Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/68/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013897656 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013897656.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného D. Q. a spol., pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2, § 248a ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2014, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného Ing. K. O. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.10.2012, sp. zn. 4T 17/2003 takto L. r o z h o d o l : Podľa § 258 ods.1 písm. a), b), c), ods.2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti oslobodzujúceho výroku pre trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods.1,3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Podľa § 259 ods.1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ing. K. L.T.. Podľa § 250 ods.4 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) krajský súd - predseda senátu odvolacieho súdu berie na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.10.2012, sp. zn. 4T 17/2003 boli obžalovaní D. Q., D. Q. a Ing. K. L. uznaní za vinných z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že ako konatelia spoločnosti E. - F., K..E.. F. V. Č.. XX H. E. U. H. vo výplatnom termíne za apríl 2002 po vzájomnej dohode nevyplatili svojím zamestnancom mzdy, a to L. L. v sume 4.725,- Sk (156,84 Eur), T. L. v sume 5.771,- Sk (181,60 Eur), K. O. v sume 7.057,- Sk (234,25 Eur), E. G. v sume 5.753,- Sk (191,63 Eur), Q. M. v sume 7.457,- Sk (247,53 Eur), K. H. v sume 6.569,- Sk (218,05 Eur), K. O. v sume 3.118,- Sk (103,50 Eur), N. W. v sume 5.343,- Sk (177,36 Eur), Q. Č. v sume 6.704,- Sk (201,62 Eur), K. Ď. v sume 5.135,- Sk (170,45 Eur), Y. Ď. v sume 12.640,- Sk (419,57 Eur) a Q. Z. v sume 6.661,- Sk (221,10 Eur). Okresný súd podľa § 24 ods.1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. upustil od ich potrestania. Zároveň, podľa § 226 písm. b) Tr. por. č. 141/1961 Zb. obžalovaných D. Q., D. Q. a Ing. K. L. oslobodil spod obžaloby prokurátora vedenej pod sp. zn. 4T 17/2003 pre trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 256c písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorého sa mali dopustiť tak, že ako konatelia spoločnosti E. - F., K..E.. F. V. Č.. XX H. E. U. H. v dobe od apríla 2002 doposiaľ na uvedenú spoločnosť, ktorá bola v predlžení a nezaplatila svoje záväzky najmenej pre W., K..E.. F. X, L. vo výške 4,298.319,- Sk, L. W. E., K..E.. R. vo výške 13,152.777,53 Sk, D.-F., K..E.., A. Č.. XX, R. vo výške 1,013.120,- Sk, C. R., L. D. E. Č.. XXX vo výške 139.944,20 Sk, nepodali po vzájomnej dohode návrh na vyhlásenie konkurzu, čím nesplnili povinnosť uloženú im ustanovením § 66g ods.1 zákona č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 226 písm. b) Tr. por. č. 141/1961 Zb. oslobodil obžalovaných spod obžaloby prokurátora, a to obžalovaného D. Q., D. Q. a Ing. K. L. pre trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods.1,3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a obžalovaného Š. D. pre pomoc podľa § 10 ods.1 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestnému činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods.1,3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorých sa mali dopustiť tak, že obžalovaní D. Q., D. Q.H. a Ing. K. L. ako konatelia, akcionári a členovia predstavenstva E. - F., K..E.. H. E. U. H., ktorá nebola schopná plniť svoje záväzky voči svojím veriteľom v dobe ich splatnosti, po vzájomnej dohode previedli zásoby spoločnosti v hodnote 16,086.520,- Sk na Š. D., a ten ich aj prevzal, aby tak ako ručitelia mohli po ich predaji splatiť úver Všeobecnej úverovej banke, pobočke v Spišskej Novej Vsi vo výške 15,000.000 ,- Sk, ktorú tým zvýhodnili pred ďalšími veriteľmi, ktorým nesplatili pomernú sumu z dlhov pre firmy: - L. W. E., K..E.. A. Č.. XX R. z dlhu 13,208.373,- Sk sumu najmenej 6,257.656,- Sk, - W. L., K..E.., F. Č.. X, L. z dlhu 4,298.319,- Sk sumu najmenej 2,026.901,- Sk, - D. F., K..E.., A. Č.. XX, R. z dlhu 1,013.120,- Sk sumu najmenej 482.595,- Sk, - C. R., H. L.O. D. E. z dlhu 139.944,- Sk sumu najmenej 65.954,- Sk, - N., E..A..O.., E. Č.. X, L.