KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice18. 2. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/232/2013 z 18. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 18. februára 2014, sp. zn. 7S/232/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201506.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/232/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201506
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201506.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobkyne W. Q., bytom K. Č.. XX, L.,
zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom Štúrova č. 27, Košice, proti žalovanému
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, so sídlom Špitálska ulica č. 8, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/16013 zo dňa
09.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18. novembra 2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 sa žalobkyňa
domáhala zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Spišská Nová Ves, č. SN1/PPK/
SOC/2013/43323 zo dňa 15.05.2013 v spojení s rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko Košice, č. UPS/US6/
GRPRKEPPK/BEZ/2013/16013 zo dňa 09.09.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím
č. SN1/PPK/SOC/2013/43323 zo dňa 15.05.2013 podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2., zákona č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 06.03.2013 pani
Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX L. a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že Úrad práce, sociálnej veci
a rodiny Spišská Nová Ves vydal komplexný posudok č. 2013/50715 zo dňa 02.05.2013, ktorý je
podkladom pre rozhodovanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a je súčasťou tohto odôvodnenia. Podľa
uvedeného komplexného posudku p. Q. W., je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko
jej miera funkčnej poruchy je 50 % podľa § 12 a prílohy č. 3, časti V, bod 6, písm. A.c./ uvedeného zákona.



V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že menovaná aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti, premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej
dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej
dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z
prostriedku železničnej dopravy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v
prostriedku železničnej dopravy. Poukázal na to, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného vozidla nie je v komplexnom posudku navrhovaný,
a preto jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla nepriznal.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v
ktorom uviedla, že jej zdravotný stav sa stále zhoršuje a jej preprava prostriedkami verejnej hromadnej
dopravy sa komplikuje. Pri preprave autobusmi má strach a týmto sa záchvat môže nekontrolovane a
opakovane prejaviť, ako sa jej to bežne stáva. Z uvedeného dôvodu žiadala o prehodnotenie rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 15.05.2013.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č.
SN1/PPK/SOC/2013/43323 zo dňa 15.05.2013 potvrdil.

Žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol
komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. 2013/50715 zo
dňa 02.05.2013 vydaný podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP, podľa ktorého sa p. W. Q. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy podľa časti V. bod 6, písm. A.c./
prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia je menovaná odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu bol stanovený na mesiac marec 2017. Sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného
postihnutia v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov prvostupňový správny
orgán nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla z dôvodu, že posudzovaná nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko sa dokáže premiestniť k vozidlu verenej hromadnej
dopravy osôb, nastupovať, vystupovať a udržať sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a
zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Košice, dňa 05.09.2013 vydalo
komplexný posudok č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/16111 v zmysle § 15 zákona č. 447/2008 Z.
z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Konštatoval, že posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia
posudkových činností - pracoviska Košice vydal dňa 30.08.2013 lekársky posudok č. UPS/US6/
GRPRKEPC/BEZ/2013/16111. Uviedol, že posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov a pri
posudzovaní boli zohľadnené všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii,
vrátane tých, ktoré boli doložené v priebehu druhostupňového konania (chirurgický lekársky nález zo dňa
03.07.2013 a dňa 10.07.2013, lekársky nález z rádiodiagnostického oddelenia - pracoviska počítačovej
tomografie zo dňa 03.07.2013, lekársky nález z neurologického oddelenia zo dňa 03.07.2013 a lekárska
správa z poradne EMG a ochorenia svalstva zo dňa 23.07.2013). Konštatoval, že podľa uvedeného
lekárskeho posudku miera funkčnej poruchy p. W. Q. je 50 % podľa prílohy č. 3, časti V., bodu 6,
písm. A.c./ k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre záchvatové
poruchy - epilepsia s ťažkou poruchou, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným



postihnutím. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu nebol odvolacím orgánom stanovený.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že posudkový lekár v lekárskom
posudku zo dňa 30.08.2013 uvádza, že u p. W. Q. ide aj o ľahkú mentálnu retardáciu so stredným
pásmom IQ 57-63 (IV.4.b), ktorá je hodnotená mierou funkčnej poruchy 40 %.

Poukázal na to, že sociálnou posudkovou činnosťou vykonanou zo strany druhostupňového orgánu
dňa 23.07.2013 bolo zistené, že p. W. Q.Š. je slobodná, je poberateľkou invalidného dôchodku a žije
v spoločnej domácnosti so svojim druhom p. W. W. a s nezaopatrenými deťmi. Menovaná od svojho
jedenásteho roku veku sa lieči na epilepsiu. V súčasnosti je v dispenzárnej starostlivosti odborných
lekárov, a to neurológa a psychiatria. V poslednom roku máva častejšie epileptické záchvaty jeden až
dvakrát do týždňa, ktoré sa striedajú s epileptiformnými záchvatmi konverzného pôvodu. Záchvaty máva
často aj mimo bytu. Pri rozhovore uviedla, že nemôže byť sama doma a ani vychádzať z domu. Po
záchvatoch dochádza k početným úrazom hlavy, brady a pod. s následným chirurgickým ošetrením.
Taktiež pri záchvate u nej dochádza aj k úniku moču. Komunikačnú schopnosť nemá narušenú, je
všestranne správne orientovaná. V prevažnej časti je sebaobslužných úkonov sebestačná.

