Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/20/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200499 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200499.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou, v právnej veci navrhovateľa: B. V., W.. XX.XX.XXXX, Š. T. E., T. T. U. A. L., G. A., N., E., M. Č. Y. T. U. Ú. T. A. T. Z. U. L., zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, Nemocničná 1, 066 01 Humenné, o preskúmanie rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-PO11-ZVC-18/2014 zo dňa 04.04.2014 o zaistení cudzinca, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO11-ZVC-18/2014 zo dňa 04.04.2014. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-18/2014 zo dňa 04.04.2014 v zmysle § 88a ods. 1 písm. e/ s poukazom na § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov alebo ZoPC“) zaistil navrhovateľa dňom 04.04.2014 v čase o 23:35 hod. na dobu 3 mesiacov najviac do 04.07.2014 na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013. V predmetnom rozhodnutí odporca uviedol, že lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru MIGRA, EURODAC na základe daktiloskopických odtlačkov zistil, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl na území J. a v Y.E. C.. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že z vyjadrenia navrhovateľa v zápisnici zo dňa 04.04.2014 vyplýva, že navrhovateľ požiadal v roku 2013 o azyl v J., ale bol vyhostený do L.. O udelenie azylu v Y. podľa jeho slov nežiadal. Správny orgán mal za preukázané, že účastník konania je v súčasnej dobe žiadateľ o udelenie azylu na území J. a v Y. C. a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1, písm. f/ predmetného dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Samotný základ pre začiatok konania o zaistení na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky je skutočnosť, že účastník konania je žiadateľom o azyl na území J. a Y. C.. K výkonu prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 podľa názoru odporcu priamo slúži inštitút zaistenia. Navrhovateľ po zadržaní orgánmi polície Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z jeho vyjadrenia v zápisnici vyplýva, že jeho cieľovou krajinou bolo M.. Odporca ďalej konštatoval, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu v J. a pri zápisničnom vyjadrení poprel, že je žiadateľom o azyl v Y. C., ktorej územie svojvoľne opustil ešte pred ukončením azylového konania, pričom existuje značné riziko jeho opätovného úteku. Odporca citoval ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c/, ods. 3 a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a uviedol, že dňa 04.04.2014 bolo odporcom zaslané dožiadanie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, aby sa vyjadrili k reálnej dobe potrebnej na vykonanie všetkých neodkladných úkonov nutných k vykonaniu prevozu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky a žiadosť Dublinskému stredisku Migračného úradu MV SR o začatie konania vo veci prípravy jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Podľa vyjadrenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce je stanovená doba postačujúca na vykonanie potrebných úkonov k prevozu účastníka konania. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu a žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu o zaistení a vrátiť veci odporcovi na ďalšie konanie, s nariadením bezodkladného prepustenia navrhovateľa zo zaistenia s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol niekoľko odvolacích dôvodov. Predovšetkým vytýkal odporcovi, že nedostatočne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že rozhodnutie odporcu je arbitrárne a nepreskúmateľné, pričom citoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu v bode I. svojho návrhu. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že rozhodnutie odporcu je arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko sa odporca žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ bol pred zaistením na základe napadnutého rozhodnutia už raz zaistený na základe rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 05.01.2014 č.p. PPZ-HCP-BA6-29-013/2014-AV a to podľa rovnakého ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ zároveň poukázal na rozpor v rozhodovaní dvoch policajných útvarov MV SR, keď na základe rozhodnutia jedného z nich bol navrhovateľ dňa 04.04.2014 prepustený zo zaistenia nariadeného za rovnakým účelom ako stanovil odporca v napadnutom rozhodnutí a bol odkázaný, aby sa dostavil do záchytného tábora Migračného úradu v Humennom a následne v rovnaký deň ho iný policajný útvar znova zaistí na ten istý účel a navyše s odôvodnením, že existuje riziko úteku navrhovateľa. Podľa právneho názoru navrhovateľa, z napadnutého rozhodnutia odporcu nie je zrejmé prečo nedošlo k tzv. dublinskému transféru navrhovateľa počas doby zaistenia na základe predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení, keď policajný útvar rozhodujúci o predchádzajúcom zaistení mal za to, že doba 3 mesiacov je postačujúca. Z napadnutého rozhodnutia taktiež nie je zrejmé prečo je potrebné a nevyhnutné opätovné zaistenie navrhovateľa. Postupom odporcu došlo po sčítaní dôb zaistenia navrhovateľa k jeho zaisteniu na maximálnu prípustnú dobu zaistenia 6 mesiacov, čo odporca taktiež podľa tvrdení navrhovateľa náležite neodôvodnil. Odporca taktiež žiadnym spôsobom nezohľadnil ani sa nijako nevysporiadal s ustanovením čl. 28 a 26-27 tzv. dublinského nariadenia. Napadnuté rozhodnutie odporcu je obsahovo ako aj formálne takmer identické s prvým rozhodnutím OCP Bratislava zo dňa 05.01.2014. Odporca sa podľa tvrdení navrhovateľa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že v konaní o azyle vedenom pred Migračným úradom MV SR bolo medzičasom vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa ako neprípustnej - ČAS: MU-3-19/DS-Ž-2014 zo dňa 04.03.2014, nakoľko príslušnou krajinou na jej posúdenie je Y. C.. Z vyššie uvedených dôvodov považoval navrhovateľ napadnuté rozhodnutie odporcu za zmätočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť jeho dôvodov a absenciu právnej úvahy odporcu ohľadom viacerých závažných skutočností v právnej veci navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že napadnuté rozhodnutie