Š. z dlhu 307.643,- Sk sumu najmenej 144.778,- Sk, - W. W. V., E..A..O.., N. Č.. XX, T. z dlhu 209.824,- Sk sumu najmenej 96.519,- Sk, - U. N. E., E..A..O.., U. z dlhu 3,994.497,10 Sk, - D. M. - R., „.D. G., A. z dlhu 99.793,50 Sk, pretože skutky nie sú trestným činom. Podľa § 229 ods.3 Tr. por. zák. č. 141/1961 Zb. poškodených L. W. E., K..E.., A. Č.. XX, W. L. K..E.., F. Č.. X, L., D. F. K..E.., A. Č.. XX, R., C. R., H. L. D. E., N., E..A..O.., E. Č.. X, L., W. W. V., E..A..O.., N. Č.. XX, T. a nástupcu obchodnej spoločnosti U. N. E., E..A..O.., U. K. F. K..E.., Č. Č.. XX, U. a D. M. - R. „. G., A. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor, a to proti výroku o treste, ako aj proti oslobodzujúcemu rozsudku pre trestný čin zvýhodňovania veriteľa u všetkých 4 obžalovaných. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj obžalovaný Ing. K. L.. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch pre oslobodzujúci výrok rozsudku vo väzbe na skutok kvalifikovaný ako trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods.1,3 Tr. zák. má za to, že okresný súd neposúdil správne skutkové a následne právne okolnosti posudzovaného konania obžalovaných, na základe čoho prijal nesprávny záver o aplikácii ustanovenia § 226 písm. b) Tr. por. Zo zmlúv a faktúr vystavených po likvidácii firmy vyplýva, že na iný subjekt O. aj prostredníctvom Š. D. boli zo spoločnosti E. - F., K..E.. prevedené zásoby v hodnote 16,086.520,- Sk a iný majetok bol stanovený na hodnotu najviac 7,456.000, Sk. Keďže z predaja tovaru konatelia zvýhodnili za pomoci Š. D. jediného veriteľa a to VÚB na úkor ostatných veriteľov, ktorým tak spôsobili škodu veľkého rozsahu, naplnili podľa názoru prokurátora tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej znaky trestného činu § 9 ods.2, § 256a ods.1,3 Tr. zák. Vzhľadom k hore uvedenému navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2014 krajský prokurátor výslovne prehlásil, že odvolanie vo vzťahu k trestu berie späť. Obžalovaný Ing. K. L. v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na nesprávne závery okresného súdu, ktorý svojím výrokom ho uznal vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, na základe ktorého mu bolo upustené od potrestania. Zvýraznil skutočnosť, že v danom čase vykonával v spoločnosti E. - F., K..E.. funkciu obchodného riaditeľa a realizácia a výplata miezd nespadala pod jeho úsek riadenia. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom. Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 254 ods.1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.), preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil nasledovné. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku odvolací súd zistil, že nielen v štádiu prípravného konania, ale najmä v štádiu konania pred okresným súdom došlo k takým porušeniam procesných predpisov, ktoré majú za následok nepresvedčivosť výroku napadnutého rozsudku. V dôsledku uvedeného vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu, pretože doteraz vykonané dokazovanie nepotvrdzuje, resp. nepreukazuje skutkový stav v takom rozsahu, a v takej kvalite, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 256a ods.1,3 Tr. zák. č. 140/1960 Zb. (teraz § 240 ods.1,3 Tr. zák.) ide o tzv. úpadkový delikt, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky (podľa zásad konkurzného a reštrukturalizačného konania). Podľa názoru krajského súdu okresný súd pochybil, keď dokazovaním neobjasňoval okolnosti podstatné pre záver, či skutočne obžalovaný Š. D. mal postavenie veriteľa pre účely tohto zákona. V daných súvislostiach aplikácia ustanovenia § 94 ZKV neprichádza do úvahy z dôvodu, že obžalovaný Š. D. v čase uplatnenia nároku zo záložnej zmluvy na tovarové zásoby nebol veriteľom akciovej spoločnosti. Veriteľ - banka podľa § 306 O.z. je oprávnená domáhať sa splnenia ručiteľského záväzku (všetci obžalovaní boli v postavení ručiteľov) iba vtedy, že dlžník, t.j. akciová spoločnosť E. - F., K..E.. nesplnil svoj záväzok po tom, čo ho veriteľ, teda banka písomne vyzvala na splatenie záväzku. V tomto smere je nezistiteľný takýto postup veriteľa a okresný súd tejto otázke nevenoval žiadnu pozornosť. Krajský súd pripomína, že ak je ručiteľov záväzku viac, ručí každý z nich za celý záväzok, pričom ručiteľ - obžalovaný Š. D. by mal voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník, z čoho vyplýva, že ak obžalovaný Š. D. plnil namiesto ostatných ručiteľov, stáva sa veriteľom voči ostatným ručiteľom. Ak však obžalovaný Š. D. ako ručiteľ splní záväzok za ktorý ručí, až vtedy nadobúda voči akciovej