Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200399 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: F. M., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. A., Š. K. K., Y. Č. W. I. Ú. K. L. K. U. I. N., G.J. XX, XXX XX N., zastúpený advokátom: Mgr. Jaroslav Martiňuk, Braniskova 7, Košice, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru MV SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ, Ubľa 374, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP- SO14-97-004/2014 zo dňa 04.03.2014 v spojení s rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO14-97-019/2014 zo dňa 20.03.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-SO14-97-004/2014 zo dňa 04.03.2014, spolu s rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO14-97-019/2014 zo dňa 20.03.2014. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ v zákonnej lehote podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP- SO14-97-004/2014 zo dňa 04.03.2014, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa ust. § 125 ods. 2 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d/ cit. zákona o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“), dňom 04.03.2014 na dobu 3 mesiace, v konaní o administratívnom vyhostení, s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na územie Ukrajiny, na výkon jeho zaistenia určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v N.. Rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-SO14-97-019/2014 zo dňa 20.03.2014, ktoré bolo vydané podľa ust. 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC, ktorým bola navrhovateľovi predĺžená doba zaistenia na 5 mesiacov, v konaní o administratívnom vyhostení, z dôvodu podania žiadosti o azyl. Opravný prostriedok navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu bol podaný v zákonnej lehote. Z dôvodov rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 04.03.2014 vyplýva, že navrhovateľ bol zaistený pre neoprávnené prekročenie štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou a bol kontrolovaný hliadkou MZJ PZ Sobrance v obci N. dňa 03.03.2014. Navrhovateľ porušil čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice, čím sa dopustil priestupku podľa § 116 ods. 1 písm. a/ a naplnil zákonný dôvod na vyhostenie podľa ust. § 77 ods. 1 ZoPC. Poukázal tiež na nález ÚS SR č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010. Pri hodnotení dôkazov vychádzal zo záznamov o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 03.03.2014 z ktorých vyplýva, že sa príslušným orgánom neprihlásil, ale snažil sa ujsť a pred policajnými orgánmi sa schovával a zadržaniu sa bránil. Úmyslom navrhovateľa bolo dostať sa na územie Kanady. Správny orgán tiež skúmal otázku náhradného opatrenia, podľa ust. § 89 ods. 1 ZoPC, dospel k záveru, že navrhovateľ ak nemá na území Slovenskej republiky žiadne väzby, ani finančné prostriedky, nemá povolený pobyt, uvedené ustanovenie ZoPC nemá žiadnu právnu relevanciu. Prebiehajúce konanie o vrátenie navrhovateľa na Ukrajinu podľa readmisnej dohody bolo naplnené stretnutím dňa 04.03.2014 v čase od 10:30 hod do 11:30 hod pri HZ XXX, obidve strany potvrdili nedovolené prekročenie štátnej hranice pri HZ XXX, pričom Ukrajina prehlásila, že predmetného utečenca prijme na svoje územie, po vybavení náhradných cestovných dokladov. Pokiaľ išlo o stanovenie dĺžky zaistenia, správny orgán prihliadol na potrebné administratívne úkony na ukončenie konania o administratívnom vyhostení, vrátane vybavenia náhradného cestovného dokladu a zorganizovania tohto návratu na základe readmisnej dohody uzavretej medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou (Vestník L 332/48) zo dňa 18.12.2007. Dôvody rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 20.03.2014 spočívali v zmene doby zaistenia z troch na päť mesiacov, správny orgán doplnil odôvodnenie rozhodnutia o skutočnosť, že navrhovateľ dňa 13.03.2014 požiadal o azyl na území Slovenskej republiky. Uvedenú žiadosť vyhodnotil ako účelovú s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ pri prvom výsluchu, pri vydaní rozhodnutia zo dňa 04.03.2014 uviedol, že o azyl nežiada. Správny orgán tiež vydal potvrdenie navrhovateľovi podľa ust. § 84 ods. 4 ZoPC o odklade výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Ďalšie dôvody uvádzané v tomto rozhodnutí sú totožné s rozhodnutím o zaistení zo dňa 04.03.2014. