Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/213/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201349 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201349.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne V. U., bytom G., P. Č.. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 09. 2013 č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/15765, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 02. 09. 2013 č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/15765 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26. 04. 2013 č. KE2/SPC/SOC/2013/107441, ktorým s poukazom na ust. § 17 ods.1, § 15 ods. 3, § 55 ods. 7, § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vydanie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a jeho vyhotovenie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 26. 08. 2013, ktorý sa stotožnil s názorom a závermi prvostupňového posudkového lekára, obsiahnutými v jeho posudku zo dňa 11. 04. 2013, miera funkčnej poruchy žalobkyne je 70 %, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy bola stanovená podľa časti III, bod 8 písm. d) prílohy č. 3 k uvedenému zákonu pre chronické komplikácie cukrovky, pričom posudkový lekár v posudku uviedol, že u žalobkyne sa jedná o slabozrakosť pravého oka (0,06) a praktickú slepotu ľavého oka (VI.3.b.), ktorá je hodnotená mierou funkčnej poruchy taktiež 70 %. Posudkový lekár vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov a zohľadnené boli všetky odborné lekárske nálezy, nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii. vrátane očného nálezu, ktorý bol doložený s odvolaním. Podľa komplexného posudku žalovaného zo dňa 03. 09. 2013 žalobkyňa v zmysle § 14 ods. 6 písm. a), b), c) citovaného zákona č. 447/2008 Z. z. nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Vzhľadom na uvedené nespĺňa rozhodujúcu a zákonom stanovenú podmienku na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalovaný zdôraznil, že na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa v zmysle § 15 ods. cit. zákona sa vypracúva iba lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo ods. 15, ktorý je podkladom pre rozhodnutie o žiadosti žiadateľa v uvedenom zmysle, ale môže ním byť aj komplexný posudok, ak je vypracovaný, ako to bolo v tomto prípade. Včas podanou žalobou zo dňa 04. 10. 2013, podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 04. 10. 2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázala na to, že zhoršený stav zrakových funkcií potvrdzuje odborný lekársky nález zo dňa 15. 05. 2013, z ktorého podľa jej názoru vyplýva, že na jedno oko je slepá a na druhom oku má praktickú slepotu. Preto je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a má nárok na vydanie parkovacieho preukazu. V tejto súvislosti pripojila k žalobe i vyjadrenie svojho osobného asistenta. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 11. 2013 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových i právnych dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí konštatujúc, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov vrátane očného nálezu zo dňa 15. 05. 2013. Poukázal na vyjadrenie posudkového lekára oddelenia posudkových činností žalovaného k žalobe, v zmysle ktorého z odborných nálezov obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že žalobkyňa je sledovaná očným lekárom od r. 1995, pričom od roku 2010 na vyšetrení nebola a udáva zhoršenie zraku. V závere nálezu zo dňa 15. 05. 2013 je uvedené, že u žalobkyne ide praktickú slepotu pravého oka a slepotu ľavého oka, pričom z nálezov nevyplynuli pochybnosti o správnosti diagnostického záveru a o potrebe doplnenia dokazovania. V časti “B“ lekárskeho posudku žalovaného bola uvedená aj miera zníženia zrakovej ostrosti( zistená pri očnom vyšetrení 15. 05. 2013), ktorá bola posúdená na základe Klasifikácie závažnosti oslabenia zraku uvedenej v kapitole VI prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., podľa ktorej u žalobkyne ide o ťažkú slabozrakosť pravého oka a praktickú slepotu ľavého oka. Nejde u nej teda o praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí v zmysle platnej právnej úpravy. Preto nespĺňa kritériá v zmysle § 14 ods. 6 a § 17 ods. citovaného zákona. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa 12. 03. 2013 podala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Košice žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára ÚPSVaR Košice, oddelenia posudkových činností zo dňa 11. 04. 2013, vypracovaného na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s celkovou mierou funkčnej poruchy 70 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým je diabetes mellitus II. typu kompenzovaný inzulínom s chronickými komplikáciami (kapitola III, bod 8, písm. d) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. - 70 - 80 %), pričom zistená bola u nej aj slabozrakosť pravého oka pri slepote ľavého oka (kapitola VI, bod 3, písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z - 60 - 70 %). Má zníženú orientačnú a komunikačnú schopnosť, v sebaobsluhe je sebestačná, v mobilite nie je postihnutá. Je odkázaná na osobnú asistenciu podľa prílohy č. 4 k cit. zákonu, je schopná využívať prostriedky MHD v zmysle nástupu a výstupu, premiestnenia na zastávku MHD, zvláda aj iné situácie, vyžaduje sprievod druhej osoby. ÚPSVaR Košice vydal dňa 26. 04. 2013 pod č. KE2/SPC/SOC/2013/107441 rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu nevyhovel s poukazom na závery citovaného lekárskeho posudku, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nie je podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a taktiež nemá úplnú ani praktickú slepotu oboch očí. Je schopná sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, a taktiež je schopná zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 16. 