Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200700 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200700.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľky: U. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, B. A. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, Š. S.H. B., R. C. B., R. Č. V. N. Ú. S. T. S. L. K., zastúpená JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, Branisková 7, Košice, na základe poverenia od Centra právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Podhoroď, 072 64 Podhoroď, o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-SO10-93-013/2014 zo dňa 29.05.2014 o zaistení cudzinca, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. rozhodnutie odporcu zo dňa 29.05.2014 č. p. PPZ- HCP-SO10-93-013/2014 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Krajský súd n a r i a ď u j e, aby bola U. Z. D. (Ž.), H. XX.XX.XXXX, B. A. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, Š. S.Í. B., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnkova 14, 078 01 Sečovce, bezodkladne p r e p u s t e n á zo zaistenia. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-SO10-SO10-93-013/2014 zo dňa 29.05.2014 v zmysle § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľku dňom 28.05.2014 v čase od 10:20 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 28.10.2014, v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jej vycestovanie na Ukrajinu, nakoľko neoprávnene prekročila vonkajšiu štátnu hranicu z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a existuje riziko jej úteku. Na výkon jej zaistenia podľa § 88 ods. 5 určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC Sečovce“). Voči účastníkovi konania bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení (AV), ktoré je vedené pod č. p. PPZ-HCP-SO10-133/2014. V predmetnom rozhodnutí odporca prihliadol na to, že dňa 28.05.2014 v čase o 10:05 hod. bol účastník konania kontrolovaný hliadkou OHK PZ Podhoroď v katastri obce P., okres K. a bol predvedený na OHK PZ Podhoroď, za účelom zistenia totožnosti, pretože nemohol hodnoverne preukázať svoju totožnosť a nemal pri sebe žiadne doklady. Šetrením príslušníkov OHK PZ Podhoroď bolo zistené, že účastník neoprávnene prekročil štátnu hranicu územia Ukrajiny do Slovenskej republiky dňa 28.05.2014 v presne nezistenom čase, čím porušil ustanovenie článku 19 ods. 1 a článku 21 ods. 1, 2 Schengenského dohovoru. Svojim neoprávneným pobytom spáchal priestupok v zmysle § 116 ods. 1 písm. a) a § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že voči účastníkovi konania OHK PZ Podhoroď začalo konanie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-SO10-131/2014 s určením zákazu vstupu v zmysle štvrtej časti, prvej hlavy zákona o pobyte cudzincov. Po ukončení konania o administratívnom vyhostení má byť vrátený na územie Ukrajiny v zmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisií osôb, uverejnenou vo Vestníku L 332/48 zo dňa 18.12.2007. Keďže účastník konania v priebehu konania o administratívnom vyhostení prejavil vôľu o udelenie azylu, z toho dôvodu bolo konanie o administratívnom vyhostení rozhodnutím prerušené. Odporca skúmal ekonomickú situáciu účastníka konania a dospel k záveru, že mal pri sebe spolu so synom 688 Eur, nemá rezervované ubytovanie na území SR, nemá žiadne rodinné väzby alebo zabezpečené zamestnanie a z toho dôvodu mu nebola uložená povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov. Odporca uviedol, že správny orgán po rozhodnutí o zaistení účastníka konania nedisponuje inou zákonnou možnosťou ako ho umiestniť v útvare policajného zaistenia, pretože vychádzal z doterajšej praxe a prihliadol aj na skutočnosť, že štátni príslušníci tretích krajín častokrát účelovo prejavujú úmysel požiadať o azyl a v prípade, že policajný útvar nerozhodne o ich zaistení, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru, svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, v dôsledku čoho je im následne v zmysle zákona o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdržiavajú v štátoch EÚ. Na základe zhodnotenia dôkazov a výpovede účastníka konania, odporca dospel k záveru, že účastník konania sa pred neoprávneným prekročením štátnej hranice zdržiaval na Ukrajine, čo sám