odporcu vykazuje viaceré prvky arbitrárnosti. Chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je možné nahrádzať, resp. dopĺňať v priebehu konania pred súdom o podanom opravnom prostriedku, nie je pokračovaním konania o zaistení navrhovateľa. Odporca taktiež nedostatočne zistil skutkový stav vo veci. Zaistenie navrhovateľa z uvedených dôvodov nemôže spĺňať požiadavky na zásah do osobnej slobody jednotlivca v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadril dňa 30.04.2014. Odporca namietal, že z ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva výslovne určená celková doba zaistenia, a to 6 mesiacov, avšak z uvedeného nevyplýva, že by tak mohol učiniť iba 1 policajný útvar. Oddelením cudzineckej polície Bratislava bola stanovená lehota zaistenia do 05.04.2014, počas ktorej navrhovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky. Nakoľko v stanovenej lehote nedošlo k jeho prevozu, bol prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Y. a následne prevezený služobným motorových vozidlom do záchytného tábora Migračného úradu MV SR Q.. Odporca následne zaistil navrhovateľa, nakoľko dôvody zaistenia naďalej trvajú. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí dospel k existencii rizika úteku navrhovateľa na základe vyjadrenia navrhovateľa v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 04.04.2014, v ktorom uviedol, že z územia chcel pokračovať do C. a následne vlakom do M.. Navrhovateľ zároveň poprel skutočnosť, že je žiadateľom o azyl v Y., avšak z rozhodnutia Migračného úradu ČAS: MU-3-19/DS-Ž-2014 zo dňa 04.03.2014 vyplýva, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl na území Y. a že dňa 01.01.2014 druhýkrát požiadal o udelenie azylu, pričom v konaní dosiaľ nebolo rozhodnuté. Odporca dospel k záveru, že sú odôvodnené obavy, že sa navrhovateľ bude vyhýbať, resp. že bude sťažovať výkon jeho prevozu do Y., a teda že existuje značné riziko jeho úteku. Odporca považoval svoj postup v predmetnom konaní o zaistení za správny a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p., nakoľko splnomocnený zástupca navrhovateľa i odporca s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.05.2014 o 09:15 hod.. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.). Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu v intenciách námietok navrhovateľa uvedených v opravnom prostriedku zo dňa 22.04.2014, ktorými boli : 1. arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu v súvislosti s existenciou predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení navrhovateľa 2. rozdielny postup v rozhodovaní dvoch policajných útvarov o zaistení navrhovateľa 3. obsahová a formálna totožnosť napadnutého rozhodnutia s predchádzajúcim rozhodnutím OCP Bratislava Krajský súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku prihliadol na nasledujúce relevantné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku /ďalej len „SP“/, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ust. § 3 ods. 4 prvá veta SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 34 ods. 1 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu /§ 34 ods. 4 SP/. Podľa ust. § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ ide o všetky tri námietky navrhovateľa, súd konštatuje, že v tomto konaní preskúmava súd len rozhodnutie proti, ktorému opravný prostriedok bezprostredne smeruje, v predmetnej veci je to rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-18/2014 zo dňa 04.04.2014. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní teda nie je rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 05.01.2014 č.p.: PPZ-HCP-BA6-29-013/2014-AV. Súd v zmysle uvedeného považuje za právne irelevantné námietky navrhovateľa, že sa týmto druhým rozhodnutím odporca nezaoberal, že vidí rozpor v rozhodovaní týchto dvoch správnych orgánov, resp. že obe rozhodnutia sú takmer identické. Uvedené námietky podľa názoru súdu nie sú právne relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu. Postup oboch správnych orgánov vo veci navyše dostatočným spôsobom vysvetlil odporca v svojom stanovisku zo dňa 28.04.2014, keď uviedol, že Oddelením cudzineckej polície Bratislava bola stanovená lehota zaistenia do 05.04.2014, počas doby zaistenia navrhovateľ požiadal navrhovateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Nakoľko v stanovenej dobe nedošlo k realizácii jeho prevozu podľa nariadenia, bol navrhovateľ prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Y. a prevezený služobným motorovým vozidlom do Záchytného tábora Migračného úradu MV SR Q.. Podstatná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť, že u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. e), nakoľko existuje značné riziko jeho úteku. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 04.04.2014, kde navrhovateľ okrem iného uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo M., do ktorej sa mal dostať do C.. Aj z uvedených tvrdení navrhovateľa mal súd za preukázané, že jeho úmyslom nie je zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, kde požiadal o udelenie azylu, a preto súd považoval jeho žiadosť o azyl za účelovú, s cieľom zmariť administratívne vyhostenie navrhovateľa. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a vo svetle tejto skutočnosti posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti zároveň treba uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Podľa platnej právnej úpravy ZoPC účinnej ku dňu zaistenia, pre účely inštitútu zaistenia platia ust. § 88 a § 88a citovaného zákona o pobyte cudzincov. Podľa ust. § 88a ods. 1 ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa ust. § 88 ods. 3 ZoPC podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil v postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu v napadnutom rozhodnutí. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal účelom zaistenia, ako aj odôvodnením potrebnej predpokladanej dĺžky zaistenia, účelnosťou a efektívnosťou zaistenia. Podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšia konanie. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd rozhodnutia odporcu potvrdil. Účastníkom nevznikli trovy konania, preto im súd ich náhradu nepriznal, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.