05. 2013, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, pričom k odvolaniu pripojila nový nález očnej ambulancie O.. F. zo dňa 15. 05. 2013, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že pre jej ťažké postihnutie očí nie je schopná dôstojne a bez ohrozenia zdravia cestovať v MHD a je odkázaná na individuálnu prepravu. Posudkový lekár žalovaného, ako to vyplýva z jeho lekárskeho posudku zo dňa 26. 08. 2013 zhodne ako posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňu je potrebné považovať za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %, určenej podľa § 12 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. jeho kapitoly III, bodu 8 písm. d) prílohy č. 3 cit. zák. Tento vyhodnotil okrem iných aj žalobkyňou k odvolaniu pripojený odborný lekársky nález, z ktorého vyvodil záver, že u žalobkyne ide o slabozrakosť pravého oka (0,06) a praktickú slepotu ľavého oka. Konštatoval, že táto podľa § 14 ods. 6 písm. a),b) a c) nespĺňa kritériá pre individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Podľa komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností - pracovisko Košice zo dňa 03. 09. 2013 č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/15951 žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %, určenej podľa § 12 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. jeho kapitoly III, bodu 8 písm. d) prílohy č. 3 cit. zák. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má zníženú pohybovú schopnosť. V sprievode inej fyzickej osoby je schopná premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, a taktiež je schopná zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu v prostriedkoch hromadnej dopravy osôb. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti mobility a orientácie kompenzácie jej ťažkého zdravotného postihnutia navrhnuté neboli. Je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby - osobnú asistenciu pri jednotlivých činnostiach v posudku špecifikovaných, kompenzovateľnú peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 330 hodín v kalendárnom roku. Je odkázaná na sprievodcu. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že u žalobkyne nebol zistený taký funkčný deficit ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jej mobilitu do takej miery, aby bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalobkyňa sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, pričom svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnila s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav prostredníctvom osobného asistenta, ktorý súdu nepredložil lekárske potvrdenie a uviedol, že žalobkyňa nežiada o odročenie pojednávania. Preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti. Zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí i písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené. Poukázala na to, že aj keď nebolo povinnosťou správneho orgánu na posúdenie splnenia podmienok na parkovací preukaz vypracovať komplexný posudok, žalovaný ho vzhľadom na zdravotné postihnutia, ktorými žalobkyňa trpí, vypracoval, pričom jeho závery boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého žalobkyňa podmienky pre vydanie parkovacieho preukazu nespĺňa. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa § 14 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti: a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, alebo c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 55 ods.7 cit. zákona podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13, alebo podľa § 11 ods. 15, alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne oba orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s určenou mierou funkčnej poruchy v rozsahu 70 % pre diabetes mellitus II. typu kompenzovaný inzulínom s chronickými komplikáciami (kapitola III, bod 8, písm. d) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.), ako aj postihnutie zraku (kapitola VI, bod 3, písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z ). Zo žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezov očnej ambulancie O.. F. zo dňa 06. 03. 2013 a zo dňa 15. 05. 2013, vyplynulo, že menovaná je sledovaná očným lekárom od roku 1995, pričom od r. 2010 na vyšetrení nebola a udáva zhoršenie zraku. V závere prvého nálezu je uvedené, že u nej ide o slabozrakosť pravého oka a slepotu ľavého oka a v druhom, aktuálnejšom, že u nej ide o praktickú slepotu pravého oka a slepotu ľavého oka. Pri poslednom vyšetrení bola uvedená aj zistená miera zníženia zrakovej ostrosti, ktorá bola posúdená na základe Klasifikácie závažnosti oslabenia zraku uvedenej v kapitole VI cit. prílohy k zákonu č. 447/2008 Z. z., podľa ktorej pri posúdení zrakovej ostrosti s najlepšou možnou korekciou u žalobkyne ide o ťažkú slabozrakosť pravého oka a praktickú slepotu ľavého oka, ako to vyplýva z vyjadrenia posudkového lekára žalovaného zo dňa 19. 11. 2013, obsiahnutého v administratívnom spise. Správne orgány vyhodnotili všetky dôkazy predložené žalobkyňou a závery z nich vyvodené logicky odôvodnili. Keďže žalobkyňa v konaní iné dôkazy nepredložila, nepreukázala splnenie podmienok pre vydanie parkovacieho preukazu v zmysle citovanej právnej úpravy. Vyjadrenie osobného asistenta zo dňa 25. 09. 2013, pripojené k žalobe je z hľadiska platnej právnej úpravy pre posúdenie tejto veci právne irelevantné. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol. Súd žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p., pretože táto v konaní úspešná nebola. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.