Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200281 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200281.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa V. Q., bytom M. č. XX, M. O., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X - R. zo dňa 18.11.2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X - R. zo dňa 18.11.2013 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - R. zo dňa 18.11.2013 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. augustu 2013. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Konštatoval, že dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že vzhľadom na to, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal navrhovateľ iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedenej podmienky k 31. augustu 2013 nevznikol. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa súčasných platných právnych predpisov vznikne navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok dovŕšením 62 rokov veku. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 12.12.2013 doručeným odporcovi dňa 19.12.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že sa odvoláva k rozhodnutiu odporcu o nezaradení jeho pracovného obdobia od 15.04.1977 do 30.06.1996 do I.A pracovnej kategórie. Poukázal na to, že v tomto období pracoval ako prevádzkový zámočník - 22 0 - 55 na údržbe a opravárenských prácach vykonávaných na prevádzkach, kde viac ako polovica pracovníkov je zaradených do I.A pracovnej kategórie s nárokom na odchod do dôchodku v 55 rokoch. Uviedol, že o jeho práci na týchto prevádzkach mu svedčia svojim vlastnoručným podpisom aj jeho vtedajší vedúci pracovníci. Ďalej uviedol, že na základe „Informácie o stave individuálneho účtu poistenca“ k 31.12.2003, ktoré zasiela Sociálna poisťovňa všetkým pracujúcim, aj on dostal výpis z jeho pracovného zaradenia, kde zistil nezrovnalosti, ktoré začal kontrolovať aj cez archívne záznamy zamestnávateľa. Konštatoval, že keďže a.s. Kovohuty Krompachy sa dostala do konkurzu, došlo aj k odovzdaniu spisových mzdových dokumentov do archívu Slovenská investičná, s.r.o., Hlavná 68, Prešov, kde mu z výpisov jeho archívnych mzdových záznamov o pracovnom zaradení urobili výpis v mesiaci február 2007, ktorý aj 23.03.2007 odoslal do Sociálnej poisťovne. Poukázal na to, že na základe neho bol zaradený do I.A pracovnej kategórie, z ktorej mu od 28. septembra 2011 bol aj vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku ďalej uviedol, že keďže potvrdenie Slovenskej investičnej, s.r.o., odporca neuznáva, prikladá toto svedectvo o jeho pracovnom zaradení v uvedenom období potvrdené aj bývalou a.s. Kovohuty Krompachy, podpísané vedením spoločnosti. Z uvedených dôvodov žiadal o znovuprehodnotenie - uznanie uvedeného obdobia do I.A pracovnej kategórie, o čom v prílohe prikladá potvrdenia a.s. Kovohuty Krompachy a podpísané svedectvá jeho priamo nadriadených pracovníkov. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.02.2014 vzťahujúceho sa na konanie o starobnom dôchodku uviedol, že žiadosťou z 12. septembra 2013 navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 31. augusta 2013. Poukázal na to, že v priebehu konania o žiadosti o starobný dôchodok z 12. septembra 2013 bolo zistené, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný vo vyššej sume, než patrí, a to z dôvodu, že obdobie od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996, počas ktorého bol zamestnaný u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii. Konštatoval, že zhodnotenie tohto obdobia ako doby zamestnania v I. pracovnej kategórii pri priznaní invalidného dôchodku bolo nesprávne a vychádzalo z obsahu tlačiva „Príloha k žiadosti o dôchodok“ z 02. februára 2007, potvrdeného spoločnosťou Slovenská investičná, s.r.o., Hlavná 68, 080 01 Prešov, správcu písomností z archívu úpadcu Kovohuty Krompachy, a.s. v konkurze. Uvedenú spoločnosť, ktorá bola do Obchodného registra Slovenskej republiky zapísaná 14. decembra 1999, a s ktorou nemal navrhovateľ dohodnutý pracovný pomer, nie je možné považovať za osobu oprávnenú potvrdzovať skutočnosti týkajúce sa výkonu zamestnania v spoločnosti Kovohuty Krompachy v období od 15. apríla 1977 do 15. januára 1999. V písomnom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného priamo bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Kovohuty Krompachy v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval navrhovateľ v zamestnaní III. pracovnej kategórie a v období od 01. júla 1996 do 15. januára 1999 pracoval v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Ďalej uviedol, že podľa overenej kópie osobnej karty navrhovateľa v období od 15. apríla 1977 pracoval ako zámočník, od 01. februára 1993 pracoval ako valcovač kovov a od 01. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. Ďalej poukázal na to, že podľa oznámenia Slovenskej investičnej, s.r.o., Hlavná 68, 080 01 Prešov, správcu písomností z archívu úpadcu Kovohuty Krompachy, a.s., v konkurze zo dňa 10. júna 2008 potvrdil priebeh zamestnania navrhovateľa od 15. apríla 1977 do 30. apríla 1977 ako zámočník na prevádzke mechanizačná dielňa ako údržbár, od 01. mája 1977 do 31. januára 1993 pracoval ako zámočník na prevádzke pružiny, od 01. februára 1993 do 30. júna 1996 pracoval ako valcovač kovov na prevádzke pružiny a od 01. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. Odporca ďalej poukázal na to, že tlačivo „Prílohu k žiadosti o dôchodok“ z marca 2007 potvrdili po konzultácii so správcom konkurznej podstaty Kovohuty Krompachy. V závere písomného vyjadrenia odporca uviedol, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav - listinné dôkazy obsahujúce informácie, z ktorých vyplývajú protichodné závery, Sociálna poisťovňa za hodnoverný považuje ten listinný dôkaz, ktorý je vyhotovený priamo bývalým zamestnávateľom navrhovateľa, a to v čase jeho existencie, ako aj v čase, počas ktorého pracovný pomer navrhovateľa trval. Poukázal na to, že následkom zhodnotenia obdobia od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996, počas ktorého bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, ako doby zamestnania v III. pracovnej kategórii je, že dôchodkový vek navrhovateľa podľa § 65 zákona je 62 rokov. Súčasne následkom zhodnotenia doby zamestnania od 15. apríla 1977 do 30.júna 1996 je aj zmena vo výpočte sumy invalidného dôchodku. Odporca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 27.05.2014 poukázal na tie dôvody, ktoré sú už obsiahnuté v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 26.02.2014. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 12.12.2013 je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 14. novembra 2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporcu a zotrváva na všetkých dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na písomné potvrdenie bývalého zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s., zo dňa 15.02.2011, z ktorého vyplýva, že pracoval v uvedenej organizácii od 15.04.1977 do 15.01.1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke hutná výroba. Vzhľadom na uvedené potvrdenie bývalého zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, a.s., navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odporcu bolo zrušené a aby po prehodnotení bol zaradený, pokiaľ ide o posudzovanie jeho starobného dôchodku, do I. pracovnej kategórie s tým, že mu nárok na starobný dôchodok vzniká dovŕšením 55. roku. Zástupkyňa odporcu poukázala na dôvody, ktoré sú uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa 26.02.2014, ako aj v doplňujúcom vyjadrení odporcu zo dňa 27.05.2014. Ďalej uviedla, že z osobnej karty navrhovateľa, ako aj z evidenčného listu vyplýva, že navrhovateľ bol v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 zamestnaný v III. pracovnej kategórii ako prevádzkový zámočník. Z uvedených dôvodov navrhla rozhodnutie odporcu, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa ako vecne správne potvrdiť. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je navrhovateľom namietané nepriznanie starobného dôchodku z dôvodu nezaradenia jeho pracovného obdobia od 15.04.1977 do 30.06.1996 do I.A pracovnej kategórie. V administratívnom spisu odporcu sa nachádza žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok spísaná dňa 12.09.2013, na základe ktorej žiada priznať starobný dôchodok od 31.08.2013. Odporca napadnutým rozhodnutím žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. augustu 2013 zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem citácie ust. § 65 ods. 1 a 2, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov len stroho uviedol, že vzhľadom na to, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľ získal iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedenej podmienky k 31. augustu 2013 nevznikol. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu však nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre prijatie záveru o tom, že navrhovateľ získal iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Keďže odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol ani jeden dôkaz, ktorý by bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, preto aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľ získal iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní, odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené ustanovenie § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ani necitoval. Keďže odporca v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a jasne neodôvodnil, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ získal iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, takéto odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a preto považuje súd napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli organizačnú zložku Sociálnej poisťovne k rozhodnutiu. Ak je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné, pretože výroková časť rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, je to dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) a taktiež jeho úlohou bude zaoberať sa odvolacími námietkami navrhovateľa a tieto vyhodnotiť tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, a teda aby bolo vydané v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).