Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200520 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200520.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, predsedom senátu JUDr. Milan Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľa A.. Z. C. B. Ť. B. F. B. , bytom V.. Q. XX/XX, E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa (návrhu) zo dňa 06. mája 2014 podanom proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 18. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. 03.2014 č. XXX XXX XXXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne uvedené v záhlaví tohto rozsudku zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 23. augusta 2013 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“), z dôvodu, že žalobca v zamestnaní v I. kategórií funkcií, v ktorej je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm.b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení získal v období od 02. apríla 1974 do 29. marca 1976 a od 01. apríla 1976 do 15. júla 1990 iba 5 947 dní, t.j. 16 rokov a 107 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok v § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona a tam uvedených podmienok k 19. aprílu 2010 nevznikol, ako aj z dôvodu, že neodpracoval 20 rokov v I. kategórií funkcií, preto nespĺňa vekovú podmienku uvedenú v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň nespĺňa ani zníženie vekovej hranice podľa §174 ods. 1 zákona z dôvodu, že jeho zamestnanie netrvalo nepretržite k 31. decembru 1999. Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľovi doručené dňa 09.04.2014. Včas podaným opravným prostriedkom podaným osobne na tunajšom súde dňa 06.05.2014, sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si neuplatnil. V opravnom prostriedku dôvodil, že: „svojou žiadosťou zo dňa 26.06.2013 požiadal odporu ako poistenec zo zvýhodnenej pracovnej kategórie o priznanie starobného dôchodku od 19. apríla 2010, kedy dosiahol fyzický vek 56 rokov. Dôvodom podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku bola skutočnosť, že pred 01. januárom 2000 vykonával službu v I. kategórií funkcií v trvaní 16 rokov a 107 dní a bol zamestnaný viac 25 rokov (celkovo 37 rokov a 204 dní = 37,5590 roka). Navrhovateľ má teda podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok s odkazom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. kategórie funkcií priznávajú do 31.12.2023. Odporca vydal k žiadosti Rozhodnutie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014 (prevzaté dňa 09.04.2014), ktorým žiadosť o starobný dôchodok zamieta, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí. Odporca pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa, podľa svojho odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí vykonal negatívne vymedzenie vzniku nároku na starobný dôchodok, a to postupom podľa § 21 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s odkazom na § 14 ods. 2 písm. b) až h), kde konštatuje, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v I. kategórii odpracoval 16 rokov a 107 dní, mu tento nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok nevznikol. Odporca taktiež vykonal negatívne vymedzenie vzniku tohto nároku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, kde konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa ani zníženie vekovej hranice podľa uvedeného ustanovenia z dôvodu, že zamestnanie v I. kategórii funkcií netrvalo k 31.12.1999. Podľa môjho právneho názoru však odporca nevykonal pozitívne vymedzenie vzniku tohto nároku na starobný dôchodok a to postupom podľa § 174 ods. 1 písm.c), podľa ktorého vznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok po dosiahnutí fyzického veku 58 rokov a to ku dňu 19. apríla 2012. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v ustanovení § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nie je ako podmienka trvanie zamestnania v I. kategórií funkcií nepretržite k 31. decembru 1999 ako si to vykladá odporca. Navrhovateľ ako poistenec, ktorý podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. vykonával pred 1. januárom 2000 službu v kategórii funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, keďže zároveň bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol stanovený vek v závislosti od dĺžky výkonu služby v I. kategórii. Navrhovateľovi teda vznikol nárok na starobný dôchodok ku dňu 19. apríla 2012 dosiahnutím fyzického veku 58 rokov, ktorý nárok si uplatňuje v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní predmetnej žiadosti navrhovateľa použil odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávnu právnu kvalifikáciu, nezohľadni všetky podklady a právne skutočnosti predložené navrhovateľom a svojim rozhodnutím znevýhodnil navrhovateľa v jeho právach. Tento postup je v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., taktiež je v rozpore s čl. 39 Ústavy SR ako aj v rozpore so všeobecným právnym názorom Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011“. Odporkyňa k opravnému prostriedku navrhovateľa vo vyjadrení zo dňa 29.05.2014 zotrvala v celom rozsahu na dôvodoch svojho rozhodnutia a s poukazom na obsah svojho rozhodnutia navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 17.06.2014 zotrval na obsahu svojho opravného prostriedku v celom rozsahu s tým, že jeho argumentácia vychádza z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011 a 9So/138/2011, kde okrem iného zdôrazňuje, že podľa čl. 39 Ústavy SR majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O. s. p., podľa § 250 a nasl. O. s. p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa ust. § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 01. januárom 2004 podľa predpisov určeným pred 01. januárom 2004 ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa ust. § 21 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa ust. § 14 ods. 4 v spojení s ust. § 129 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. Podľa ust. § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.a), prípadne 9, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, 5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.a), prípadne 7, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa ust. § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ, ktorý namietal v opravnom prostriedku, že starobný dôchodok mu mal byť priznaný k 58 roku veku si žiadosťou zo dňa 23.08.2013 uplatnil u odporkyne priznanie starobného dôchodku od 19.04.2010, tzn. odo dňa dovŕšenia 56 roku svojho veku. Ďalej z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ získal zamestnanie (výkon profesionálnej služby vojaka z povolania v kategórií funkcií, ktorá sa má považovať za výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Preto bol výkon profesionálnej služby v kategórii funkcií posúdený odporkyňou podľa § 274 zákona ako zvýhodnená pracovná kategória. Odporkyňa v zmysle ust. § 274 ods. 1 zákona posúdila dôchodkový vek navrhovateľa s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 14 ods. 4, § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení a správne podľa názoru súdu uzavrela, že navrhovateľ dobu I. ani II. pracovnej kategórie nezískal, získal ale dobu I. kategórii funkcií v rozsahu 16 rokov a 107 dní, ktorá podľa ust. § 14 ods. 4 sa hodnotí ako doba zaradená do I. pracovnej kategórie podľa ust. § 14 ods. 2 písm.b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení a preto navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k 19. aprílu 2010 nemohol vzniknúť, aj keď služba zaradená do I. kategórií funkcií sa v zmysle § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm.b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa skúmala aj možnosť zníženia dôchodkového veku navrhovateľa, ktoré jej umožňuje prechodné ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2003, a teda či navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 písm.c) zákona o sociálnom zabezpečení, avšak v spojitosti s ust. § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení tu je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií, trvali k 31. decembri 1999 a u navrhovateľa použiť toto ustanovenie neprichádzalo do úvahy z toho dôvodu, že jeho výkon služby v I. kategórii funkcií netrval k 31. decembru 1999, preto ani podľa tohto ustanovenia navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nemohol vzniknúť, pre nesplnenie tejto podmienky. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že jeho argumentácia vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011 a 9So/138/2011, tak súd uvádza, že v predmetných veciach bol celkom iný skutkový stav ako v prípade navrhovateľa, pretože tam, napr. v konaní 9So/138/2011 sa vychádzalo z toho, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení na rozdiel od navrhovateľa v tomto preskúmavanom konaní, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250q ods. 2 O. s. p. musel potvrdiť. Navrhovateľ, ktorý si právo na náhradu trov konania neuplatnil ako neúspešný účastník konania právo na náhradu trov konania nemá, a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.