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonnej lehote proti obidvom rozhodnutiam opravný prostriedok. V opravnom prostriedku navrhovateľ uvádza, že záznamy uvádzané na 2. strane napadnutého rozhodnutia sa v administratívnom spise nenachádzajú. V spise nie je zmienka o tom, že Ukrajina prijme navrhovateľa na svoje územie. Absentuje v administratívnom spise vykonanie dokazovania vo vzťahu k vyjadreniu navrhovateľa na tretej strane zápisnice, že sú tu obavy, že navrhovateľ bude vrátený do K., kde bude obvinený. Neobstojí tiež tvrdenie správneho orgánu, že navrhovateľ sa chcel dostať do Kanady. Súd preskúmal rozhodnutia o zaistení zo dňa 04.03.2014, ako aj zo dňa 20.03.2014, keďže rozhodnutie zo dňa 20.03.2014 súd považoval za pokračovanie v jednom konaní o zaistení cudzinca, v súlade s ust. § 250l a nasl. O. s. p ., v nadväznosti na ust. § 120 ods. 1 ZoPC, (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok), zistil, že aj napriek formálnym nedostatkom pri vyhotovení uvedených rozhodnutí nebol daný dôvod na ich zrušenie. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu v intenciách námietok navrhovateľa uvedených v opravných prostriedkoch, ktorými boli: 1/ nedostatok dôkazov v otázke skúmania, či vyhostením na Ukrajinu mu nehrozí ďalší postup vyhostenia na územie K. (krajina pôvodu), 2/ neexistencia záznamov č. PPZ-HCP-SO4-3-528,529/2014 a PPZ-HCP-SO4-92-010,011,012/2014 zo dňa 03.03.2014, 3/ potvrdenie ukrajinskej strany, že cudzinca prijme na svoje územie, 4/ vyhostenie nie je realizovateľné, čo je dôvodom odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, účastník konania o azyl na Ukrajine nepožiadal, 6/ navrhovateľ nemal vycestovať do Kanady. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku (ďalej len „SP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ust. § 3 ods. 4 prvá veta SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 34 ods. 1 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 SP). Podľa ust. § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V danom prípade podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 04.03.2014 bola zápisnica o vyjadrení účastníka konania zo dňa 04.03.2014 č. PPZ-HCP-SO14-97-002/2014, z obsahu ktorej vyplýva, že dôvodom úteku navrhovateľa z K. bola skutočnosť, že jeho rodina je v ohrození, sestru zabili, hrozí im prenasledovanie z rasových dôvodov, chce ísť do Kanady. Jeho cieľovou krajinou mala byť Kanada, o azyl nepožiadal. V ďalšej zápisnici č. PPZ-HCP-SO14-97-017/2014 zo dňa 20.03.2014 navrhovateľ uviedol, že požiadal o azyl, odporca sa o tejto skutočnosti dozvedel až keď bol navrhovateľ umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v N.. Uvedené dôvody sú predmetom opravného prostriedku proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a zákazu vstupu, čo nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol vyhodnotiť námietky v opravnom prostriedku pod bodmi 2/ a 4/ ako právne relevantné, pretože sa nevzťahovali ku konaniu o zaistení. Absencia dôkazu o použití donucovacích prostriedkov (námietka pod bodom 3) nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia odporcu, vzhľadom na ust. § 250i ods. 3 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedené platí aj pre námietku týkajúcu sa spôsobu zaistenia navrhovateľa. Námietka navrhovateľa v bode 1/ opravného prostriedku, pokiaľ ide o skúmanie otázky, že navrhovateľ bude vyhostený aj z územia Ukrajiny, podľa názoru súdu už neobstojí, vzhľadom na konanie o administratívnom vyhostení, ako aj na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu. Námietka pod bodom 5/ nebola potvrdená. Námietka pod bodom 5/, že navrhovateľ cestoval lietadlom na Ukrajinu, nemá žiadny právnym význam. Neobstojí ani námietka navrhovateľa v tom smere, že v administratívnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že navrhovateľ bude prijatý na územie ukrajinskej strany na základe readmisnej dohody, pretože v prípravnom konaní pre účely administratívneho vyhostenia sa dňa 04.03.2014 zápisnične potvrdila skutočnosť nelegálneho prekročenia hranice medzi SR a Ukrajinou, čo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu znamená, že nastupuje do realizácie týchto rozhodnutí právna úprava uvedená v Ú.v. EÚ L 129, zo