aj uviedol, že na Ukrajinu pricestoval z Ruska na motorovom vozidle bez cestovných dokladov a je to potvrdené aj spoločným šetrením narušenia štátnej hranice so štátnou pohraničnou službou Ukrajiny. V ďalšom sa odporca zaoberal readmisnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou a mal za to, že vrátením účastníka konania na územie Ukrajiny podľa readmisnej dohody mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, rovnako nie je jeho život ohrozený ani z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, prípadne príslušnosti k určitej sociálnej skupine, čo je potvrdené aj v zápisnici a sám účastník konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu neumožňovali vrátiť sa na územie Ukrajiny. Odporca sa ďalej zaoberal zaistením účastníka konania pre účely jeho vrátenia na Ukrajinu podľa readmisnej dohody. Za začiatok konania považoval pracovné stretnutie zástupcov hraničných splnomocnencov Ukrajiny a Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.05.2014 a pri ktorom bolo nepochybne dokázané nedovolené prekročenie štátnej hranice z Ukrajiny do Slovenskej republiky a tiež ochota ukrajinskej strany prevziať osobu v zmysle readmisnej dohody v lehote do 1 roka. Vo svojom rozhodnutí odporca tiež uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení bola účastníkovi konania daná možnosť vyjadriť sa. V zápisnici o podaní vysvetlenia uviedol, že z domovskej krajiny vycestoval 18.05.2014 letecky do Z. a následne cestoval motorovým vozidlom na Ukrajinu a potom na neznáme miesto, kde pokračoval asi 10 hodín peši lesným porastom s tromi neznámymi mužmi. Účastník konania uviedol, že má veľa známych v Dánsku a chcel by ísť k nim. Z toho vyvodil správny orgán, že zaistenie účastníka konania je účelné, efektívne a odôvodnené, nakoľko existuje riziko jeho úteku a ukrajinská strana je ochotná prevziať účastníka konania na svoje územie. Účastník konania tiež uviedol, že na Ukrajine mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Odporca ďalej uviedol, že účastník konania pri spisovaní zápisníc podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1963 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v konaní o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o zaistení, prejavil vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bez udania dôvodu. Nakoľko bolo konanie o administratívnom vyhostení voči účastníkovi konania prerušené podľa § 77 ods. 4, skutočnosť, že účastník konania prejavil vôľu požiadať na území SR o azyl, podľa záveru odporcu nezakladá dôvod na jeho prepustenie. V súvislosti so skutočnosťou, že účastník konania prejavil vôľu o udelenie azylu na území SR a OHK PZ Podhoroď nie je v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 4809/2002 o azyle príslušný na prijatie vyhlásenia, preto bol účastník konania poučený o skutočnosti, že na prijatie jeho vyhlásenia o azyle je príslušný ÚPZC Sečovce (s poukazom na § 3 ods. 8 zákona o azyle a bol poučený, že podanie bude bez meškania postúpené tomuto orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sza/7/2012). Na základe týchto skutočností bol správny orgán toho názoru, že účastník konania svojou žiadosťou o azyl sleduje jednak oddialenie svojho vydania na Ukrajinu a jednak má snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voľný režim a tento vzápätí využiť na útek v snahe dostať sa do Dánska s cieľom vyhýbať sa alebo brániť procesu prípravy jeho administratívneho vyhostenia. K otázke vyhostenia na Ukrajinu odporca uviedol, že vychádzal zo skutočnosti, že Ukrajinu možno vo všeobecnosti považovať za bezpečnú krajinu, v ktorej by život alebo sloboda účastníka konania neboli ohrozené, vzhľadom na ratifikovanie readmisnej dohody Ukrajinou, ako aj ďalších medzinárodných dohovorov. Správny orgán citoval viaceré medzinárodné dohovory, a to Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Smernicu Rady 2013/33/EÚ, článok 18 Charty základných práv Európskej únie, článok 31 Dohovoru o postavení utečencov z roku 1951, poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 147/2013-50 odporca uviedol, že správny orgán v čase zaisťovania účastníka konania nevie, či účastník konania reálne podá žiadosť o udelenie azylu pred príslušným orgánom na prijatie žiadosti o azyl aj napriek