Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200008 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200008.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, správca konkurznej podstaty PROFITUBE, spol. s r.o., v konkurze, IČO: 36 026 042, Jazerná 3, Košice, správca konkurznej podstaty na adrese: kpt. Nálepku 17, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/83514-584517/2013/14008 zo dňa 9.12.2013, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100303/1/83514-584517/2013/14008 zo dňa 9.12.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4181499/2013/Kov zo dňa 12.9.2013 vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 164.056, 49 Eur za zdaňovacie obdobie november 2006 s poukazom na ust. § 68 ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok v skratke „DP“). Žalovaný viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 22.12.2006 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 130.292,10 Eur. Na základe vykonanej daňovej kontroly, ktorá bola prerokovaná s daňovým subjektom a doručená dňa 21.6.2007, správca dane vydal rozhodnutie č.500/230/15081/07/Ral zo dňa 27.6.2007, na základe ktorého bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 33.764,39 Eur. Na základe podaného odvolania uvedené rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn.: 5Sžf/82/2008 zo dňa 22.9.2009 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Krajským súdom v Bratislave bola na základe rozsudku tohto súdu č.sp.: 1S/320/2007 zo dňa 1.4.2010 zrušená vec, týkajúca sa rozhodnutia č. 500/230/15081/07/Ral a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 3Sžf/27/2010 zo dňa 7.12.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 1S/320/2007, uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2011. Správca dane rozhodnutím č. 698/230/68162/11/Tak zo dňa 23.8.2011 prerušil konanie vo veci určenia dane za zdaňovacie obdobie november 2006 z dôvodu, že začalo konanie o predbežnej otázke rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Daňové konanie bolo prerušené do doručenia výsledku konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli Najvyšším súdom SR v obdobnej veci za iné zdaňovacie obdobie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložené Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie (uznesenie sp.zn.: 1Sžf/1/2010 zo dňa 22.3.2011) a právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Najvyššom súde SR, sp.zn.: 1Sžf/1/2010. Európsky súdny dvor vydal rozsudok vo veci C-165/11 zo dňa 8.11.2012, na základe ktorého Najvyšší súd SR v obdobnej veci rozhodol rozsudkom č. 1Sžf/1/2010 zo dňa 11.12.2012 tak, že žalobu žalobcu PROFITUBE , spol. s r.o. zamietol. Na základe uvedeného správca dane Daňový úrad Košice vydal rozhodnutie č. 9801402/5/4181499/2013/Kov zo dňa 12.9.2013, ktoré je predmetom podaného odvolania. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že na základe podaného odvolania žalovaný vo veci základnej otázky predaja tovaru v colnom sklade na území SR tuzemskou spoločnosťou Mercurius s.r.o.. Predmetom odvolania však nebolo skutkové zistenie správcu dane, ani právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č.I/221/12581-76844/2007/990447-r a rozhodnutie Daňového úradu č. 500/230/15081/07/Ral bolo vrátené žalovanému (predchodca žalovaného), v dôsledku čoho príslušný správca dane bol súdnym rozhodnutím vrátený do vyrubovacieho konania v nadväznosti na daňovú kontrolu a preto bolo potrebné ukončiť vyrubovacie konanie. Daňový úrad bol oprávnený ale aj povinný konať, t.j. ukončiť vyrubovacie konanie rozhodnutím podľa § 68 Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak na základe súdneho rozhodnutia dôjde k zrušeniu rozhodnutia daňového orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, t.j. v konkrétnom prípade správca dane daňový úrad bol povinný vydať napadnuté rozhodnutie. Táto pohľadávka bola vtedajším správcom úpadcu popretá, ale nie z dôvodu uvedeného v podanom odvolaní (z dôvodu zrušenia rozhodnutí správcu dane Krajským súdom v Bratislave a z dôvodu odloženia vykonateľnosti rozhodnutia), pretože v čase popretia predmetnej pohľadávky bola táto konkrétna vec v štádiu odvolacieho konania voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Po popretí pohľadávky vtedajším správcom úpadcu podal správca dane žalobu