Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200549 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: V. F., bytom A. T. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o i n v a l i d n ý dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. februára 2014 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 13.02.2014, lebo podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce z 13.02.2014 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Zdravotné problémy naďalej u nej pretrvávajú, cíti sa zle, stále sa dusí, nevie dobre spať, z ktorého dôvodu si nevie nájsť ani trvalé zamestnanie a podľa jej názoru by mala byť uznaná invalidnou. Ďalej uviedla, že nemôže sa dovolať svojej pravdy, nie je spokojná s tým ako u nás v zdravotníctve sa postupuje v súvislosti so zisťovaním diagnózy a zdravotného stavu, sama musí lekárov žiadať a prosiť, aby ju poslali na konkrétne odborné vyšetrenia. Odporkyňa na súdnom pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že zdravotný stav navrhovateľky posúdil posudkový lekár ako v správnom konaní, tak aj v súdnom konaní zhodne, pričom zhodne aj dospeli k záveru, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z 28.04.2014, dávkovým spisom odporkyne, posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, doručenou 17.02.2014 požiadala o invalidný dôchodok od 18.11.2013. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení takto: Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 zákona o sociálnom poistení vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že v správnom konaní po podaní žiadosti o dávku sociálneho poistenia zdravotný stav navrhovateľky posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce dňa 13.02.2014, po vlastnom vyšetrení a zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov alergologického, kardiologického a interného vyšetrenia dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je bronchiálna astma stredne ťažká s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VIII oddiel B, položka 3, písm. c) v rozsahu 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia stanovila z dôvodu, že spirometrické vyšetrenie u navrhovateľky je v norme a ostatné zdravotné postihnutia sú posudkovo málo významné. Po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky v súdnom konaní posúdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dňa 28.04.2014 v prítomnosti navrhovateľky po vlastnom vyšetrení a zhodnotení odborných lekárskych vyšetrení z pľúcneho, alergologického, kontrolného alergologického, kontrolného pľúcneho, kardiologického, interného a neurologického vyšetrenia dospela k zhodnému záveru ako posudková lekárka v správnom konaní, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je bronchiálna astma stredne ťažká, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VIII, oddiel B, položka 3, písm. c) je 35 % na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, lebo ochorenie je liečené krátku dobu, objektívny funkčný nález na pľúcach je negatívny, funkčné vyšetrenie pľúc bez obmedzenia pľúcnych funkcií aj opakovane, ostatné diagnostikované ochorenia sú posudkovo nevýznamné a neovplyvňujú pracovnú schopnosť navrhovateľky. Námietke navrhovateľky ohľadne objektívneho posúdenia zdravotného stavu bolo v plnom rozsahu vyhovené, pretože zdravotný stav navrhovateľky okrem posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce posúdila v súdnom konaní aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach. Na základe odborných lekárskych posudkov súd konštatuje, že zdravotný stav navrhovateľky posudkoví lekári ako v správnom, tak aj v súdnom konaní posúdili v súlade so zákonom o sociálnom poistení a dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je bronchiálna astma stredne ťažká s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, t. j. 35 % s prihliadnutím, že objektívny funkčný nález na pľúcach je negatívny a aj opakované pľúcne vyšetrenia sú bez obmedzenia pľúcnych funkcií. Námietka navrhovateľky, že zdravotné ťažkosti s dýchaním a dusením kvôli stredne ťažkej astme u nej pretrvávajú, z ktorého dôvodu sa nemôže zamestnať trvale a nemôže si v noci ani poriadne oddýchnuť sú jej subjektívne pocity, ale posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity nemôžu zohľadňovať iba subjektívny pocit a údaje žiadateľa o invalidný dôchodok, ale musia vychádzať predovšetkým z odborných lekárskych nálezov, ktoré predkladá žiadateľ o invalidný dôchodok. V danom prípade zdravotný stav navrhovateľky posudkoví lekári posúdili na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka absolvovala a odborné lekárske nálezy predložila posudkovým lekárom. Z uvedeného dôvodu súd nemá pochybnosti, aby posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu nepostupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení, prípadne že zdravotný stav navrhovateľky nebol posudzovaný na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení. Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Z dôvodu, že navrhovateľka preukazovala dobu dôchodkového poistenia aj na území Českej republiky zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity posudzovala aj Česká správa sociálneho zabezpečenia a rozhodnutím z 23.05.2014 č. j. XXX XXX XXXX/XXX žiadosť o invalidný dôchodok zamietla, lebo nespĺňa podmienky stanovené v § 38 zákona č. 155/1995 Sb.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.