o veci, aký má orgán, ktorý o nej koná. Preto sa môže zaoberať len tým, čo je zrejmé, pričom má však povinnosť vyplývajúcu mu z § 25 ods.1 zákona a § 32, 47 ods.1, 3 Správneho poriadku v rámci zákonom ustanovených medzí čo najpresnejšie zistiť skutočný stav veci a z neho vyvodiť správne závery a tieto riadne odôvodniť. Najvyšší súd SR v spomínanom rozsudku ešte uviedol, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods.1 písm.b/ zákona nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou SR, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy SR tak, aby do toho práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa krajský súd stotožňuje bolo potrebné opravnému prostriedku navrhovateľky vyhovieť a napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p.) zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie konanie (§ 250q ods.2 O.s.p.). V novom konaní je odporca povinný posúdiť žiadosť navrhovateľky z hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 6 ods.1 zákona , pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Navrhovateľka bola vo veci úspešná, ale právo na náhradu trov si neuplatnila, preto jej toto právo súd nepriznal. Odporcovi právo na náhradu trov zo zákona nepatrí. Neúspešný odporca je povinný zaplatiť Krajskému súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,- eur podľa položky č. 10 písm.b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Krajského súdu v Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.