dňa 17.05.2007, rozhodnutie Rady 2007/839/ES zo dňa 29.11.2007 o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb /Ú.v. EÚ L 332 zo dňa 18.12.2007. Táto povinnosť preto vyplýva pre Ukrajinu z citovaného právneho predpisu. Podľa platnej právnej úpravy ZoPC účinnej ku dňu zaistenia - 04.03.2014, pre účely inštitútu zaistenia platia ust. § 88 a § 88a citovaného zákona o pobyte cudzincov. Podľa ust. § 88 ods. 1 ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c/ na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d/ na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa ust. § 88 ods. 3 ZoPC podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Z administratívneho spisu odporcu ďalej vyplýva, že dobu zaistenia si skomplikoval sám navrhovateľ, keď v ďalšom konaní, už počas zaistenia požiadal o azyl, čo správny orgán vyhodnotil tak, že jeho cieľom je zmariť realizáciu vyhostenia. Odporca dňa 20.03.2014 vydal ďalšie rozhodnutie o zaistení, podľa názoru súdu je to nadbytočné, vzhľadom na to, že dĺžku zaistenia z dôvodu podania žiadosti o azyl má policajný útvar možnosť predĺžiť v súlade s ust. § 88 ods. 4 cit. ZoPC, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov; opakovane sa môže predĺžiť táto lehota len taxatívne v zákone určených prípadoch, podľa citovaného ustanovenia. Až keď policajný útvar vydá rozhodnutie o zaistení, od tohto dátumu sa počíta deň zaistenia štátneho príslušníka, posledná veta citovaného ustanovenia ZoPC. Dvakrát zaisťovať štátneho príslušníka už v plynúcej dobe zaistenia preto súd považoval za neprijateľné a z uvedeného dôvodu považoval ďalšie rozhodnutie odporcu iba za doplňujúce, oproti pôvodne vydanému rozhodnutiu zo dňa 04.03.2014. Napriek uvedenému, ak už bolo vydané aj rozhodnutie dňa 20.03.2014, ktorým sa v podstate iba menila doba zaistenia, ktorej dĺžku odporca riadne odôvodnil, v súvislosti s podanou žiadosťou o azyl, uvedené nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, pretože po hmotno-právnej stránke je v súlade s platnou právnou úpravou. Súd tiež mal za preukázané, že v danom prípade bola splnená podmienka na zaistenie aj podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b/, c/ ZoPC, vzhľadom na okolnosti, za akých sa uskutočnilo zaistenie navrhovateľa, ktorý sa pohyboval na území Slovenskej republiky v ťažkých terénoch, úkrytoch, zadržaniu sa bránil a bol hľadaný niekoľko hodín služobným psom a pod., o týchto skutočnostiach súd nemal pochybnosti. Zaistení cudzinci dňa 04.03.2014, okrem navrhovateľa boli ďalší šiesti, ktorí všetci rovnako vypovedali pred správnym orgánom, nemali pri sebe žiadne doklady, jeden z nich ani neuviedol svoje správne priezvisko, nemali pri sebe žiadne finančné prostriedky, až na malú hotovosť a k rodine na území SR nemali žiadne väzby. Navrhovateľ v opravnom prostriedku poukazuje na tie dôvody napadnutých rozhodnutí, ktoré neodôvodňujú vyvrátiteľnú právnu domnienku a v podstate sa netýkajú skutku - neoprávneného prekročenia hranice, v dôsledku ktorej policajti konali v súlade so zákonom, ust. § 88 ods. 1 písm. d/, § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC. Konanie o vyhostení podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru je v súlade s praxou ESĽP, ako aj s vnútroštátnou úpravou (§ 88 ods. 1 písm. d/, § 88 ods. 1 písm. b/, c/ ZoPC. V tomto smere i ESĽP vo svojej judikatúre uznáva za prípustné zaistenie za situácie, že cudzinec požiadal v príslušnom štáte o azyl, na čas vybavenia jeho azylovej žiadosti a obdobie konania o tejto žiadosti považuje za obdobie, kedy prebieha konanie o vyhostení. Vzhľadom na to, že v preskúmavanej veci cudzinec vykonal obštrukcie pri zaistení, až neskôr požiadal o azyl a sám uviedol, že jeho cieľom nie je Slovenská republika, ale Západná Európa, teda nemal v úmysle na území Slovenskej republiky pri prvom zaistení požiadať o azyl, súd považoval zaistenie navrhovateľa za legálne, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou citovaného zákona o pobyte cudzincov. Podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd rozhodnutia odporcu potvrdil. Účastníkom nevznikli trovy konania, preto im súd ich náhradu nepriznal, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti rozhodnutiu krajského súdu je prípustné odvolanie do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.