Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200426 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200426.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa: D. L., bývajúceho v L., R. X, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 1951/2014-KaKe R.z. 12374/2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 05.03.2014 sp. zn. 1951/2014- KaKe R.z. 12374/2014 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní o zaplatenie 14.069,-- eur s príslušenstvom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. 5Zm/511/2013 z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ustanovení § 6 a § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporca konštatoval, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a z pripojených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ ako fyzická osoba - podnikateľ uzatvoril dňa 22.11.2011 zmluvu o pôžičke s veriteľom Profi Credit Slovakia s.r.o., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 7.230,-- eur na účely podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa ako dlžník zo zmluvy zaviazal splatiť veriteľovi pôžičku v 30-mesačných splátkach vo výške 241,-- eur podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu zmluvy pôžičke. V zmluve o pôžičke bol dohodnutý aj revolving pre prípad splatenia každých 18 splátok pôžičky, na základe ktorých vznikol dlžníkovi nárok (len po predchádzajúcom schválení zo strany veriteľa) na navýšenie pôžičky vo výške 4.338,-- eur. Zároveň v zmluve o pôžičke bola dohodnutá zmluvná odmena za poskytnutie pôžičky vo výške 3.580,-- eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu vo výške 2.299,-- eur a splatná ku dňu preverenia revolvingu. Na zabezpečenie zmluvy o pôžičke bola dňa 22.11.2011 vystavená dlžníkom (navrhovateľom) a odovzdaná veriteľovi jedna vlastná blankozmenka na rad veriteľa - v blankozmenke neboli vyplnené údaje o sume zmenky a o splatnosti zmenky. V zmluve o pôžičke v článku 5 bolo presne dohodnuté vyplňovacie právo - kedy, kto a ako môže blankozmenku v jej chýbajúcich častiach doplniť. Bolo dohodnuté, že veriteľ je oprávnený blankozmenku vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy o pôžičke, veriteľ je oprávnený ako údaj sumy zmenky vyplniť ľubovoľnú sumu v eurách zahrňujúcu, ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa, vrátane príslušenstva a zmluvných pokút dohodnutých v zmluve o pôžičke a je oprávnený ako údaj splatnosti zmenky vyplniť ľubovoľný dátum po dni splatnosti k akejkoľvek pohľadávke veriteľa alebo jej časti. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ako dlžník zo zmluvy o pôžičke neplatil riadne a včas dohodnuté mesačné splátky pôžičky vo výške 241,-- eur (čo navrhovateľ nepopiera), veriteľ vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke v zmluve o pôžičke dohodnutého vyplňovacieho práva, a následne sa dňa 03.05.2013 obrátil na príslušný súd s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe súdu predloženej zmenky. Okresný súd Bratislava V. vydal dňa 10.06.2013 zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm/511/2013-11, ktorým zaviazal navrhovateľa ako živnostníka na zaplatenie zmenkovej sumy 14.069,-- eur so 6 %-ným ročným úrokom od 01.05.2013 do zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 46,90 eur a na náhradu trov konania vo výške 846,50 eur. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal navrhovateľ v zákonnej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí s návrhom veriteľa, pretože suma 14.069,-- eur uvedená na zmenke sa mu zdá neprimerane vysoká aj vzhľadom k tomu, že časť pôžičky splatil. Odporca v odôvodnení rozhodnutia ďalej citoval ustanovenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a konštatoval, že navrhovateľ vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu neplatenie pôžičky riadne a včas nepopieral, a neplatenie odôvodnil svojimi finančnými problémami. Namietal iba výšku zmenkovej sumy, pretože sa mu zdá neprimerane vysoká. Odporca konštatoval, že z predložených dokladov v právnej veci navrhovateľa veriteľ vyplnil blankozmenku v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, ktorá bola súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 22.11.2011 a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako dlžník nezaplatil zmenku v deň jej splatnosti (30.04.2013), bol veriteľ oprávnený domáhať sa súdnou cestou zaplatenia zmenkovej sumy určenej na zmenke, 6 %-ného ročného úroku od 01.05.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania vo výške súdneho poplatku. Odporca tiež uviedol, že vzhľadom na to, že zmluvu o pôžičke uzavrel navrhovateľ ako fyzická osoba - podnikateľ, v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu a medzi zmluvnými stranami bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti a nie vzťah spotrebiteľský, preto nie je možné v právnej veci žiadať navrhovateľa aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Námietky navrhovateľa podané proti zmenkovému platobnému rozkazu nie sú námietkami, ktorých uplatnenie by mohlo mať za následok jeho úspech v predmetnom súdnom konaní, a teda uvedené námietky nie sú spôsobilé predstavovať účinný spôsob obrany navrhovateľa ako odporcu proti podanému návrhu, pričom jeho námietky zároveň nijako nespochybňujú navrhovateľom v súdnom konaní uplatnený nárok. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, v ktorom uviedol, že dňa 22.11.2011 uzatvoril zmluvu o pôžičke s veriteľom Profi Credit Slovakia s.r.o., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 7.230,-- eur na účely podnikateľskej činnosti. Svoju živnosť, a tým aj podnikateľskú činnosť zrušil dňa 29.12.2011. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke bol duševne nestabilným z dôvodu, že v júli 2011 ho zamestnanci okradli o značnú finančnú hotovosť, stratil vieru v ľudí a jeho podnikanie utrpelo vážnu ujmu. Ocitol sa na pokraji svojich duševných síl a stratil pojem o realite, o čom svedčí aj skutočnosť, že koncom októbra 2011 bol hospitalizovaný niekoľko dní na psychiatrickom oddelení Nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Uviedol, že v tomto období, čoho dôkazom je, že v auguste 2011 uzavrel dve zmluvy o pôžičke s inými bankovými spoločnosťami. V čase, keď zmluvu uzatváral, nebol schopný reálne premýšľať a vedome konať, ničomu nerozumel a zmluvu nedokázal prečítať a pochopiť ako normálny a zdravý človek. Aj v súčasnosti sa lieči u psychiatra. Odporca vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie rozhodnutia uviedol zhodne ako v odôvodnení svojho rozhodnutia, že námietky uvedené navrhovateľom proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie sú námietkami, ktoré by mohli mať za následok úspech navrhovateľa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 3CbZm/464/2013, a teda uvedené námietky nie sú spôsobilé predstavovať účinný spôsob obrany navrhovateľa ako žalovaného proti podanému návrhu, pričom tieto námietky zároveň nijako nespochybňujú žalobcom uplatnený nárok. Konštatoval, že v odvolaní, ktoré podal proti preskúmavanému rozhodnutiu, navrhovateľ uviedol nové skutočnosti, ktoré vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespomenul, a preto sa ani centrum pri vydávaní rozhodnutia s nimi nemohlo zaoberať. Napadnuté rozhodnutie považuje odporcu za správne, a preto navrhol, aby ho súd potvrdil. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6a ods.1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy, a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b), c) tým nie je dotknutá. Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 25 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V preskúmavanej veci je spornou skutočnosťou otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 5Zm/511/2013 možno vo vzťahu k navrhovateľovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť, ktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Občiansky súdny poriadok obsahuje v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 138 ods.1 O.s.p.) pozná pojem zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach uvádzali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Pre posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona o bezplatnej právnej pomoci je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dôkazov podľa § 120 a nasl. O.s.p. ohľadne samotného nároku, o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci. Súd v preskúmavacom konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžo/56/2013 z 31.10.2013). Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku okrem iného konštatoval, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy totožný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. nenahrádza konanie tohto všeobecného súdu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, t.j. či konanie bolo vedené v súlade s procesnými predpismi, či správny orgán aplikoval príslušný hmotno-právny predpis. Správne súdy nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu. Odporca v preskúmavanom prípade konštatoval zrejmú bezúspešnosť sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava V. tým, že námietky navrhovateľa podané proti zmenkovému platobnému rozkazu nie sú spôsobilé predstavovať účinný spôsob obrany navrhovateľa proti podanému návrhu. Z obsah spisu súd zistil, že navrhovateľ svoju podnikateľskú činnosť pozastavil od 29.12.2011. Zmluvu o pôžičke uzavrel dňa 22.11.2011. Táto okolnosť podľa názoru súdu spochybňuje skutočnosť, že pôžička bola na účely podnikania, a nie pre osobnú potrebu navrhovateľa. Podľa § 2 písm.a) zákona č. 250/2007 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Doposiaľ žiadne dokazovanie nebolo vykonané za tým účelom, či nejde o spotrebiteľský vzťah, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú neprijateľných zmluvných podmienok. Najvyšší súd SR v spomínanom rozsudku sp. zn. 5Sžo/56/2013 tiež uviedol, že „pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods.1 písm.b) zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bol tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osobe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci“. Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že bezúspešnosť sporu je pre potreby posúdenia žiadosti o právnu pomoci skúmaná len povrchne, nie je úlohou centra právnej pomoci ani súdu v správnom súdnictve ísť do hĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha súdu konajúcemu vo veci samej. Preto ani názor vyslovený v takomto konaní o poskytnutie právnej pomoci nie je záväzný pre konanie a rozhodnutie vo veci samej. Toto vyplýva aj z oddelenia subjektov rozhodujúcich o veci a rozhodujúcich o poskytnutí či neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci, kedy druhý z orgánov nemá a nemôže mať k dispozícii taký komplexný prehľad o veci, aký má orgán, ktorý o nej koná. Preto sa môže zaoberať len tým, čo je zrejmé, pričom má však povinnosť vyplývajúcu mu z § 25 ods.1 zákona o bezplatnej právnej pomoci a § 32 a § 47 ods.1, 3 správneho poriadku v rámci zákonom ustanovených medzí čo najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, z neho vyvodiť právne závery a tieto riadne odôvodniť. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil z dôvodu uvedenom v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom súdu. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, ale neuplatnil si právo na náhradu trov konania, preto mu túto náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.