ako žalobca (Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad Košice IV.) - veriteľ v konkurznom konaní, v ktorom sa domáhal, aby súd určil jeho pohľadávky za zistené (konanie sp.zn.: 31Cbi/29/2009). Konajúci súd uznesením zo dňa 26.1.2010 pripustil v konaní zámenu žalobcu, a teda do konania vstúpila na základe zmluvy o postúpení daňových pohľadávok č.2/2009 zo dňa 6.11.2009 Slovenská konsolidačná, a.s. namiesto žalobcu (Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad Košice IV.). Konajúci súd žalobu zamietol z dôvodu podania tejto žaloby po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská konsolidačná a.s. vstúpila do tohto konania na základe postúpenia pohľadávky, ktorú aj správca úpadcu zaevidoval v súpise všetkých pohľadávok v konkurze pod poradovým číslom 73/1, ale táto pohľadávka zanikla zrušením rozhodnutia správcu dane č. 500/230/15081/07/Ra zo dňa 27.6.2007. Podľa ust. § 158 ods.1 daňového poriadku sa daňový nedoplatok na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, rozhodnutie správcu dane č.9801402/5/4181499/2013/Kov zo dňa 12.9.2013 stalo novým právnym dôvodom pre vznik pohľadávky. Podľa § 158 ods.3 Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. V danom prípade bol na majetok úpadcu PROFITUBE, spol. s r.o. rozhodnutím Okresného súdu Košice I. sp.zn.: 26K/5/2009 vyhlásený konkurz dňom 1.5.2009. Rozhodnutie č. 9081402/5/4181499/2013/Kov zo dňa 12.9.2013 o určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 164.056,49 Eur za zdaňovacie obdobie november 2006 nenadobudlo právoplatnosť, preto nešlo na účely konkurzu a reštrukturalizácie o pohľadávku, ktorú by bolo možné prihlásiť podľa zákona č.7/2005 Z.z. do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. K ďalšej námietke týkajúcej sa uloženia pokuty žalovaný uviedol, že vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods.3 Daňového poriadku sa úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. Podľa § 69 Daňového poriadku, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí 5 rokov od konca roka v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (doručenie protokolu z daňovej kontroly), plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. V danom prípade daňový subjekt podal daňové priznanie dňa 22.12.2006, daňová kontrola začala 21.2.2007. Protokol o výsledku daňovej kontroly zo dňa 22.5.2007 bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 21.6.2007. Následne bolo vo vyrubovacom konaní vydaný dodatočný platobný výmer, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR. Daňový subjekt podal žalobu dňa 3.12.2007 o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR. Súdne konanie bolo ukončené rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/27/2010 zo dňa 7.12.2010, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.1S/320/2007. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2011. Podľa § 246d O.s.p., lehoty neplynuli od 3.12.2007 do 12.1.2011. Daňové konanie bolo prerušené od 6.9.2011 do 18.3.2013 (rozhodnutie č.698/230/68162/11/Tak zo dňa 23.8.2011). Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa § 69 Daňového poriadku nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2006 a správca dane bol oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie a vyrubiť rozdiel dane. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobca v zastúpení správcu konkurznej podstaty podal v zákonnej lehote žalobu. Žalobné dôvody: - nevykonateľnosť výroku rozhodnutia pre nekonanie s konkurzným správcom, aj pre neurčenie žiadnej daňovej povinnosti pre žalobcu; v časti odvolania nebolo rozhodnuté vôbec, vo výroku rozhodnutia, kde bola určená vlastná daňová povinnosť 33.764,39 Eur, voči ktorému bolo podané odvolanie, o tejto časti nebolo odvolacím orgánom rozhodnuté, - vydanie nového rozhodnutia nemôže zakladať nový hmotnoprávny dôvod pre vznik daňovej pohľadávky a preto tvrdí, že konkurzná pohľadávka zanikla (dĺžka daňového konania trvala 16-18 mesiacov), - nesúhlas s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie správcu dane č.9801402/5/4181499/2013/ Kov zo dňa 12.9.2013 o určenie rozdielu DPH v sume 164.056,49 Eur nenadobudlo právoplatnosť do vyhlásenia konkurzu (1.5.2009), a preto nešlo o pohľadávku, ktorú by bolo možné prihlásiť do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Po