Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201604 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201604.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa S. Y., bytom K. Č.. XX, X., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2013 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXXX zo dňa 09.10. 2013 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľa z 17. septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 16. júla 2010. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený napr. v rozsudku NS SR 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Konštatoval, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 16. septembra 1989. Konštatoval, že z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 65403002753302 z 09. júla 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. mája 1998 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Suma starobného dôchodku bola Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava. Na nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Ďalej uviedol, že pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnania po vzniku nároku bola započítaná doba od 16. septembra 1989 do 30. apríla 1991, celkom 592 dní, z toho bolo zhodnotených 540 dní. V závere napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť zo 17. septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamieta. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 23.10.2013 doručeným odporcovi dňa 28.10.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu. Uviedol, že do armády nastúpil hneď po maturite na gymnáziu 01.08.1953 a slúžil nepretržite do 30.04.1991. Pre výpočet dôchodku mu bola celá táto doba 37 rokov započítaná a starobný dôchodok priznaný od 01.05.1991. Konštatoval, že zákonom z roku 1998 o zabezpečení vojakov, platným od 01.05.1998 sa starobný dôchodok zmenil na výsluhový, ale výlučne za dobu služby v armáde do 30.04.1991. Poukázal na to, že od 15.01.1992 nastúpil do riadneho pracovného pomeru do Študentských domovov a jedální Technickej univerzity Košice a pracoval do 31.05.2000, o čom má odporca doklady vo svojej evidencii. Považoval za nemožné, aby mu táto doba bola zohľadnená vo výpočte dôchodku Vojenskou sociálnou poisťovňou. Z uvedeného dôvodu žiadal o preskúmanie a priznanie starobného dôchodku od 16.07.2010 za odpracovanú dobu 15.01.1992 do 31.05.2000, čo je 8 rokov a 121 dní a taktiež za dobu troch rokov od 15 do 18. roku jeho veku. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2013 poukázal na tie isté dôvody, ktoré boli aj predmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 14. marca 2014 navrhovateľ uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Poukázal na to, že mu bol priznaný starobný dôchodok Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, a to za obdobie od 01. mája 1998 do 30. apríla 1991. Zdôraznil, že on vo svojej žiadosti žiadal o priznanie starobného dôchodku od 16.07.2010, a to z dôvodu, že od 15.01.1992 nastúpil do riadneho pracovného pomeru do Študentských domovov a jedální Technickej univerzity Košice a pracoval tam do 31.05.2000. Z tohto dôvodu žiadal, aby mu uvedená doba bola zohľadnená vo výpočte dôchodku a namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je zdôvodnené, prečo mu nebola započítaná doba do starobného dôchodku za obdobie od 15.01.1992 do 31.05.2000. Zároveň uviedol, že potvrdenie z Technickej univerzity o dobe jeho zamestnania doručil Sociálnej poisťovni, a to na jej požiadanie. Zástupkyňa odporcu uviedla, že na základe preukázaných právnych skutočností navrhuje napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je navrhovateľom namietané nepriznanie starobného dôchodku od 16.07.2010 za odpracovanú dobu od 15.01.1992 do 31.05.2000, kedy bol v riadnom pracovnom pomere v Študentských domovoch a jedálniach Technickej univerzity Košice. V administratívnom spise odporcu sa nachádza žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok spísaná dňa 17.09.2013, na základe ktorej žiada priznať starobný dôchodok od 16.07.2010. Odporca napadnutým rozhodnutím žiadosť navrhovateľa zo dňa 17. septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 16. júla 2010 zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 09. júla 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. mája 1998 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení a suma starobného dôchodku mu bola Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň poukázal na to, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava, pričom na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamieta. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu však nie je možné zistiť z akého dôvodu bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa zo dňa 17.09.2013 o priznanie starobného dôchodku od 16.07.2010, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa týka posúdenia a zohľadnenia dôb zamestnania získaných navrhovateľom vo všeobecnom systéme určeným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava, do priznania starobného dôchodku, ako aj započítanie doby za ďalšie zamestnania po vzniku nároku, a to od 16. septembra 1989 do 30. apríla 1991, celkom 592 dní, z ktorých bolo zhodnotené 540 dní. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí by v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Keďže odporca v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a jasne neodôvodnil, prečo nie je možné navrhovateľovi priznať ním požadovaný starobný dôchodok od 16.07.2010, takéto odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a preto považuje súd napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli organizačnú zložku Sociálnej poisťovne k rozhodnutiu. Ak je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné, pretože výroková časť rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, je to dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).