spoločnosti práva veriteľa. Neobjasneným však zostalo, prečo začal obžalovaný Š. D. platiť dlh namiesto dlžníka, teda akciovej spoločnosti a samotné vysvetlenie v dôvodoch rozhodnutia, že iba z akejsi opatrnosti je právne irelevantné. Hoci sa dokazovanie sčasti zameralo i na objasnenie týchto okolností, vykonané dôkazy nedávajú v tomto smere jasnú a jednoznačnú odpoveď a okresný súd tieto rozporné dôkazy nijako neobjasnil, pričom vo svojom rozhodnutí o nevine obžalovaných sa obmedzil iba na zákonnú citáciu ustanovení vo väzbe na podmienky konkurzného konania. Pre správne právne posúdenie bude nevyhnutné, aby okresný súd skúmal i to, či spoločnosť O. mohla a reálne vyplatila fakturovanú sumu za predaj skladových zásob spoločnosti E. - F., K..E.., a ako s ňou obžalovaný Š. D. naložil, či teda vyplatil celú pohľadávku do výšky úveru, ak nie, mal ju vrátiť do akciovej spoločnosti, nakoľko suma bola účelovo viazaná, pričom v tomto smere okresný súd nevykonal žiaden relevantný dôkaz. Rovnako tak je nutné poukázať na to, že ak by obžalovaný Š. D. uspokojil veriteľa, teda banku, bez vedomia akciovej spoločnosti E. - F., K..E.., potom by mohla akciová spoločnosť voči obžalovanému Š. D. uplatniť všetky námietky v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Bude preto nevyhnutné skúmať okamih, kedy sa reálne obžalovaný Š. D. stal veriteľom voči akciovej spoločnosti (to, že klesli tovarové zásoby spoločnosti ešte neznamená, že sa obžalovaný D. stal ihneď veriteľom akciovej spoločnosti a celý tento proces je možné charakterizovať ako predstierané zabezpečenie zabezpečeného záväzku). Zároveň krajský súd podčiarkuje, že nie je zistiteľné, kedy akciová spoločnosť E. -F., K..E.. F. V. Č.. XX, E. U. H., a z akého dôvodu prestala banke ako veriteľovi splácať úver, naviac ako konali ostatní ručitelia, ak pohľadávka, teda úver banky bol zabezpečený práve ich ručením. Právny záver okresného súdu o prednostnej aplikácii záväzkových vzťahov by bol správny iba vtedy, ak by obžalovanému Š. D. vznikla reálne pohľadávka voči akciovej spoločnosti, pretože obžalovaný Š. D. si uplatnil skôr svoje právo zo záväzkového vzťahu (zrejmé zo záložnej zmluvy), ako sa stal v skutočnosti veriteľom akciovej spoločnosti. V uvedených súvislostiach nemožno prehliadnuť, že ručiteľ, ktorý splní záväzok za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi právo veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ, a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Uvedená situácia by nastala v posudzovanej veci iba za predpokladu, že ide o pohľadávku z ručiteľského záväzku a nie inú, aby bol obžalovaný Š. D. veriteľom akciovej spoločnosti E. - F., K..E.., E. U. H., a až vtedy by prichádzala do úvahy aplikácia Zákona o konkurze a vyrovnaní tak, ako to posudzoval prvotne okresný súd. Za danej situácie postupoval okresný súd nesprávne, keď protichodnosť a rozpornosť uvádzaných dôkazov neobjasnil a nevykonal ďalšie dôkazy s cieľom vylúčiť fiktívnosť konania obžalovaných viažucu sa k uspokojeniu iba jedného z veriteľov, teda banky, ktorej záväzok bol pokrytý ručením ich osobným majetkom. Úlohou okresného súdu bude po vrátení veci vykonať dôkazy, ktorých nevykonanie sa v tomto rozhodnutí vytýka, prípadne aj ďalšie, ktorých vykonanie sa pre objasnenie veci ukáže nevyhnutným, vyhodnotiť tieto v intenciách § 2 ods.5,6 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a zákonom. Na rozdiel od uvedeného pri posúdení dôvodnosti odvolania obžalovaného Ing. K. L. krajský súd má za to, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal skutkovo i právne so všetkými dôkazmi obstaranými a vykonanými tak v prípravnom konaní, ako i na hlavných pojednávaniach a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. Rovnako tak je správny aj výrok okresného súdu, ktorým po uznaní viny upustil u obžalovaného Ing. K. L. od potrestania podľa § 24 ods.1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., pretože vzhľadom na povahu spáchaného činu, ako i na doterajší život obžalovaného možno i podľa názoru krajského súdu dôvodne očakávať, že už prejednanie pred súdom postačí na jeho nápravu. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 26.2.2014 zobral svoje odvolanie späť vo vzťahu k trestu, preto predseda senátu odvolacieho súdu podľa § 250 ods.4 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) zobral na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.