Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200323 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa D. W., bytom P. XXX/X W. M. A., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné, Lipová 1, Humenné, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu s. z. 1480/2014-KaHE zo dňa 26. 02. 2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu sp. zn. 1480/2014-KaHE zo dňa 26.02.2014. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím sp. zn. 1480/2014-KaHE zo dňa 26.02.2014 odporca podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z. z. v znení zák. č. 451/2008 Z. z., zák. č. 477/2008 Z. z. a zák. č. 495/2009 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. b/, § 4 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z. z., § 236 ods. 1, § 237, § 238, § 239, § 240 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „zákon č. 99/1963 Zb.“) a uviedol, že na základe predložených dokladov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci o príjme a informácii o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané, že žiadateľ v posudzovanom období od júla 2013 do januára 2014 spĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze bez finančnej účasti. Ďalej citoval dokumenty, ktoré navrhovateľ predložil na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti jeho nároku. Konštatoval, že z listín predložených žiadateľom a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2010. Nasledujúcim dňom začala plynúť jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.). Jej posledný deň pripadol na 20.06.2010, ale keďže tento dátum pripadol na nedeľu a najbližší pracovný deň bol v pondelok, posledný deň lehoty na podanie dovolania bol 21. jún 2010 (§ 57 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že žiadateľ podal dovolanie na pošte až dňa 20.08.2013, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť, centrum sa ďalej nezaoberalo dôvodmi dovolaním napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že nakoľko žiadateľovi už uplynulo právo na podanie dovolania, centrum dospelo k názoru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Ďalej uviedol, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, sa centrum s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a určenie mu advokáta na zastupovanie pred súdom na ochranu jeho záujmov. Uviedol, že dobu na podanie dovolania dodržal v právne stanovenej lehote, pretože dovolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave podal na základe došlých rozhodnutí: 1. Vykonateľnému exekučnému titulu - rozsudok č. k. 9Cb/46/2006-141, ktorý vydal Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 12.08.2009, a ktorý sa stal právoplatným dňa 20.05.2010 a vykonateľným dňa 24.05.2010, ktorým sa mu ukladá zaplatiť pohľadávku v sume 2 029,80 eur s príslušenstvom oprávnenému T. R. - R. Electric, Nižný Hrabovec 476. 2. Návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie Ex 3431/13 zo dňa 07.05.2013 na vymoženie pohľadávky v sume 2 029,87 eur. 3. Poverenia, ktoré vydal Okresný súd Vranov nad Topľou na vykonanie exekúcie č. 5713049297 zo dňa 25.06.2013. Konštatoval, že posledné dva „návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenie na vykonanie exekúcie“ spĺňajú mesačnú lehotu na podanie dovolania, pretože na ne reagoval ihneď po ich obdŕžaní. Uviedol, že dovolanie zo dňa 20.08.2013 je taktiež prípustné a je akceptované Najvyšším súdom SR na jeho riešenie. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2014 uviedol, že na základe navrhovateľom predložených listín, vyjadrení a informácií zistených Centrom právnej pomoci, ktoré sú súčasťou spisu odporcu a boli podkladmi na vydanie napadaného rozhodnutia bolo preukázané, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na to, že v rozhodnutí Centra právnej pomoci, kancelária Humenné je podrobné posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nesprávne interpretuje počítanie lehoty na podanie dovolania. Citoval ust. § 240 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. a konštatoval, že rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2010 a nie doručenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2013, ani poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.06.2013 tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Z uvedených dôvodov navrhol potvrdiť rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Humenné zo dňa 26.02.2014, sp. zn. 1480/2014-KaHE, r. z. 10793/2014. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 07.03.2014 nie je dôvodný. Účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa. Keďže navrhovateľ sa na výzvu súdu, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ktorá mu bola doručená dňa 20.03.2014 nevyjadril a odporca v písomnom podaní zo dňa 08.04.2014 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania, postupoval súd podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom. Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorú navrhovateľ doručil odporcovi dňa 20.01.2014 vyplýva, že v časti B1 povaha sporu navrhovateľ uviedol dovolanie a v časti B2 opis okolností spolu uviedol: Dňa 12.08.2009 OS VnT vydal rozsudok, ktorým som bol zaviazaný uhradiť sumu 2 029,87 eur. Proti tomuto som podal odvolanie. Dňa 22.08.2013 som podal priamo na NS SR dovolanie, ktoré bolo odstúpené na OS VnT dňa 03.09.2013. Súdom som bol vyzvaný na predloženie plnomocenstva, resp. aby som kontaktoval CPP. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Cb/46/2006-141 zo dňa 12.08.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1CoB/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2 029,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 01.01.2004 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Cb/46/2006-141 zo dňa 12.08.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.1Cob/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010 nadobudli právoplatnosť dňa 20.05.2010 a vykonateľnosť dňa 24.05.2010. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Cb/46/2006-191 zo dňa 27.01.2012 bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60,63 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2012 a vykonateľnosť dňa 03.03.2012. Navrhovateľ podaným dovolaním navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa § 243 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z fotokópie obálky vyplýva, že dovolanie bolo navrhovateľom odoslané na poštovú prepravu dňa 20.08.2013 z Hanušoviec nad Topľou a Najvyššiemu súdu SR doručené dňa 22.08.2013, čo vyplýva z pečiatky podateľne - ev. č. 1 Najvyššieho súdu SR. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Nie je preto jeho úlohou automaticky prideľovať advokátov, ako sa domnieva navrhovateľ. Centrum právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú žiadosť žiadateľa a vyhodnocuje ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, osobitne podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre posudzovanie splnenia ním ustanovených požiadaviek (§ 6a až § 8). Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. správneho poriadku, na ktoré použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v ods. 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Z obsahu administratívneho spisu odporcu je preukázané, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Cb/46/2006-141 zo dňa 12.08.2009, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010 nadobudli právoplatnosť dňa 20.05.2010 a vykonateľnosť dňa 24.05.2010. Navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu č. k. 1Cob/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010 na pošte dňa 20.08.2013 z Hanušoviec nad Topľou a dovolanie bolo doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 22.08.2013. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ podal dovolanie po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010. Vzhľadom na to, že v zmysle § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v § 240 ods. 1 O.s.p. nemožno odpustiť, preto podľa názoru súdu správne odporca dospel k názoru, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na odporcu nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ v danom prípade nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Odvolacie námietky navrhovateľa, že posledné dva návrhy a to návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenie na vykonanie exekúcie spĺňajú mesačnú lehotu na podanie dovolania, pretože na ne reagoval hneď po ich obdŕžaní, súd považuje za irelevantné, keďže predmetom dovolacieho konania má byť rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/74/2009-171 zo dňa 27.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2010 a nie návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2013, ani poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.06.2013. Pokiaľ navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku ďalej namietal, že dovolanie zo dňa 20.08.2013 je taktiež prípustné a je akceptované Najvyšším súdom SR na jeho riešenie, k tomu súd uvádza, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2010 podal v súlade s ust. § 240 ods. 1 O.s.p., teda v lehote do jedného mesiaca od jeho právoplatnosti. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 26.02.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.