Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200552 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200552.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky: G. H., E. X, L., proti odporcovi: Mestská časť Košice - Nad Jazerom, Poludníkova 7, Košice, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 16.4.2014, sp.zn.: 1463/346/2014-Soc/Pe takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16.04.2014, sp. zn. č. 1463/346/2014-Soc/Pe. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 17 a § 18 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na ust. § 46 zákona č. 771/1961 Zb. o správnom konaní priznala navrhovateľke jednorazovú dávku v hmotnej núdzi vo výške 20,- Eur na základe jej žiadosti, podanej dňa 2.4.2014. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe navrhovateľkou predložených dokladov a šetrenia vykonaného pracovníkmi miestneho úradu bolo zistené, že navrhovateľka je vydatá matka 9 detí. Najstarší syn je študentom strednej školy, 5 detí navštevuje základnú školu, jedno materskú školu a s dvomi najmladšími deťmi je žiadateľka v súčasnosti na materskej dovolenke. Manžel navrhovateľky je nezamestnaný, rodina býva v podnájme. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi navrhovateľka žiada poskytnúť na zabezpečenie základných životných potrieb a na školské pomôcky pre deti, pretože navrhovateľka je v hmotnej núdzi, pretože jej príjem a príjem spoločne posudzovaných osôb nedosahuje výšku životného minima, bola jej priznaná jednorazová dávka v hmotnej núdzi vo výške 20,- Eur. Rozhodnutie odporkyňa prevzala osobne u odporcu dňa 23.4.2014. Včas podaným opravným prostriedkom nazvaným odvolanie a doručeným odporcovi dňa 7.5.2014 sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, pričom potvrdila to, čo odporca uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia a dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím odporcu neuviedla vôbec. Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľky nevyjadril, len jej oznámil, že o odvolaní nerozhodol a preto postupuje danú vec na rozhodnutie súdu. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 250l a nasl. O.s.p. po vypočutí účastníkov konania na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa ustanovenia § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánu verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“, (§ 244 ods.2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods.2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p. za použitia § 250l ods.2 O.s.p.). O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie (§ 250q ods.2 prvá veta O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou z 2.4.2014 žiadala o poskytnutie jednorazovej výpomoci, ako uviedla, vzhľadom na to, že manžel je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi, ona je na rodičovskom príspevku, má 9 detí, z toho 6 detí je školopovinných, 1 dieťa navštevuje materskú školu a s dvomi je doma. Bývajú v podnájme a preto žiada, aby jej odporca poskytol sociálnu výpomoc pre školopovinné deti na pomôcky a na základné ošatenie. K žiadosti pripojila nájomnú zmluvu, potvrdenie úradu práce a sociálnych vecí, potvrdenie o návšteve školy a fotokópiu vyplateného inkasa. Na pojednávaní súdu navrhovateľka uviedla: „Jednoznačne nesúhlasím s rozhodnutím Mestskej časti Nad Jazerom, keďže mi priznaná bola jednorázova dávka 20,- eura nakoľko mám deväť maloletých detí, z toho päť navštevuje základnú školu a jeden strednú školu, jedna chodí do škôlky, s dvoma som doma, manžel je nezamestnaný a bývame na podnájme. Životné minimum je nízke. Ja som čakala od pani starostky vyššiu jednorázovú dávku. Viem, že minulý rok sa ma zastal jeden pán poslanec a bolo mi schválené dávka 30,- eura, a bol okríknutý prečo sa on do toho staral, lebo som jediná na jazere, ktorá mám deväť detí a pani starostka o tom veľmi dobre vie. Ja som očakávala minimálne 10,-- eura na jedno dieťa. Žiadala som totiž jednorázovú dávku na pomôcky pre deti do školy a nákladné životné podmienky.“ Splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že v danom prípade ide o dobrovoľnú dávku, ktorú odporca môže poskytnúť a nemusí poskytnúť. Ďalej poukázala na skutočnosť, že pokiaľ odporca mal finančné prostriedky, tak v roku 2010 poskytol na tri krát navrhovateľke jednorázovú dávku spolu v sume 230,- eur, v roku 2011 v sume 120,- eur, v roku 2012 sumu 25,- eur a v roku 2013 sumu 30,- eur. Tieto jednorázové dávky pre navrhovateľku boli poskytované práve z toho dôvodu, že navrhovateľka má deväť detí, a vzhľadom na skutočnosť, že podľa rozpočtu odporcu sa postupne rozpočet od roku 2010 znižoval. Ďalej na otázku súdu poukázala na skutočnosť, že: „Pre poskytovanie jednorázových dávok odporca nemá žiadne kritériá, a o žiadostiach o jednorázovú dávku rozhoduje mestská časť v zastúpení štatutárom mestskej časti a že manžel navrhovateľky do roku 2005 bol naposledy zaradený v evidencii nezamestnaných, resp. uchádzačov o zamestnanie, a toho času nepracuje podľa našich vedomostí a tým pádom sa nesnaží zvýšiť svoj príjem napr. formou aktivačných prác, alebo obecných služieb“. Taktiež poukázala na skutočnosť, že manžel navrhovateľky o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vôbec od roku 2005 nepožiadal dodnes. Podľa ust. § 17 ods.1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety (§17 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z.). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem (§ 2 ods.1 vyššie citovaného zákona). Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 17 ods.2 cit. zákona, jednorazová dávka v hmotnej núdzi je dávkou fakultatívnou, to znamená, že príslušný správny orgán (v súdenom prípade Mestská časť) ju môže, ale nemusí priznať. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že napriek tomu, že navrhovateľka ničím nepreukázala výšku skutočných výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb a na školské pomôcky pre deti, na čo požadovala jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, odporca jej jednorazovú dávku priznal. Keďže podľa zákonom povolenej voľnej úvahy v zmysle ust. § 245 ods.2 O.s.p., podľa ktorého súd preskúmava iba či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd nemohol posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia odporcu, bolo v právomoci odporcu neposkytnúť alebo poskytnúť navrhovateľke jednorázovú dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných výdavkov, ktoré navrhovateľka nepreukázala a ak odporca jej túto dávku poskytol, bral do úvahy skutočnosti, ktoré uvádza v napadnutom rozhodnutí a na ktoré navrhovateľka sama poukazovala, keď žiadala jednorázovú dávku, podobne ako na tieto skutočnosti poukazovala v opravnom prostriedku. Súd majúc na zreteli aj skutočnosť, že odporca poskytol v roku 2010 na 3x navrhovateľke jednorazovú dávku spolu v sume 230,- Eur, v roku 2011 v sume 120 Eur, v roku 2012 v sume 25 Eur a v roku 2013 v sume 30 Eur a to, že navrhovateľka ničím nepreukázala svoje skutočné výdavky, ani to, že by jej manžel sa snažil zvýšiť svoje príjmy aktivitami, ktoré podmieňujú nárok na aktivačný príspevok, napriek tomu, že odporca zamestnáva poberateľov aktivačného príspevku, majúc za to, že správne uváženie odporcu nevybočilo z rámca zákona, dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom a preto ho ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania právo na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods.1 O.s.p. za použitia § 250l ods.2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.