Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200411 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200411.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa P. L., bytom P. XX, XXX XX M.R., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 03.02.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 03.02.2014. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 03.02.2014 odporca podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznal navrhovateľovi od 13. novembra 2013 predčasný starobný dôchodok v sume 163,50 eur mesačne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Konštatoval, že podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Ďalej uviedol, že podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Poukázal na to, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol navrhovateľ zamestnaný v Českej republike a pretože jeho zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 01. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Pretože nárok na predčasný dôchodok vznikol navrhovateľovi len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 9292 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 25,4576 rokov obdobia dôchodkového poistenia), sumu navrhovateľovho predčasného starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Uviedol, že teoretická suma navrhovateľovho predčasného starobného dôchodku je pritom suma predčasného starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Konštatoval, že ku dnu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 13. novembru 2013, navrhovateľ spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získal 16327 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Poukázal na to, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdené príslušnou inštitúciou. Uviedol, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky nebolo preukázané. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca citoval príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých konkrétne špecifikoval spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku navrhovateľa. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že vzhľadom na dobu jeho dôchodkového poistenia 44 rokov a 267 dní a na výšku osobného mzdového bodu a obdobie rokov 1984 - 2012 bol mu nesprávne vypočítaný veľmi nízky dôchodok. Z toho dôvodu žiadal o jeho opätovné prepočítanie. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 11.03.2014 nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 18.07.2014 navrhovateľ uviedol, že Českou republikou mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 7 328 Kč, a preto sa mu zdá, že predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný Sociálnou poisťovňou, ústredie, v sume 163,50 eur mesačne, je nízky už aj so zreteľom na odpracované roky na území Slovenska, t.j. 19 rokov. Konkrétne nevedel uviesť v rozpore s akými právnymi predpismi je rozhodnutie odporcu vydané, avšak navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odporcu bolo opätovne preskúmané. Poverená zamestnankyňa odporcu uviedla, že vzhľadom na skutkové a právne dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí odporcu zo dňa 03.02.2014, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 26.03.2014, navrhuje napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov č. 318/1994, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol navrhovateľ zamestnaný v Českej republike. Pretože zamestnávateľ navrhovateľa mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 01. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Pretože nárok na predčasný dôchodok vznikol navrhovateľovi len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 9292 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 25,4576 rokov obdobia dôchodkového poistenia), sumu navrhovateľovho predčasného starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je pritom suma predčasného starobného dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Ku dnu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 13. novembru 2013, navrhovateľ spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získal 16327 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo vyplýva z presného rozpisu, ktorý je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku navrhovateľa na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku navrhovateľ získal 44 rokov a 267 dní obdobia dôchodkového poistenia. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie je určené v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku a sú to kalendárne roky 1984 až 2012. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2012 určenom podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s článkom 56 ods. 1 písm. c/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 nezískal navrhovateľ aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. januárom 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa druhej vety § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Osobné mzdové body v kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2011. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom o obsahovej náplni osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa nemal súd dôvod pochybovať. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 13. novembru 2013, navrhovateľ spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získal 16327 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 44,7316 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 13. novembru 2013 je 10,0098 eur. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku, 19. februára 2014. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, od 13. novembra 2013, do dovŕšenia dôchodkového veku, do 19. februára 2014, chýbalo navrhovateľovi 98 dní. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je 367,62603870 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s dobou poistenia získaného aj podľa právnych predpisov Českej republiky a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa znižuje. Za 98 dní sa znižuje o 2,00 %, to znamená o 7,50257221 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 0,8378 x 44,7316 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 - 7,50257221 = 367,62603870 eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 13. novembru 2013 je 198,09 eur mesačne. 1,2-násobok tejto sumy predstavuje 237,70 eur. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku 367,70000000 eur mesačne, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím navrhovateľ splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky navrhovateľovi však možno podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma predčasného starobného dôchodku patriaca k 13. novembru 2013 za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa pritom určí ako časť teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej k 13. novembru 2013, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Českej republiky: 19,2740 rokov v Slovenskej republike 367,6260387 eur mesačne x ______________________________ = 158,50 eur mesačne 44,7316 rokov úhrnom Z vyššie uvedeného vyplýva, že predčasný starobný dôchodok patrí navrhovateľovi v sume 158,50 eur mesačne, čo je suma zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma predčasného starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia 5 eur mesačne, ktorá je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia predčasného starobného dôchodku 11,50 eur mesačne a koeficientu 0,43088107, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky predstavuje sumu 163,50 eur mesačne. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že odporca správne rozhodol pokiaľ navrhovateľovi priznal predčasný starobný dôchodok v sume 163,50 eur mesačne. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku, ani na pojednávaní súdu nevedel uviesť v rozpore s akými právnymi predpismi je rozhodnutie odporcu vydané, avšak žiadal len o opätovné prepočítanie predčasného starobného dôchodku, nakoľko podľa jeho názoru vzhľadom na odpracované roky na území Slovenska sa mu zdal predčasný starobný dôchodok nízky. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 03.02.2014 ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.