Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200216 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa: M. S., E.. XX. A. XXXX, I. P. X, A., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 25, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.1.2014. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22.1.2014 rozhodla podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1, § 114 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) tak, že navrhovateľovi od 28. júna 2010 priznala starobný dôchodok v sume 81 € mesačne. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla o zvýšení priznaného starobného dôchodku od 1. januára 2011, 2012, 2013 a 2014 tak, že navrhovateľovi má byť vyplácaný od 1. januára 2014 starobný dôchodok v sume 105,30 € mesačne. Preskúmavané rozhodnutie z 22.1.2014 odporkyňa odôvodnila právnym stavom vyplývajúcim z hore uvedených zákonných ustanovení a oprela o zistený skutkový a právny stav veci, na základe ktorého sa navrhovateľ žiadosťou z 28. 6. 2013 domáhal priznania starobného dôchodku od 20. mája 2002. II. Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom z 12.2.2014 vyjadril nesúhlas s rozhodnutím odporkyne z 22.1.2014, pričom argumentoval nasledovne: „Môj návrh na preskúmanie smeruje proti nesprávnej časti rozhodnutia, ktorá sa týka výšky priznaného starobného dôchodku. Nebol mi priznaný dôchodok v takej výške, v akej mi podľa právnych predpisov v napadnutom rozhodnutí, patrí. Navrhujem, aby súd predmetné rozhodnutie zrušil a uložil odporcovi vykonať nový, správny výpočet, v ktorom budú zohľadnené moje nižšie uvedené námietky. V prvom rade namietam skutočnosť, že na str. 3 a 4 rozhodnutia odporcu sa uvádza, že mi započítava 28 rokov v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia z celkovej doby zamestnania 35,4959 rokov. V odôvodnení rozhodnutia na str. 2 z 4 v 10. odstavci sa uvádza, že celková započítaná doba zamestnania je 38 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 35 rokov, z toho v 3. pracovnej kategórii 2 roky, v 2. pracovnej kategórii 0 rokov, v 1. pracovnej kategórii 33 rokov a zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 0 rokov. Z uvedeného vyplýva, že v 1. Pracovnej kategórii som odpracoval 33 rokov. Celý tento čas som bol príslušníkom Armády SR a bol som účastný osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl. Údaj, ktorý sa uvádza na str. 3 z 4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že som v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia bol po dobu 28 rokov, nie je správny. Týmto nesprávnym údajom je skreslený celý výpočet a výška môjho dôchodku je preto určená nižšia, než mi patrí. Najmä ak samotný odporca uvádza, že v 1. Pracovnej kategórii mi započítava dobu zamestnania 33 rokov. Poukazujem tiež na to, že v právnych predpisoch upravujúcich započítateľnú dobu môjho zamestnania v 1. pracovnej kategórií, v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia v ozbrojených silách sa nevyskytuje žiaden limit, ktorý by ustanovoval povinnosť odporcu vychádzať z maximálneho počtu 28 rokov. Navrhujem, aby súd uložil odporcovi preskúmať správnosť výpočtu môjho dôchodku, pretože k výpočtu odporcu nemám dôveru. Ak odporca urobil chybu v takom jednoduchom údaji, ako je počet započítaných rokov, nie sú vierohodné celé výpočty môjho dôchodku.“ Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 8.8.2014 zrušiť preskúmavané rozhodnutie z 22.1.2014 a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. III. Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 9.4.2014 k obsahu námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa argumentovala nasledovne: „Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 28. júna 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 20. mája 2002. V súlade s § 114 ods. 1 zákona starobný dôchodok je možné priznať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku, t.j. od 28. júna 2010. Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcii, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcii sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1993 Zb. S prihliadnutím na dobu výkonu služby navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 20. mája 2002. Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo 65405009204/2-VÚSZ/DDO 2 zo 7. januára 1999 mu bol od 1. januára 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona Národnej rady SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej služby vo vojenskej škole od 29. augusta 1964 do 31. augusta 1966 (I. kategória funkcii), doba výkonu ďalšej služby vo vojenskej škole od 1. septembra 1966 do 19. júla 1968 (I. kategória funkcií) a doba služby vojaka z povolania od 20. júla 1968 do 31. decembra 1998 (I. kategória funkcií), t.j. 34 rokov a 133 dní. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov, ako to vyplýva nielen z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 7. októbra 2013, ale aj z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 7. januára 1999. Napriek tomu, že navrhovateľ vykonával dobu služby v rozsahu 34 rokov (vrátane doby pred 18. rokom veku), na určenie výsluhového dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zohľadnil iba 28 rokov doby služby. Preto bol uvedený počet rokov použitý na výpočet koeficientu, ktorého výsledkom je suma zodpovedajúca dobe služby, ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. O uvedenú sumu sa znížila suma dôchodku určená za celú dobu obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby. Zvyšný počet rokov, na ktoré Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia neprihliadal pri určení sumy výsluhového dôchodku bol zohľadnený a započítaný na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. To znamená, že na určenie sumy starobného dôchodku boli navrhovateľovi zohľadnené aj roky doby služby, na ktoré Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia neprihliadol. Podrobný výpočet výšky dôchodku je rozpísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.“ Vzhľadom na uvedený stav veci odporkyňa navrhla potvrdiť preskúmavané rozhodnutie z 22. januára 2014 ako vecne správne. IV. Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Ako to vyplýva z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predovšetkým namietal výšku priznaného starobného dôchodku, keď tvrdil, že jeho návrh „smeruje proti nesprávnej časti rozhodnutia, ktorá sa týka výšky priznaného starobného dôchodku. Nebol mi priznaný dôchodok v takej výške, v akej mi podľa právnych predpisov v napadnutom rozhodnutí, patrí.“ V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na údaje uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia týkajúce sa započítaných období dôchodkového poistenia pre účely priznaného starobného dôchodku. Podstatou právnej argumentácie navrhovateľa je teda tvrdenie, že odporkyňa pri stanovovaní výšky starobného dôchodku priznaného rozhodnutím z 22.1.2014 nezohľadnila všetky obdobia dôchodkového poistenia vykázané navrhovateľom, čím ho mala ukrátiť na výške priznaného starobného dôchodku. Z písomného vyjadrenia odporkyne z 9.4.2014, ktoré po skutkovej a právnej stránke plne korešponduje s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 22.1.2014, neoddeliteľnou prílohou ktorého je aj osobný list dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, ako aj z obsahu dávkového spisu odporkyne jednoznačne vyplýva, že odporkyňa pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku navrhovateľa zhodnotila všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré neboli zohľadnené v rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 7.1.1999, ktorým bol navrhovateľovi od 1.1.1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona NR SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 6540500920920412-VÚSZ/DO 2 zo 7.1.1999, ktorým bol navrhovateľov podľa § 26 zákona NR SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.1999 vo výške 9.939, - Sk mesačne. Ako to vyplýva z obsahu uvedeného rozhodnutia (vymeranie výsluhového dôchodku), ako aj z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 7.10.2013 u navrhovateľa napriek evidovanej dobe služby rozhodujúcej pre nárok a výšku výsluhového dôchodku od 29.8.1964 do 31.12.1998 ( 34 rokov a 133 dní) bola pre určenie sumy priznanej dávky - výsluhového dôchodku zhodnotená doba služobného pomeru iba v rozsahu 28 rokov. Ide o rozhodujúcu právnu skutočnosť, o ktorú oprela okrem iných skutkových a právnych dôvodov odporkyňa preskúmavané rozhodnutie z 22.1.2014. Ďalej totiž odporkyňa pre určenie výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia u navrhovateľa zohľadnila aj obdobie zamestnania od 4.7.2007 do 31.12.2007 v rozsahu 181 dní. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k obsahu opravného prostriedku dáva do pozornosti účastníkov konania predovšetkým obsah osobného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, ktorý je neoddeliteľnou prílohou preskúmavaného rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ktoré obdobia dôchodkového poistenia boli dôkazným základom pre rozhodnutie odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Úlohou súdu v rámci správneho súdnictva aj v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy) je skúmať vecnú správnu a zákonnosť administratívnych rozhodnutí, pričom podľa ustálenej súdnej praxe prípadné formálne pochybenia správneho orgánu spočívajúce napr. v uvedení nesprávneho, resp. nepresného číselného údaja v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia pri jeho celkovej vecnej správnosti nie je dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Súd preto nevzhliadol právny dôvod pre taký procesný postup v odôvodnení rozsudku, ktorým by účastníkovi konania, ktorý vo veci podal opravný prostriedok vysvetľoval všetky číselné údaje uvedené v administratívnom rozhodnutí, ak z celkového jeho obsahu vyplývajú rozhodujúce právne skutočnosti, ktoré boli základom rozhodnutia správneho orgánu. Povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je totiž reagovať špecificky na rozhodujúci argument, resp. dôležité tvrdenia účastníka konania (napr. rozsudok NS SR č.k. 5Cdo/152/2009 zo 14.10.2009). Za kľúčové pre právne posúdenie veci preto súd považoval zistenie, že odporkyňa v prospech navrhovateľa započítala pre určenie výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj doby nezohľadnené Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v rozsahu nad 28 rokov doby služby. Odporkyňa tak naplnila právnu požiadavku vyplývajúcu z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predmetnej právnej problematiky (napr. rozsudok NS SR č.k. 9So/138/2011 z 22.8.2012, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu SR č. R 55/2011 a iné), v zmysle ktorej nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru do I. a II. kategórie funkcií sa podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zachovávajú rovnako, ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Daný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádza z právnej úpravy uvedenej v článku 29. Ústavy SR, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (tak ako tomu bolo v podstatnej časti u navrhovateľa) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., resp. podľa predchádzajúcich právnych predpisov vzťahujúcich sa na všeobecný systém sociálneho poistenia. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Dané zákonné ustanovenie je hmotnoprávnym základom pre argumentáciu súdu vylučujúcu duplicitné započítanie obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ak dané obdobie vytvorilo predpoklady pre priznanie starobného dôchodku podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov alebo u výsluhového dôchodku podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, resp. zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd vychádzajúc z daných skutkových a právnych záverov konštatoval, že odporkyňa pre účely priznania starobného dôchodku navrhovateľa a určenia jej výšky započítala všetky obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa zhodnotiteľné podľa platného právneho stavu. Súd preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.