tomu, že taký úmysel už prejavil v zápisnici o vyjadrení účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení. Odporca sa napokon zaoberal v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov potrebnou dĺžkou doby zaistenia. Pri dĺžke zaistenia účastníka konania policajný útvar vychádzal zo skutočnosti, že konanie o administratívnom vyhostení bolo prerušené a že sa v ňom nemôže pokračovať až do vydania rozhodnutia vo veci žiadosti o azyl a v súvislosti s tým zohľadňoval viaceré lehoty v azylovom konaní. Napokon odporca uviedol, že skúmal tiež reálnu možnosť výkonu vyhostenia účastníka konania, t.j. účelnosť zaistenia. Mal za to, že v prípade odpadnutia dôvodov prerušenia konania, bude možné v tomto konaní pokračovať a účastníka konania vyhostiť na Ukrajinu v zmysle dohody o readmisií osôb. Pri posudzovaní doby zaistenia sa riadil aj informáciami k dĺžke azylového konania Migračného úradu, ktorý uviedol, že azylové konanie u štátnych príslušníkov B. spravidla trvá aj 5 mesiacov. Poukázal tiež na § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého je povinný skúmať, či trvá účel zaistenia. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení s tým, že náhradu trov konania si neuplatnili. V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol niekoľko odvolacích dôvodov. Predovšetkým namietal, že doba zaistenia účastníka konania do 28.10.2014 je neodôvodnene dlhá, najmä keď správny orgán už v čase zaistenia osoby mal vedomosť, že žiada o azyl, čo jej bolo umožnené až 03.06.2014, teda po vyše 125 hodinách od momentu jej umiestnenia v ÚPZC Sečovce, pričom o azyl žiadala už 28.05.2014 po 19.00 hod.. V opravnom prostriedku zástupca navrhovateľky namietal závery odporcu o vrátení účastníka konania na územie Ukrajiny, ktorú možno vo všeobecnosti považovať za bezpečnú krajinu, kde mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zástupca navrhovateľky poukázal na správy o situácii na Ukrajine, zverejnené na stránke PZVaEZ SR o aktuálnej situácii a vývoji na Ukrajine. Splnomocnený zástupca tiež namietal sugestívne a kapciózne otázky správneho orgánu v troch zápisniciach o podaní vysvetlenia počas výsluchov, ktoré trvali štyri hodiny. Vytkol, že správny orgán nesprávne vyhodnotil fakt, že navrhovateľka so svojim synom po prechode hranice hľadali políciu, aby sa mohli prihlásiť, keď uviedla, že prevádzači ukázali smer, kde určite ich stretne policajná hliadka a že teda nechceli sa v teréne skrývať a pokračovať až do Dánska. Správny orgán spojil dve časti výpovede do jednej, ktorú navrhovateľka nepovedala a nie je pravdou, že by už pri zadržaní oznamovala, že ide do Dánska. K prejavenej vôli požiadať o azyl namietal splnomocnený zástupca navrhovateľky, že na strane 3 prvej zápisnice v druhom odseku je uvedené, že bola poučená, že po prijatí žiadosti o azyl budú odtlačky zaregistrované v informačnom systéme dát, teda že navrhovateľka požiadala o azyl už pri spisovaní prvej zápisnice (podľa zákona o policajnom zbore), no bolo jej oznámené, že toto je zápisnica k priestupku podľa iného zákona a že to tam nepatrí a že svoju žiadosť potom uvedie do nasledujúcej zápisnice o vyjadrení účastníka správneho konania, po poučení podľa zákona o pobyte cudzincov. Namietal tiež tretiu zápisnicu o vyjadrení účastníka konania, spísanú v čase od 22:00 hod do 22:40 hod. ako umele vyrobenú, pretože text sa zhoduje doslovne s predchádzajúcim textom. Napokon splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že zmenenú identitu navrhovateľka odôvodnila tým, že spolu so synom tak boli inštruovaní prevádzačmi. Spolu so synom ušli z krajiny, kde obyvatelia, najmä deti, čelia násiliu a prenasledovaniu. Na záver uviedol, že ak je pravdou, že tieto osoby chceli ísť do Dánska, malo by byť aj v záujme Slovenskej republiky, aby im vyhovela, najmä z dôvodu zlúčenia rodiny. Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľky písomne vyjadril dňa 19.06.2014. K námietke ohľadom doby zaistenia odporca uviedol, že vychádzal z konzultácie s riaditeľom Oddelenia azylu o tom, že u štátnych príslušníkov B. azylová procedúra trvá aj päť mesiacov. V súvislosti s námietkou, že navrhovateľke bolo umožnené požiadať o azyl až 03.06.2014 uviedol, že OHK PZ Podhoroď je nepríslušný orgán na prijatie vyhlásenia o udelenie azylu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle, preto informácia o tom bola bezodkladne postúpená ÚPZC Sečovce, s poukázaním na rozsudok NS SR 10Sza/7/2012. K námietke č. 2, že zaistenie pre účel readmisie na Ukrajinu je neúčelné a v súčasnosti nerealizovateľné, konštatoval odporca, že ukrajinská strana potvrdila narušenie štátnej hranice z Ukrajiny a zaviazala sa v prípade žiadosti o readmisiu prevziať osobu na svoje územie. V súvislosti s tým na námietku označenú č. 3, v zhode s odôvodnením svojho rozhodnutia, uviedol, že navrhovateľka všeobecne deklarovala obavu o svoj život, na Ukrajine jej nehrozí žiadne nebezpečenstvom a ohľadom Ukrajiny opätovne citoval readmisnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou. K odvolacej námietke č. 4, ohľadom nesprávne vyhodnoteného rizika a sugestívnych a kapcióznych otázok správneho orgánu pri výsluchoch, odporca poukázal na to, že navrhovateľka uviedla, že má známych v Dánsku a že by pokračovala ďalej v ceste do Dánska, čím existuje reálne riziko jej úteku. Navrhovateľka pred ukončením spisovania zápisnice neuviedla, že chce zápisnicu zmeniť alebo doplniť. Správny orgán napokon uviedol, že sa opieral o závery nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 147/2013-50, kde okrem iného v bode III. odsek 7.2 je uvedené, „že osoba môže byť zaistená i za stavu, keď jej vyhostenie nie je jednoznačné, teda keď ešte o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Postačuje, že prebieha konanie o jej vyhostenie, teda také konanie, ktoré môže skutočne k vyhosteniu viesť. To ale znamená, že zaistený cudzinec nemusí byť z pohľadu článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru reálne a efektívne vyhostiteľný ihneď v okamihu zaistenia, keďže jeho vyhostenie je práve predmetom onoho konania, ktoré má viesť k rozhodnutiu o tom, či cudzinec vyhostený bude alebo nie. Je totiž zrejmé, že počas konania o vyhostení môže konajúci orgán verejnej moci zistiť také okolnosti, ktoré vyhosteniu bránia, ktoré však v čase zaistenia známe neboli, rovnako ako môže príslušný orgán zistiť také skutočnosti, ktoré pôvodne neprípustne sa javiace vyhostenie umožnia.“ Uviedol tiež, že navrhovateľka po umiestnení v ÚPZC Sečovce podala vyhlásenie o žiadosti o azyl pred príslušným orgánom, kde pri pohovore za prítomnosti tlmočníka uviedla inú identitu a správny orgán po prijatí vyhlásenia o udelenie azylu opätovne spísal zápisnicu o vyjadrení účastníka konania, kde sa vysporiadal s otázkou zmeny identity a bola jej daná možnosť na doplnenie predchádzajúcej zápisnice, kde navrhovateľka nežiadala o doplnenie a následne správny orgán využil oprávnenie na zaistenie žiadateľa o azyl podľa § 88a. Na základe uvedeného žiadal odporca, aby predmetné rozhodnutie bolo potvrdené v plnom rozsahu. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p., nakoľko splnomocnený zástupca navrhovateľa i odporca s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.06.2014 o 08:50 hod.. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 29.05.2014, ktorým odporca v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľku dňom 28.05.2014 v čase od 10:20 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.10.2014, v konaní o administratívnom vyhostení, vedenom pod č. p. PPZ-HCP-SO10-133/2014, s cieľom zabezpečiť jej vydanie na Ukrajinu, nakoľko neoprávnene prekročila vonkajšiu štátnu hranicu z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a existuje riziko jej úteku. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.). Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľky. Z opravného prostriedku splnomocneného zástupcu navrhovateľky vyplynulo niekoľko odvolacích dôvodov, na základe ktorých krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu: 1. navrhovateľka žiadala o azyl už 28.05.2014 o 19:00 hod., teda odporca v čase zaistenia osoby (28.05.2014) mal vedomosť, že žiada o azyl, no bolo jej umožnené požiadať o azyl v ÚPZC až 03.06.2014, po vyše 125 hodinách. 2.-3. zaistenie pre účely readmisie na Ukrajinu je neúčelné a v súčasnej situácii nerealizovateľné a tvrdenie o podmienkach vrátenia navrhovateľky na Ukrajinu, ako na vo všeobecnosti bezpečnú krajinu, nezodpovedá správam, zverejneným na stránke MZV a EZ SR 4.