Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200468 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200468.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľky K. Č., bytom K. Č.. XXX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.03.2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.03.2014 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.03.2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľky zo dňa 04. decembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 04. decembra 2010. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., § 21 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. 30.252-25/2014-VZ zo dňa 05. marca 2014 vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Konštatoval, že nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby v II. kategórii funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľke útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určené podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľke zhodnotená doba zamestnania služobného pomeru celkovo 34 rokov, z toho 20 rokov v II. kategórii funkcií, 14 rokov v III. pracovnej kategórii. Ďalej uviedol, že poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Uviedol, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok navrhovateľke na starobný dôchodok od 04. decembra 2010 nevznikol, a preto predmetnú žiadosť zamietol. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 10.04.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2014 sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľka poukázala na nepriaznivú pracovnú atmosféru v čase jej pôsobenia v PZ SR v Michalovciach, čo vyústilo v jej zdravotné problémy. Uviedla, že po splnení podmienok nároku na výsluhový dôchodok sa rozhodla odísť z PZ SR v Michalovciach. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa časom zhoršoval, avšak celkové predoperačné vyšetrenia lekárom jej nedovolili absolvovať operáciu. Po čiastočnom zlepšení zdravotného stavu bola operovaná v Košiciach - Šaci, kde jej vymenili umelý kĺb, pričom už v tom čase pociťovala aj psychické problémy. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe už asi 10 rokov sa lieči na klinickú depresiu a bola aj hospitalizovaná na psychiatrii. Konštatovala, že k tejto diagnóze jej pomohla aj práca na polícii pod psychickým tlakom. Z uvedených dôvodov žiadala o prehodnotenie jej nároku na priznanie starobného dôchodku. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 10.04.2014 je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 04. júla 2014 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Vzhľadom na to, že navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, súd preto v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 13.05.2014 a dôvodov v ňom uvedených. Preto navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. 30.252-25/2014-VZ zo dňa 05. marca 2014 vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Z takto odôvodneného rozhodnutia odporcu nie je však zrejmé, na základe akého rozhodnutia Ministerstva vnútra SR bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, odkedy bol navrhovateľke Ministerstvom vnútra SR priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pokiaľ odporca pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku vychádzal len z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 05. marca 2014, ktoré neobsahovalo údaj odkedy bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok a na základe akého rozhodnutia, pričom odporca si takéto rozhodnutie od Ministerstva vnútra SR ani nevyžiadal, je potrebné vyvodiť záver, že odporca nevykonal pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku náležité dokazovanie. Z vyššie uvedených dôvodov je predčasná aj konštatácia odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., keďže odporca nemal preukázané, kedy bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok Ministerstvom vnútra SR. Súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že ani v administratívnom spise odporcu sa nenachádza rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, ktorým bol priznaný navrhovateľke starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).