Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201629 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201629.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci: maloletá H. Č. U. M. P. S. Y. Á., bytom R. Č.. XX, zastúpená zákonnou zástupkyňou: H. L. U. K. F. S. Y. Á., bytom R. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia odporcu z 21. októbra 2013 sp. zn. 2N 6494/13, R. z. 49598/13, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 21. októbra 2013 sp. zn. 2N 6494/13, R. z.: 49598/13 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. a zákona č. 455/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci H. Č., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XX vo veci dovolania z 02.05.2013 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co/60/2011-161 z 31.01.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/66/08 zo dňa 03.11.2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedla: „O zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur (200.000,00 Eur s príslušenstvom). Spor je o nezákonnom vyhodení bezdôvodne maloletej H. Č., ktorá navštevovala Základnú školu v R., čiže povinnú školskú dochádzku. Po 11/2 mesiaci maloletá H. a zákonná zástupkyňa maloletej 11.10.2004 ultimatívne mi Mgr. E.. F., triedna učiteľka a zároveň riaditeľka školy dala termín do stredy 13.10.2004, aby som maloletú zobrala zo školy s vymyslenými dôvodmi, ktoré sa nepotvrdili“. K tomu pripojila aj listinné dôkazy. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom zo dňa 03.11.2010 č. k. 10C/66/2008-135 žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy peňažnou formou je osobné právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. K zásahu do osobnostných práv žiadateľky malo dôjsť dňa 11.10.2004 a žalobný návrh bol na okresnom súde podaný dňa 27.08.2008, došlo k uplynutiu trojročnej všeobecnej premlčacej doby a tým k premlčaciu práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo/278/2007 (R 75/2008) a stanovisko Najvyššieho súdu č. R 29/1983. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 31.01.2013 č. k. 4Co/60/2011-161 pripustil späťvzatie žaloby proti žalovanej v 2. rade Obci R. a v časti týkajúcej sa tohto žalobného rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil. Vo zvyšnej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdí, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu s prihliadnutím na úpravu inštitútu premlčania obsiahnutú v Občianskom zákonníku taktiež s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo/278/2007 (R 75/2008) centrum dospelo k záveru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Vo veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc stanovenú v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum ohľadom na vyššie uvedené s plnením ďalších podmienok nezaoberalo. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka v zastúpení zákonnej zástupkyne a navrhla preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušiť. Uviedla, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia na strane 3 chýba uvedenie § 102 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba mohla plynúť od 11.04.2007. Keďže premlčacia doba je trojročná, táto doba uplynula 11.04.2010, takže žaloba bola podaná včas. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. až sa vo veci robia kroky (úkony), premlčacia doba neplynie. V tejto veci je dostatočne preukázané ako Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, Krajský súd v Košiciach a Centrum právnej pomoci v Prešove, že táto vec nie je premlčaná v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ (navrhovateľ) v premlčacej lehote uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Má za to, že v danej veci okresný a krajský súd nedodržali ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 106 Občianskeho zákonníka ak ide o škodu spôsobenú úmyselne sa právo premlčí za 10 rokov. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka sa právo uplatnilo u príslušného orgánu, t. j. školská inšpekcia a Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, nielenže neuplynula premlčacia doba, ale až by v týchto konaniach (školská inšpekcia Ministerstvo školstva Slovenskej republiky) došlo k náprave, žaloba by v tejto veci nebola podaná. V tejto právnej veci nejde o bezúspešné uplatňovanie práva a nejde tu ani o premlčanie. Tohto prípadu sa nikdy nevzdá. Súdy, ani centrum právnej pomoci zrejme si neuvedomili, že ide o maloletú a povinnú školskú dochádzku a takéto prípady uvedené aj v TV Markíza nie sú bezúspešné. Odporca v písomnom vyjadrení označenom ako stanovisko navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s obsahom opravného prostriedku, písomným vyjadrením odporcu, ďalšími podaniami navrhovateľky, obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že maloletá žiadateľka v zastúpení zákonnej zástupkyne žiadosťou zo dňa 22.07.2013 doručenej Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov 25.07.2013 žiadala o poskytnutie právnej pomoci v konaní o podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.04.2013 č. k. 4Co/160/2011-161 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vo veci 10C/66/2008. K tejto žiadosti na žiadosť odporcu pripojila listinné dôkazy dovolanie zo dňa 02.05.2013, rozsudky okresného a krajského súdu, ktoré dovolaním napadá, odvolanie, žalobu, ako aj ďalšie listinné dôkazy, na ktoré odkazuje vo svojej žiadosti. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinností fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.. Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom súdu, verejnej správy poškodená dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 10C/66/2008 možno vo vzťahu k dovolaniu navrhovateľky konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.), ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p.. V súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov, keď Občiansky súdny poriadok pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. V prejednávanej veci žiadala navrhovateľka v správnom konaní vedenom u odporcu priznanie nároku na právnu pomoc, vo veci vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 10C/66/2008 o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy peňažnou formou, konkrétne vo veci ňou podaného dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2013 č. k. 4Co/60/2011. V označenej veci navrhovateľka je žalobkyňou. Odporca svoj právny záver, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 237/2005 Z. z. stanovené v § 6 ods. 1 uvedeného zákona po zistení, že ako okresný tak aj krajský súd s prihliadnutím na úpravu inštitútu premlčania obsiahnutého v Občianskom zákonníku postupoval v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo/278/2007 (R 75/2008), keď v súlade s ustanovením § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo. V zásahu do osobnostných práv žiadateľky malo dôjsť 11.10.2004 a žalobný návrh bol na okresnom súde podaný 27.08.2008, čím došlo k uplynutiu trojročnej všeobecnej premlčacej doby a tým aj k premlčaniu práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 29/1983. Uvedené skutočnosti odporca mal za dostačujúce pre konštatovanie, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci stanovenú v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu žiadateľka žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci vo veci podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co/60/2011-161 z 31.01.2013. Podmienky prípustnosti dovolania voči rozsudku upravuje Občiansky súdny poriadok v § 236, § 237 a v § 238. Platí pritom, že aj keď nie je dovolanie voči rozsudku prípustné podľa § 238 O.s.p., musí dovolací súd skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené niektorou z vád podľa § 237 O.s.p.. Pritom platí, že prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Čo je však dôležitejšie k tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takou vadou, toto rozhodnutie zruší. Preto neobstojí zistenie odporcu, že navrhovateľka v konaní o žiadosti na priznanie nároku na právnu pomoc neuviedla žiadnu zo skutočnosti zakladajúcu dôvodnosť ňou podaného dovolania. Občiansky súdny poriadok ukladá dovolaciemu súdu povinnosť z úradnej povinnosti skúmať, či v konaní došlo k niektorej z vád taxatívne ustanovených v § 237 O.s.p.. Odporca v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 236 O.s.p., že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon nepripúšťa a odcitoval ustanovenie § 237 O.s.p. o tom, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Ďalej odcitoval aj ustanovenie § 240 O.s.p. lehotu dokedy možno podať dovolanie. V ďalšej časti sa venoval len rozhodnutiu okresného súdu, ako aj krajského súdu ako tieto riešili otázku premlčania a na základe akých skutočností dospeli k tomu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčaný. V konania, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti zisťovať skutočnosti potrebné pre zistenie skutkového stavu, resp. tiež vykonať dokazovanie nad rozsah návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 2 O.s.p., § 242 ods. 1 O.s.p.) je totiž zrejmá bezúspešnosť osobitne tak, ako je zadefinovaná v § 8 zákona č. 237/2005 Z. z. povahou veci vylúčená. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach, že zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu povinnosť aktívne zisťovať skutočností a dôkazné prostriedky nad rámec návrhov účastníkov, ktorí by inak napr. z dôvodu neznalosti práva alebo faktickej, či právnej nemožnosti určitý dôkaz obstarať boli na svojich právach a právom chránených záujmoch poškodení. Podľa názoru súdu pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe z bežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného Ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Je pravdou, že odporca pri posudzovaní premlčania vychádzal z toho čo je uvedené v rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. k. 10C/66/2008-135 z 03.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31.01.2013 č. k. 4Co/60/2011 a že nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčaný, nakoľko toto právo nebolo uplatnené v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 11.10.2004, ale až 27.08.2008. Otázku premlčania nároku je oprávnený posudzovať súd. Navrhovateľka však tvrdí, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mohla po prvýkrát uplatniť 11.04.2007 a premlčacia všeobecná doba mala uplynúť 11.04.2010, ale na posúdenie toho, či premlčacia doba mala začať plynúť tak, ako to tvrdí navrhovateľka alebo tak, ako to zistil súd, môže zhodnotiť a posúdiť iba príslušný súd, ktorý vo veci rozhoduje. Táto námietka je aj podstatnou a jedinou námietkou dovolania navrhovateľky zo dňa 02.05.2013. Ako už bolo uvedené, že aj keď nie je dovolanie proti rozsudku prípustné podľa § 238 O.s.p., musí dovolací súd skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené niektorou z vád podľa § 237 O.s.p. bez ohľadu na to, či je daná vada tvrdením dovolateľa. Totiž dovolanie je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí, ale to je povinný zo zákona zistiť dovolací súd, ktorý na takúto námietku nielen dovolateľa, ale predovšetkým z úradnej povinnosti je povinný prihliadať. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí odporca opätovne posúdi žiadosť žiadateľky o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci z hľadiska splnenia zákonných podmienok stanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 237/2005 Z. z. a to, že príjem fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, z ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 250r O.s.p.). Odporcovi zrejme ušlo, že žiadateľkou o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a aj dovolanie podala mal. H. Č., zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou H. L.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka si toto právo neuplatnila a odporca zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.