-5. riziko úteku navrhovateľky bolo vyhodnotené nesprávne, na základe sugestívnych a kapcióznych otázok správneho orgánu pri výsluchoch. Jej výpoveď bola vyfabrikovaná podľa výpovede jej syna v konaní č. p. PPZ-HCP-SO10-93-012/2014, kde výpoveď trvala štyri hodiny a táto iba 35 minút. 6. navrhovateľka o azyl požiadala už pri spisovaní prvej zápisnice (podľa zákona o PZ), no bola poučená, že svoju žiadosť uvedie do nasledujúcej zápisnice a následne bola poučená o následkoch po prijatí jej žiadosti o azyl. 7. tretia zápisnica o vyjadrení účastníka konania (22:00 až 22:40 hod.) bola umelo vyrobená, pretože text sa doslovne zhoduje s predchádzajúcim. 8. na zmenu identity bola inštruovaná prevádzačom a malo by byť v záujme SR, aby vyhovela jej vôli ísť do Dánska z dôvodu zlúčenia rodiny. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) bod 1 policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. V rámci týchto odvolacích dôvodov krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu. Navrhovateľka bola správnym orgánom dňa 28.05.2014 trikrát vypočutá do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore (ďalej len „PZ“) v znení neskorších predpisov, v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod. a následne dvakrát podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), a to v čase od 22:40 hod. do 23:15 hod. a v čase od 23:15 hod. do 23:40 hod.. V prvej zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa zákona o PZ č. p. PPZ-HCP-SO10-134-005/2014, navrhovateľka nehovorila o azyle, no napriek tomu bola poučená správnym orgánom, že po prijatí jej žiadosti o azyl budú jej odtlačky prstov zaregistrované v informačnom systéme EURODAC a MIGRA. Navrhovateľka prehlásila, že do prevozu do OA Humenné dobrovoľne ostáva na OHK Podhoroď. V druhej zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku č. p. PPZ-HCP- SO10-134-006/2014, na otázku správneho orgánu, či žiada o azyl, navrhovateľka uviedla: „Á., Ž. X. B. H. Ú. K.“. Bola poučená v čase medzi 19:00 až 22:00 hod., že príslušným útvarom na prijatie vyhlásenia je ÚPZC Sečovce. Konanie o zaistení bolo začaté o 22:00 hod.. Navrhovateľka bola opätovne vypočutá do zápisnice č. p. PPZ-HCP-SO10-134-007/2014 v čase od 23:15 do 23:40 hod., v ktorej už k žiadosti o azyl vypočutá nebola. Opätovne bola navrhovateľka odporcom poučená, že príslušným útvarom na prijatie vyhlásenia je ÚPZC Sečovce. Navyše krajský súd zistil z administratívneho spisu odporcu, že v zápisnici zo stretnutia pomocníkov hraničného splnomocnenca SR a Ukrajiny č. p. PPZ-HCP-SO10-134-010/2014, resp. č. p. PPZ-HCP- SO10-87-006/2014, ktorá sa uskutočnila dňa 28.05.2014 v čase od 17:00 do 18:30 hod. je uvedené, že „strana SR informovala stranu Ukrajiny o zadržaní dvoch osôb B. (navrhovateľka so synom H. Z. B. boli zadržaní v čase o 10:05 hod. dňa 28.05.2014) a strana SR informovala stranu UA, že osoby prejavili vôľu o udelenie azylu na území SR a že v prípade zamietnutia azylu na území SR požiada stranu UA v zmysle readmisnej dohody o prevzatie osoby na svoje územie“. Ako odporca vo svojom rozhodnutí k tomu uviedol: „k samotnej žiadosti o realizáciu readmisie účastníka konania dosiaľ nedošlo z dôvodu, že účastník konania prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území SR“. O zaistení navrhovateľky rozhodol odporca napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo navrhovateľke doručené dňa 29.05.2014 o 00:15 hod.. Na základe uvedených skutočností neobstojí tvrdenie odporcu v napadnutom rozhodnutí, že „vôľu požiadať o azyl účastník konania prejavil až po tom, keď mu bola v zápisnici o vyjadrení účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení obligatórne položená otázka, či žiada o azyl na území SR, pričom požiadať o azyl mal už pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia, spísanej podľa § 17 zákona o PZ k priestupkom, ktorá bola spísaná pred zápisnicou o vyjadrení sa účastníka konania.“ Krajský súd v tomto smere považuje za dôvodné a opodstatnené odvolacie námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľky. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka pred samotným vydaním rozhodnutia pri spisovaní druhej zápisnice o podaní vysvetlenia prejavila vôľu o udelenie azylu na území SR (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/4/2013 zo dňa 03.05.2013). Možnosť, že navrhovateľka prejavila takúto vôľu nevylučuje ani poučenie navrhovateľky odporcom už v prvej zápisnici o postupe po prijatí žiadosti o azyl s prehlásením navrhovateľky, že do prevozu do OA Humenné dobrovoľne ostáva na OHK Podhoroď. Následne v ďalších dvoch zápisniciach po tom, čo v druhej zápisnici v čase medzi 22:40 až 23:15 hod. navrhovateľka žiadala o azyl na území SR, bola poučená, že príslušným útvarom na prijatie vyhlásenia je ÚPZC Sečovce, hoci o jej zaistení a umiestnení v ÚPZC odporca rozhodoval až po ukončení vypočúvania navrhovateľky v tretej zápisnici. Napokon závery odporcu v tomto smere spochybňuje i uvedená zápisnica zo stretnutia pomocníkov hraničných splnomocnencov SR a Ukrajiny v čase od 17:00 do 18:30 hod. toho istého dňa, pred vypočúvaním navrhovateľky, v ktorej strana SR informovala ukrajinskú stranu, že dve osoby z B. prejavili vôľu o udelenie azylu na území SR, čo uviedol aj odporca vo svojom rozhodnutí. Odporca tiež podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia začal konanie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-SO10-133/2014 s určením zákazu vstupu v zmysle 4. časti prvej hlavy zákona o pobyte cudzincov, po skončení ktorého mala byť navrhovateľka vrátená na územie Ukrajiny v zmysle Dohody medzi ES a Ukrajinou o readmisii osôb. Z dôvodu, že navrhovateľka v priebehu konania o administratívnom vyhostení prejavila vôľu o udelenie azylu, bolo konanie o administratívnom vyhostení rozhodnutím odporcu prerušené. V administratívnom spise odporcu sa však listinné dôkazy o začatí konania o administratívnom vyhostení a jeho prerušení nenachádzajú, hoci údaje o ňom sú náležitosťou výroku napadnutého rozhodnutia. Vyhlásenie o udelenie azylu na území SR od navrhovateľky bolo prijaté ÚPZC Sečovce až 03.06.2014. K odvolacej námietke o nerealizovateľnosti vrátenia navrhovateľky na Ukrajinu, označenú vo všeobecnosti za bezpečnú krajinu, čo nezodpovedá aktuálnym správam, krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 147/2013-50, bod III., odsek 7.2 a 7.3. Znamená to však, že správny orgán už aj v čase zaistenia účastníka konania, tobôž v konaní o administratívnom vyhostení, má mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vyhostený, ktoré sa ale v priebehu konania môžu zmeniť. Vo vzťahu k Ukrajine nebude možné sa uspokojiť s jej označením za bezpečnú krajinu formálne len preto, že ratifikovala readmisnú dohodu s EÚ a iné medzinárodné dohovory. Je povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Bude preto povinnosťou správneho orgánu priebežne zisťovať podmienky návratu zaistených osôb do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Po prijatí vyhlásenia navrhovateľky o udelenie azylu na území SR v ÚPZC Sečovce dňa 03.06.2014, odporca rozhodnutím zo dňa 09.06.2014 č. p. PPZ-HCP-SO10-93-015/2014, rozhodol o zaistení navrhovateľky podľa § 88a ods.1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo dňa 09.06.2014 o 12:00 hod. doručené iba navrhovateľke, ktorá Mgr. Jaroslava Martiňuka dňa 03.06.2014 splnomocnila na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov v správnom a súdnom konaní. Navrhovateľka ho už splnomocnila pod menom A. Z. D., pod ktorým podala opravný prostriedok v posudzovanej veci a pod týmto menom rozhodol odporca v rozhodnutí zo dňa 09.06.2014 č. p. PPZ- HCP-SO10-93-015/2014. Keďže v spise sa nenachádza doklad o riadnom doručení tohto ďalšieho rozhodnutia odporcu splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky podľa Správneho poriadku, krajský súd o tomto rozhodnutí odporcu nerozhodoval. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že odporca vec navrhovateľky nesprávne právne posúdil, keď zaistil navrhovateľku, ktorá pred rozhodnutím o zaistení prejavila vôľu požiadať o udelenie azylu, preto vyhovel odvolaniu navrhovateľky, prostredníctvom splnomocneného zástupcu a rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-SO10-93-013/2014 zo dňa 29.05.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, krajský súd rozhodol podľa § 250sa ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zariadenia. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca nežiadali trovy konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.