Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200112 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, so sídlom Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: Y. Q., bytom Y. Č.. XX/X, K. W. - K. O., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 06. 12. 2013 č. k. OÚ- RV-KO2-2013/V 1878-OR, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 06. decembra 2013 č.: OU-RV-KO2-2013/V 1878-OR. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa zo dňa 06. 12. 2013 č.: OU-RV-KO2-2013/V 1878-OR odporca podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") zamietol návrh navrhovateľky zo dňa 15. 10. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Y. Q. v katastrálnom území K. W., R. K. W., R. Y., zapísaným na LV č. XXX U. Č.. XXX, a v podielovom spoluvlastníctve menovaného, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. W., R. K. W., R. Y., G. K. J. Č.. XXX, ktoré sú bližšie špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva č. 406/2013-PTR zo dňa 15. 10. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a Y. Q., zastúpený na základe Dohôd o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139 (ďalej len "dohoda") ako záložca. Uvedenými dohodami bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávok voči menovanému účastníkovi vyplývajúcich zo zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 10. 2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2012, uzavretých medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom v pozícii dlžníka, ktorými sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi istiny v prvom prípade 350,-- eur a v druhom prípade 1 000,-- eur, spolu s ich príslušenstvom, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami, vyplývajúcimi zo zmlúv o úvere, ako aj ostatnými celkovými nákladmi v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že dohody o splnomocnení, uzavreté medzi splnomocniteľom Y. Q. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sú absolútne neplatné pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohody o splnomocnení sú napísané vo forme predtlače (formulára) kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah týchto dohôd. Ide o predtlač, ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., a splnomocnencovi záložcu, združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa ich obsahu záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu dohôd o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohôd o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na to, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie úverov v sume 350,-- eur a 1000,-- eur, bližšie neoznačených poplatkov, úrokov z omeškania, platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverových zmlúv (úveru a z jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverových zmlúv, čo je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade teda neboli splnené podmienky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 13. 12. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, lebo z § 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi splnomocniteľom nesprávne právne posúdil. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Zastáva názor, že dohody o splnomocnení sú uzavreté riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňajú náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovaných dohôd o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že tieto sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného zástupcu. Predložené plnomocenstvá sú samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstiev a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti poukázala na početné právne stanoviská Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať iba z jej číselnej výšky a prípadného porovnania so zákonnou výškou, ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (pozri napr. rozsudok NS ČR č. k.: 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31. 03. 2009, rozsudok NS ČR č. k.: 32 Odo/468/2003 zo dňa 27. 11. 2003, rozsudok NS ČR č. k.: 33Cdo/2675/2007 a pod.). Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvá splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 01. 2014 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Y. Q. dňa 05. 10. 2012 zmluvu o úvere č. č. XXXXXXXXX, ktorou dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke istinu 350,-- eur a dňa 10. 12. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke istinu 1 000,-- eur, spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatné pohľadávky a zmluvné pokuty, vyplývajúce z uvedených zmlúv o úvere, ako aj ostatné celkové náklady v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodami o splnomocnení zo dňa 05. 10. 2012 a zo dňa 10. 12. 2012 Y. Q. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, IČO: 42 180 139, ktorého zástupca ich podpísal v Bratislave 06. 10. 2012, resp. 11. 12. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmlúv o úvere. Z citovaných dohôd zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v týchto dohodách obsiahnutých. Dňa 15. 10. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 406/2013-PTR, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 10. 2012 a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2012. Účastníci sa na pojednávanie dňa 04. 03. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 24. 02. 2014 a účastník Y. Q. písomným podaním doručeným súdu dňa 19. 02. 2014, v ktorých zároveň vyslovili svoj súhlas s prejedaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti. Odporkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnila a ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t. j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formované základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania (vžitia) subjektmi právnych vzťahov. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporcu a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia vyplýva, že dohody o splnomocnení uzavreté medzi dlžníkom Y. Q., ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie sú platne uzavreté. Tieto dohody splnomocniteľ podpísal dňa 05. 10. 2012, t. j. deň, keď bola podpísaná aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (dňa 05. 10. 2012) a dňa 10. 12. 2012, keď bola podpísaná aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (dňa 10. 12. 2012), za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 06. 10. 2012 a dňa 11. 12. 2012. Dohody o splnomocnení boli v obidvoch prípadoch vpísané do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Mohol s dohodami o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohodách o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, ako to vyplýva z jeho výpovede, tento ani nemal vedomosti o existencii občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátil so žiadosťou o poskytnutie pomoci v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto situácie ProHelp - občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka Y. Q.. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporca touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnil. Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverových zmlúv, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatené úvery s príslušenstvom. S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohôd o splnomocnení, ako aj ich obsah sa javí, že tieto boli uzavreté účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur, určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.