Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200274 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200274.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa P.. V. V., bytom A. Č.. XXX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2014. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2014 odporca podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľa zo dňa 06. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 06. novembra 2010. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že žiadosťou zo dňa 06. novembra 2013 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 04. februára 2002. Citoval ustanovenie § 21 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a uviedol, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-118.352-16/6-2002 zo dňa 05. novembra 2002 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. júla 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Konštatoval, že starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 01. júlu 2002 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Poukázal na to, že uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to napríklad v rozsudku č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľovi nárok uplatnený na pobočke Sociálnej poisťovne Michalovce žiadosťou zo dňa 06. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia nevznikol a predmetnú žiadosť preto zamietol. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že dňa 06.11.2013 požiadal pobočku Sociálnej poisťovne v Sobranciach o priznanie starobného dôchodku do doby priznania starobného dôchodku dňa 01.07.2002. Po predložení žiadaných podkladov k žiadosti mu dňa 29.01.2014 bolo doručené Sociálnou poisťovňou - ústredie, rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti zo dňa 06.11.2013 o priznanie starobného dôchodku. Poukázal na to, že pri podaní žiadosti MV SR dňa 29.01.2010 o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.2002 do 30.12.2006 pre nárok na starobný dôchodok mu nebolo priznané obdobie od 01.02.2002 do 31.03.2002, hoci bol dôchodkovo poistený nepretržite, po celú dobu zamestnania, t.j. od 01.01.1991 do 30.12.2006, ako starosta Obce Krčava, okres Sobrance. Z uvedených dôvodov žiadal súd o preskúmanie postupu Sociálnej poisťovne - ústredie, pri zhodnotení doby zamestnania za obdobie od 01.02.2002 do 31.03.2002 a jeho výpočtu. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2014 uviedol, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 05. novembra 2002 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. júla 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Špecifikoval doby zamestnania (služby), ktoré boli zhodnotené navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok vyplývajúce z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-117.033-26/3-2006 zo dňa 17. februára 2006. Pretože navrhovateľ splnil nielen podmienku potrebnej doby zamestnania „najmenej 25 rokov“, ale aj podmienku „20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií“ aj bez doby do 18 roku veku, bola mu pre výšku starobného dôchodku hodnotená len doba od 18. roku veku. Poukázal na to, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so započítaním dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Konštatoval, že starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 01. júlu 2002 splnil všetky zákonné podmienky. Uviedol, že vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok na ten istý druh dôchodku a tie isté doby poistenia poistencovi vzniknúť nemôže. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008 a č. 9So/129/2010 z 24. novembra 2001. Uviedol, že z ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že starobný dôchodok poistenca priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je naďalej starobný dôchodok, za výsluhový sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Z uvedených dôvodov žiadal odporca napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 25.02.2014 nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 04. júla 2014 navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie odporcu považuje za nezákonné a je toho názoru, že má nárok na doplatenie k starobnému dôchodku, a to až do roku 2002, pretože Ministerstvo vnútra SR platilo odvody do Sociálnej poisťovne, z ktorých odvodov mali byť policajtom upravené dôchodky. Poukázal na to, že už vo veľkom množstve boli policajtom z odvodov, ktoré poukázalo Ministerstvo vnútra Sociálnej poisťovni, priznané starobné dôchodky. Zástupkyňa odporcu uviedla, že Sociálna poisťovňa posudzuje každú žiadosť o starobný dôchodok individuálne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázala na písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 21.03.2014, ktorého sa pridržiava a navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 06.11.2013 žiadal priznanie starobného dôchodku od 04.02.2002. V administratívnom spise odporcu sa nachádza aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-118.352-16/6-2002 zo dňa 05.11.2002, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný od 01. júla 2002 starobný dôchodok v sume 8 697,- Sk mesačne s tým, že podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa starobný dôchodok považuje za výsluhový dôchodok. V administratívnom spise odporcu sa taktiež nachádza potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. SPC-117.033-26/3-2006 zo dňa 17.02.2006, v ktorom je uvedené, že pre nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania (služby): 1. doba učebného pomeru a zamestnania v Závodoch 29. augusta Bardejov od 01.09.1962 do 28.07.1966 v III. pracovnej kategórii, 2. doba výkonu základnej vojenskej služby od 29.07.1966 do 27.09.1968 v I. kategórii funkcií, 3. doba služobného pomeru ZNB od 21.10.1968 do 30.09.1990 v I. kategórii funkcií, 4. doba vedenia v evidencii uchádzača o zamestnanie od 01.10.1990 do 31.12.1990 v III. pracovnej kategórii, 5. doba pracovného pomeru na Okresnom úrade Michalovce od 01.01.1991 do 31.03.1991 v III. pracovnej kategórii, 6. doba pracovného pomeru na Obecnom úrade Krčava od 01.04.1991 do 03.02.2002 v III. pracovnej kategórii, 7. doba pracovného pomeru na Obecnom úrade Krčava po vzniku nároku na starobný dôchodok od 04.02.2002 do 30.06.2002. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e) 60 rokov. V predmetnej veci je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa iba považuje. Pretože navrhovateľ splnil nielen podmienku potrebnej doby zamestnania „najmenej 25 rokov“, ale aj podmienku „20. rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií“ aj bez doby do 18. roku veku, bola mu pre výšku starobného dôchodku hodnotená doba od 18. roku veku. V predmetnej veci podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pre nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi v zmysle potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2006 zohľadnená doba od 01.09.1962 do 30.06.2002. Vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v dôsledku čoho nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia poistencovi vzniknúť nemôže. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal, že pri podaní žiadosti MV SR dňa 29.01.2010 o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.2002 do 30.12.2006 pre nárok na starobný dôchodok mu nebolo priznané obdobie od 01.02.2002 do 31.03.2002, hoci bol dôchodkovo poistený nepretržite po celú bodu zamestnania, t.j. od 01.01.1991 do 30.12.2006, ako starosta Obce Krčava. K uvedenej námietke navrhovateľa súd uvádza, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPC-117.033-26/3-2006 zo dňa 17.02.2006 vyplýva, že pre nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená navrhovateľovi aj doba pracovného pomeru na Obecnom úrade Krčava od 01.04.1991 do 03.02.2002 v III. pracovnej kategórii a doba pracovného pomeru na Obecnom úrade Krčava po vzniku nároku na starobný dôchodok od 04.02.2002 do 30.06.2002. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom namietaná doba zamestnania mu bola Ministerstvom vnútra SR zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok a z tohto dôvodu považuje súd odvolaciu námietku navrhovateľa za neopodstatnenú. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 16.01.2014 ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.