vyhlásení konkurzu sa nerealizovala žiadna daňová kontrola a nebol doručený alebo prejednaný žiadny protokol z nej, - vydanie akéhokoľvek nového daňového rozhodnutia nemôže zakladať nový hmotnoprávny dôvod pre vznik novej daňovej pohľadávky, - správca dane si nesplnil zákonnú povinnosť voči všeobecnej podstate úpadcu tým, že riadne a včas nevrátil nadmerný odpočet DPH za obdobie november/2006 vo výške 130.292,10 Eur, pohľadávka správcu dane vo výške 33.764,38 Eur bola konkurznou prihláškou č. 73/1 riadne a včas prihlásená, následne popretá konkurzným správcom a po podaní incidenčnej žaloby zo strany daňového úradu zamietnutá Okresným súdom Košice I., spisová značka 31Cbi/29/2009, na základe ktorého daňová pohľadávka ako pohľadávka konkurzná zanikla pre účely konkurzu zamietnutím žaloby o určenie jej pravosti, resp. o určenie jej zistenia. Nerešpektovaním záväzného a právoplatného rozsudku súdu zo strany žalovaného a správcu dane žalovaný ako aj správca dane konal v rozpore so zákonom, správcovi dane zaniklo právo ako aj vecná legitimácia nakladať s daňovou pohľadávkou, ktorá je obsahom výrokovej časti napadnutých daňových rozhodnutí, - predmetná daňová pohľadávka bola riadne a platne postúpená na tretí subjekt so 100 percentnou majetkovou účasťou štátu, teda na Slovenskú konsolidačnú a.s. v súlade s § 65 zák.č. 511/1992 Zb. Podľa ust. § 65b ods.4 cit. zákona, právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad odpíše daňovú pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, - správca dane stratil akékoľvek právo nakladať s predmetnou daňovou pohľadávkou ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o zrušení daňového rozhodnutia a pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Košice I. o zamietnutí incidenčnej žaloby. Žalovaný tak svojim potvrdzujúcim rozhodnutím rozhodol v prospech daňového úradu, ktorý nemal žiadne oprávnenie nakladať najprv s postúpenou a neskôr aj s pohľadávkou, na ktorú sa v konkurze neprihliada. Z uvedenými námietkami sa správca dane ako aj žalovaný nevysporiadal, - žalovaný na strane 7 a 8 napadnutého rozhodnutia poukazuje na rôzne prekluzívne lehoty, avšak nejasne odôvodnil, prečo zaniká jeho právo vyrubiť daň podľa jedného rozhodnutia správcu dane a prečo súčasne súvisiace (totožné?) právo ešte nezaniklo, - žalobca poukazuje na právoplatné rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.1.2013, č.9800303/5/214493/2013, v dôsledku ktorého došlo k zániku práva vyrubiť daň. Poukázal tiež na zásady daňového konania v rámci ktorého je povinnosť správcu dane dodržať jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a rozpísal podrobne v akom rozsahu trvala daňová kontrola ako aj príslušné súdne konania. V súvislosti s dĺžkou daňového konania tvrdil, že tieto zákonné lehoty neboli rešpektované, - v ostatnej časti poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. najmä § 87 Zkr, § 47 ods.2 Zkr, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3Sžf 97/2008, 3Sžf 27/2010, 3Sžf 72/2007, 1Sžf/1/2010, 3Sžf 9/2007, ústavný nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 24/2010. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobcu dňa 29.9.2014. Uviedol, že nezodpovedá skutočnosti, že žalovaný nekonal s konkurzným správcom, pretože žalovaný uviedol správcu úpadcu (konkurzného správcu) aj v adresnom pásme aj vo výrokovej časti a aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, a toto rozhodnutie mu bolo aj doručené. K bodu 2 podanej žaloby uviedol, že správca dane vydal rozhodnutie podľa § 68 ods.6 Daňového poriadku, na základe ktorého bol určený rozdiel v sume 164.056,49 Eur na DPH oproti podanému daňovému priznaniu za obdobie november 2006, kde si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 130.292,10 Eur. K bodu 3 a 4 žalobných dôvodov uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch, upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s článkom 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet uvedený v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2006. Súdnym rozhodnutím došlo k zrušeniu rozhodnutia daňového orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie a na základe ďalšieho konania v rámci vyrubovacieho konania príslušný správca dane v nadväznosti na daňovú kontrolu, ktorá bola riadne