Žalovaný ďalej konštatoval, že funkčný stav pohybového aparátu u p. W. Q. nie je natoľko obmedzený,
aby nebola spôsobilá v sprievode inej fyzickej osoby využívať na svoju prepravu vozidla verejnej
hromadnej dopravy.

Poukázal na to, že z lekárskeho posudku odvolacieho orgánu zo dňa 30.08.2013 a posudkového záveru
o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia vyplynulo, že u p. W. Q. nebol zistený taký
funkčný deficit, ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jej mobilitu do takej
miery, aby bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Žalovaný ďalej uviedol, že napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu p. W. Q. nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 6
písm. a/, b/, c/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný nenavrhol kompenzovať peňažným
príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b/2 zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

Citoval ustanovenie § 38 ods. 1 písm. b/2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a konštatoval, že nakoľko podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu zo
dňa 05.09.2013, ktorý je súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia a zároveň tvorí jeho prílohu, p.
W. Q. nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nevznikajú jej v
tejto súvislosti zvýšené výdavky na pohonné hmoty slúžiace na zabezpečenie prevádzky osobného
motorového vozidla, preto nie je možné jej poskytnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 38 ods. 1
písm. b/2 vyššie citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Ďalej uviedol, že napriek tomu, že p. W. Q. v odvolaní poukazuje na znevýhodnenia, ktoré ju obmedzujú
pri cestovaní prostriedkami verejnej dopravy, posudkový lekár z odborných lekárskych nálezov a v
zmysle platnej právnej normy uvedené nekonštatuje. Oblasť prepravy a premiestňovania bola p. W. Q.
v zmysle ustanovenia § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. v platnom znení navrhnutá Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves riešiť odkázanosťou na sprievodcu.



Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/PPK/SOC/2013/43323 zo dňa 15.05.2013 v spojení s rozhodnutím
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP - pracovisko Košice, č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/16013 zo dňa 09.09.2013
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Mala za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k nesúladu a porušeniu ustanovenia § 14 ods. 6 zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Konštatovala, že aj napriek komplexným posudkom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a to s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 6 zákona.

Citovala ustanovenie § 14 ods. 6 zákona a uviedla, že o nesprávne právne posúdenie napadnutého
rozhodnutia ide preto, že vyššie citované ustanovenie hovorí o rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti.
Poukázala na to, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, okrem iného, ako uvádza žalovaný v
napadnutom rozhodnutí, trpí epilepsiou s ťažkou poruchou. Máva časté epileptické záchvaty jeden až
dvakrát do týždňa, ktoré sa striedajú s epileptiformnými záchvatmi konverzného pôvodu, ktoré máva
často aj mimo bytu. Mala jednoznačne za to, že v prípade epileptických záchvatoch vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, nemožno hovoriť o rešpektovaní jej
prirodzenej dôstojnosti, pričom žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí na uvedené nebral zreteľ a
navyše sa s týmito námietkami vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2013 opísal priebeh konania pred správnym orgánom
prvého stupňa, aj žalovaným. Ďalej uviedol, že oddelenie posudkových činností Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava - pracoviska Košice trvá na vyjadreniach uvedených v komplexnom
posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových
činností, pracovisko Košice, č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/16111 zo dňa 05.09.2013.

Poukázal na stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových
činností, pracoviska Košice, č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/16111 zo dňa 18.12.2013
a stanovisko posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenia posudkových činností, pracoviska Košice, č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/16111 zo dňa
13.12.2013 k žalobe a uviedol, že tvoria prílohu tohto listu.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 05. februára 2014 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a
zdôraznil, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa mohli využiť správnu úvahu a v zmysle § 14
ods. 6 s prihliadnutím na zásadu zachovania ľudskej dôstojnosti, námietkam žalobkyne vyhovieť.

Žalobkyňa sa pripojila k prednesu svojho právneho zástupcu a zdôraznila, že práve v ním uvedenej
súvislosti má komplikácie pri preprave verejnou hromadnou dopravou. Predložila súdu lekársku správu
z Leteckej vojenskej nemocnice, a.s., Košice, zo dňa 17.01.2014, zo záveru ktorej vyplýva, že dňa
03.07.2013 bolo realizované vyšetrenie CT v oblasti hlavy, pričom CT nález je v medziach normy.
Diagnostický záver korešponduje so záverom obsiahnutým v lekárskych nálezoch, nachádzajúcich
sa v administratívnom spise, ktoré boli pre účely tohto konania posudkovými orgánmi zhodnotené.
Z odporúčania v citovanom lekárskom náleze vyplýva, že zdravotný stav pacientky vyžaduje
opatrovateľskú starostlivosť, doprovod pri zdravotníckych kontrolách.



Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2013, ktoré bolo súdu doručené a
v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa
nevysporiadal s ustanovením § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zákona č. 447/2008 Z. z., v tejto súvislosti dala do
pozornosti, že posudkové orgány zhodnotili všetky ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí s prihliadnutím na
odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v jej zdravotnej dokumentácii. Z obsahu lekárskych posudkov,
ako aj komplexných posudkov vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky odkázanosti na prepravu
osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 písm. A.b./ nakoľko mobilita u nej narušená nie je.
Nespĺňa tieto podmienky ani s prihliadnutím na písm. c/ citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle
ktorého je možná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v dôsledku
poruchy správania pri duševných ochoreniach, avšak v danom prípade má sa na mysli psychické
ochorenie, resp. porucha s prejavmi agresivity alebo neprimeraného správania. V danom prípade tieto
podmienky splnené nie sú, a preto nebolo možné priznať žalobkyni odkázanosť na prepravu osobným
motorovým vozidlom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou
zo dňa 06.03.2013, žiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 zákona č. 447/2008 Z. z. o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné
látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na
pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania
osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste
svojho trvalého pobytu.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový
záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.



Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

Ustanovenie 14 ods. 6 citovaného zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovuje podmienky pre druh odkázanosti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku je komplexný posudok (§ 55 ods. 6
citovaného zákona). Komplexný posudok, vydaný na potreby rozhodnutia o kompenzácii na základe
lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a na základe posudkového záveru podľa
§ 13 ods. 9 citovaného zákona preukazuje odkázanosť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Lekársky posudok vypracúva posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Zo záverov komplexných posudkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, zo dňa
02.05.2013 a komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových
činností, pracovisko Košice, zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že žalobkyňa má mieru funkčnej poruchy
50 % podľa prílohy č. 3, časti V., bodu 6, písm. A.c./ zákona č. 447/2008 Z. z. pre záchvatové
poruchy - epilepsia s ťažkou poruchou, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. V oblasti mobility a orientácie má v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zníženú
orientačnú schopnosť. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo
je schopná v sprievode inej osoby sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k
prostriedku železničnej dopravy, nastupovať, udržať sa, vystupovať a zvládať inú situáciu v nich. Na
základe uvedeného zdravotného stavu posudok neobsahuje záver, podľa ktorého posudkový orgán
navrhuje poskytnúť žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Oblasť prepravy a premiestňovania bola
žalobkyni prvostupňovým orgánom navrhnutá riešiť odkázanosťou na sprievodcu.

Posudky posudkových orgánov zo dňa 02.05.2013 a 05.09.2013, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
žalovaného, boli dostatočne doložené vykonaným šetrením, aj obsahom pripojenej zdravotnej
dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov neboli pochybnosti, pričom ich
objektívnosť ani žalobkyňa nespochybnila.

Jedným z cieľov zákona o sociálnej pomoci a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zmierniť alebo prekonať
s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti. Žalovaný
však tak môže postupovať len na základe riadneho zistenia zákonných podmienok pre poskytnutie
dávok sociálnej pomoci. Uvedené zodpovedá skutočnosti, že zdravotné postihnutie žalobkyne jej môže
spôsobiť značnú mieru nepohodlia aj v bežných životných situáciách, medzi ktoré patrí aj cestovanie
hromadnou dopravou.

Napriek tomu, že z napadnutého rozhodnutia, ktoré sa opiera o komplexné posudky posudkových
lekárov vyplýva, že žalobkyňa má mieru funkčnej poruchy 50 % pre záchvatové poruchy - epilepsia s
ťažkou poruchou, ktoré jej spôsobujú zníženú orientačnú schopnosť, žalobkyňa je zároveň schopná v
sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku
železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku
železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa teda nie je pohybovo obmedzená. Okrem iného, oblasť
prepravy a premiestňovania bola žalobkyni navrhnutá riešiť odkázanosťou na sprievodcu, a teda bola



dostatočne zabezpečená kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia v súvislosti s jej prepravou, pri
rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd žalobnú námietku týkajúcu sa rešpektovania prirodzenej
dôstojnosti žalobkyne pri cestovaní vozidlom verejnej hromadnej dopravy a prostriedkom železničnej
dopravy za irelevantnú, pričom uvedené rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti žalobkyne konštatoval v
napadnutom rozhodnutí aj žalovaný s poukazom na závery lekárskych posudkov.

Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by žalovanému neboli známe a s obsahom
ktorých by sa dostatočne nezaoberal. Rovnako ani z obsahu spisu nevyplýva žiadny rozpor medzi
lekárskymi nálezmi predloženými žalobkyňou a komplexnými posudkami, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie žalovaného. Diagnostický záver lekárskej správy z Leteckej vojenskej nemocnice, a.s.,
Košice, zo dňa 17.01.2014, ktorú žalobkyňa predložila súdu na pojednávaní, korešponduje so záverom
obsiahnutým v lekárskych nálezoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré boli pre účely
tohto konania posudkovými orgánmi zhodnotené.

Podľa názoru súdu žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili skutočný stav veci,
pretože riadne zistili zdravotné postihnutie žalobkyne a jej následky pre bežný život a pri rozhodnutí o
dávke sociálnej pomoci postupovali v súlade so zákonom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.