Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201649 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201649.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, za účasti: R. C., L.. XX.X.XXXX, J. Ž. XXX/XX, T., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 6982/2013 zo dňa 17.10.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 6982/2013 zo 17.10.2013. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len "Katastrálny zákon") návrh na vklad záložného práva podaný dňa 5.8.2013, ktorého prílohou je Záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a R. C., zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníčky konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho, t. j. R. C. uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníčke konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 17.9.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníčke konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastníčka konania nebola schopná (v podstate ani nemala možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníčky konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na fakt, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 200,- Eur, poplatku v sume 150,- Eur, ako aj príslušenstva, pričom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstvo a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve účastníčky konania v nepochybne ďaleko vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníčky zo zmluvy o úveru. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníčky konania do práv dlžníka a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Odporca ďalej poukázal na ust. § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v Zmluve o zriadení záložného práva č. 252/2013-RAČ zo dňa 16.7.2013 nie je uvedená výška pohľadávky a ani najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čiže pohľadávka nie je určitá. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. So zreteľom na uvedené skutočnosti dospel odporca k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná a podmienky na vklad nie sú splnené, pričom oprel svoj názor aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca sám zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 17.10.2013 a návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade, že odporca tomuto návrhu nevyhovie, navrhol, aby vec bola predložená súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci tak, ako to pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, z ktorého dôvodu vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné. K možnému rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, podľa názoru navrhovateľa nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. K údajnému rozporu Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je Zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť Zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo ani zistiť skutkový stav veci. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka. V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Rovnako neobstojí ani poukazovanie na citovaný rozsudok NS SR, nakoľko sa týkal skutkovo a právne úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy o úvere. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2013 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Na pojednávaní súdu, ktoré sa konalo dňa 28.3.2014, účastníčka R. C. uviedla, že si požičala od spoločnosti POHOTOVOSŤ sumu 200,- Eur a keby vedela, že budú zablokované všetky jej majetky (byt, garáž a záhrada), nikdy by si takúto pôžičku nezobrala. Zmluvu o pôžičke podpisovala narýchlo, bez toho, aby mala možnosť si ju prečítať. Súhlasí preto s rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, ktorý nedovolil zápis práv spoločnosti POHOTOVOSŤ k jej nehnuteľnostiam. Neuplatnila si právo na náhradu trov konania. Poverená zástupkyňa odporcu vzhľadom na ustálenú súdnu prax, ktorá je podporená judikatúrou Krajského súdu v Košiciach, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhla, aby súd potvrdil rozhodnutie zo dňa 17.10.2013 ako vecne správne. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením a pripojeným administratívnym spisom odporcu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou R. C. Zmluvu o úvere č. 904700295 dňa 17.9.2012, ktorou sa veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zaviazal poskytnúť dlžníčke R. C. úver v sume 200,- Eur a dlžníčka sa zaviazala tento úver zvýšený o poplatok 150,- Eur, ďalej úroky z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, splatiť v mesačných splátkach. Spolu so Zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohodu o splnomocnení dlžníčka podpísala dňa 17.9.2012, kedy bol aj overený jej podpis a zástupca ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci dňa 18.9.2012. Dňa 16.7.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 252/2013-RAČ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. (navrhovateľ) a záložcom R. C. (dlžníčka), zastúpenou na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Š.: - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX: parcela registra C KN č. XXX/81 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a na nej postavená garáž so súpisným č. XXX, vo výlučnom vlastníctve účastníčky; - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX: parcela registra C KN č. XXXX/1 - záhrady o výmere 327 m2, parcela registra C KN č. 2144 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a na nej postavená chata so súpisným č. XXX, v podiele 1/2; - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX: byt č. 5 na 2. poschodí bytového domu so súpisným č. 480, vchod č. XX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch registra C KN parcelné č. XXX, XXX, XXX, vo veľkosti podielu 334/10000, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 162/1996 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len "Katastrálny zákon"), vznikajú práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy (ust. § 23 Občianskeho zákonníka). Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod.. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti vkladom (ust. § 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou Evou Matovou ako splnomocniteľkou podpísanou dňa 17.9.2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj Zmluva o úvere č. 904700295 a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorá bola podpísaná v Bratislave jej zástupcom dňa 18.9.2012, nie je platne uzavretá. Totiž Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohla s Dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ju zastupoval v súvislosti s uzatváranou Zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to zrejme záložným veriteľom v Dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby dlžníčka R. C. si sama vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a sama dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzavrel v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj podpísaní Dohody o splnomocnení dňa 17.9.2012 vedela presnú identifikáciu jej vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jej záväzky zo záložnej zmluvy. Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky. Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Podľa čl. II bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, pretože ani odporca sa v preskúmavanom rozhodnutí nevyporiadaval s otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníčka pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č. 252/2013- RAČ zo dňa 16.7.2013 nebola riadne zastúpená a že Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky, poplatku a ďalšieho príslušenstva z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľností uvedených v záložnej zmluve je oveľa vyššia. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Účastníčka si náhradu trov konania neuplatnila a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.