začatá a ukončená pokračoval v tomto vyrubovacom konaní určením rozdielu dane, tak ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie č. 500/230/15081/07/Ral bolo právnym dôvodom pre prihlásenie pohľadávky správcom dane po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu PROFITUBE spol. s r.o., ako aj právnym dôvodom postúpenia pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s.. Táto pohľadávka bola vtedajším (konkurzným) správcom úpadcu popretá, pretože v čase popretia predmetnej pohľadávky bola táto konkrétna vec v štádiu odvolacieho konania voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Po popretí pohľadávky vtedajším správcom úpadcu podal správca dane žalobu ako žalobca (Slovenská republika - daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad Košice IV.) - veriteľ v konkurznom konaní, ktorý sa domáhal, aby súd určil jeho pohľadávky za zistené (konanie sp.zn.: 31Cbi/29/2009). Konajúci súd uznesením zo dňa 26.1.2010 pripustil v konaní zámenu žalobcu, a teda do konania vstúpila na základe zmluvy o postúpení daňových pohľadávok č.2/2009 zo dňa 6.11.2009 Slovenská konsolidačná a.s. namiesto žalobcu (Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad Košice IV.). Incidenčná žaloba bola zamietnutá, pretože bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Tvrdil, že rozhodnutie správcu dane č. 9801402/5/4181499/2013/Kov zo dňa 12.9.2014 je novým právnym dôvodom pre vznik pohľadávky a preto aj rozhodnutie zo dňa 12.9.2013 napadnuté žalobcom v tomto konaní nenadobudlo právoplatnosť, preto nešlo na účely konkurzu a reštrukturalizácie o pohľadávku, ktorú by bolo možné prihlásiť podľa zákona č. 7/2005 Z.z. do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Rozhodnutie NS SR sp.zn.: 3Sžf/27/2010 sa vzťahovalo na základnú právnu otázku ako transakcie predaja tovaru v colnom sklade pre účely DPH. K zániku práva vyrubiť daň uviedol, že k tejto námietke sa podrobne vyjadril na strane 7 napadnutého rozhodnutia a k dĺžke daňového konania ako aj práva vyrubiť daň postupoval v zmysle platných právnych predpisov vtedy platného zákona č.511/1992 Zb. ako aj Daňového poriadku. Navrhol žalobu zamietnuť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a zistil, že žaloba nebola dôvodná. Úlohou súdu v preskúmavacom konaní bolo zistiť, či na základe rozhodnutia č. 9801402/5/4181499/2013/Kov zo dňa 12.9.2013 mohol správca dane opakovane rozhodnúť o povinnosti PROFITUBE spol. s r.o. v konkurze zaplatiť rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 33.056,49 EUR, na základe rozhodnutia NS SR 3 Sžf 27/2010 zo dňa 7.12.2010, napriek tomu, že pohľadávka znejúca na uvedenú sumu bola dňa 11.11.2009 postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s., Bratislava, na základe zmluvy o postúpení č. 2/2009 zo dňa 6.11.2009. Rozhodnutie NS SR sa týkalo predmetu konania vo veci samej, keď PROFITUBE spol. s r.o. podalo žalobu proti Daňovému riaditeľstvu SR, ktoré potvrdilo rozhodnutie správcu dane týkajúce sa právnej otázky, či je možné transakcie uskutočnené žalobcom, /predaj dovezeného a spracovaného tovaru vo verejnom colnom sklade, keď tovar nebol ešte prepustený do voľného obehu/ kvalifikovať ako dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z o DPH. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. sp. 1S 320/2007 zo dňa 1.4.2010 zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/221/12581-76844/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, NS SR rozsudkom 3 Sžf 27/2010, toto rozhodnutie potvrdil. Z vyššie uvedeného dôvodu, právny nástupca DR SR /Finančné riaditeľstvo SR/ malo povinnosť vo veci konať, teda pokračovať v daňovom konaní. Daňovú kontrolu definuje ust. § 15 vtedy platného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení nesk. predpisov, ďalej len „ZoSDaP“. V tomto prípade daňová kontrola začala dňa 21.2.2007 a bola ukončená dňa 21.6.2007, teda v zákonnej lehote podľa ust. § 15 ods. 17 ZoSDaP. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že došlo k nezákonne vykonanej daňovej kontroly, z hľadiska jeho dĺžky, t.j. ku dňu vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Následkom daňovej kontroly je vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pričom základné zásady daňového konania upravuje ust. § 2 cit. zákona o správe daní. K otázke spôsobilosti správcu dane nakladať s pohľadávkou, ktorá bola predmetom DPH po jej postúpení na Slovenskú konsolidačnú, a.s., súd uvádza, že správca dane môže postúpiť daňovú pohľadávku na iný subjekt podľa ust. § 65b ods. 4 vtedy platného ZoSDaP (zákon o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb.). Podľa ust. § 65b ods. 4 ZoSDaP, právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Konkurz na PROFITUBE spol. s r.o. bol vyhlásený dňa 1.5.2009, dňa 11.11.2009 správca dane postúpil daňovú pohľadávku na sumu 33.764,39 EUR na Slovenskú konsolidačnú a.s., teda od uvedeného dátumu už nemohol s ňou nakladať, ale po zrušení rozhodnutia č. 1 S 320/2007 zo dňa 1.4.2010, na základe odvolania DR SR, táto pohľadávka na základe rozhodnutia NS SR 3 Sžf 27/2010 bola vrátená do vyrubovacieho konania, pretože o povinnosti zaplatiť rozdiel na dani z pridanej hodnoty doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, postúpenie sa tak stalo neúčinné. Námietka žalobcu, že nešlo o novú pohľadávku a nové daňové rozhodnutie zo dňa 12.9.2013 nemalo oporu v hmotnoprávnom predpise, je neakceptovateľné. Kým nebolo právoplatne rozhodnuté o daňovej pohľadávke, nebolo možné ani vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet. Neobstojí ani námietka žalobcu, že konkurzná pohľadávka zanikla pre účely konkurzu zamietnutím žaloby o určenie jej pravosti. Správca konkurznej podstaty síce poprel pohľadávku správcu dane, bola podaná aj incidenčná žaloba na Okresný súd Košice I, konanie pod sp. zn. 31 Cbi 29/2009, ktorej obsahom bol aj súdny spis KS Bratislava 1S 320/2007/, avšak v tomto konaní sa pohľadávky evidované pod č. 73/1 - 73/19 považovali za zistené, pretože právny predchodca žalobcu, neskôr na základe zámeny tohto účastníka na Slovenskú konsolidačnú a.s., podal žalobu oneskorene. Súd iba poznamenáva, že aj v tomto rozhodnutí Okresného súdu Košice I sa uvádza, že bol povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia 1S 320/2007, teda správca konkurznej podstaty vedel už v tom čase, že pohľadávky správcu dane nie sú právoplatné, pretože sa nachádzali v odvolacom konaní. Žalobné dôvody žalobcu smerujúce k tomu, že správcovi dane už nevznikol titul na určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty na základe prvostupňového rozhodnutia č. 9801402/5/4181499/2013/ Kov zo dňa 12.9.2013, v nadväznosti na potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/83514-584517/2013/14008 zo dňa 9.12.2013, ktorým bola potvrdená daňová povinnosť v správnej výške 164.056,49 EUR daňovému subjektu PROFITUBE spol. s r.o., za zdaňovacie obdobie november 2006, tieto nie sú správne. Týmito rozhodnutiami bolo ukončené vyrubovacie konanie, preto je správna námietka žalovaného, že už po týchto rozhodnutiach správca dane nemohol pohľadávku prihlasovať do konkurzného konania /predchádzajúce neboli právoplatné/. Daňová pohľadávka nemohla zaniknúť len preto, že bola postúpená, pretože vyrubovacie konanie nebolo právoplatne skončené. Rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu sa zaoberalo so všetkými dotknutými výrokmi napadnutými odvolaním žalobcu, preto nie je opodstatnená námietka žalobcu, že o časti výroku o určenie vlastnej daňovej povinnosti 33.764,39 EUR nebolo rozhodnuté. Súd túto žalobnú námietku považoval za neopodstatnenú. Na záver súd dodáva, že aj keď rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli vystavené na PROFITUBE spol. s r.o. v konkurze, tieto rozhodnutia boli doručované správcovi konkurznej podstaty úpadcu, preto súd nevidel dôvody pre nezákonnosť postupu daňových orgánov v tomto smere. Námietku žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9800303/5/214493/2013 zo dňa 17.1.2013 - vyrubená pokuta 20 917,20 EUR za zdaňovacie obdobie november 2006 a jej následné zrušenie, nie je predmetom preskúmavacieho konania, pričom však aj k tejto námietke žalobcu sa žalovaný vyjadroval na str. 7 napadnutého rozhodnutia, preto s touto žalobnou námietkou sa súd nezaoberal. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žalobu zamieta. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd žalobu zamietol. Žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebol úspešný /§ 250k ods. 1 O.s.p./. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.201). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.