Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200712 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200712.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: G. W. G. Q. O. K. Š. K. T. Á., t. č. U. K. XX/XXXX, S. - Y., zastúpená opatrovníkom: J. W., bytom K. XX/ XXXX, S. - Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o s t a r o b n ý dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. apríla 2014 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z 27.03.2014 z dôvodu, že k uvedenému dňu navrhovateľka získala 3 424 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 139 dní, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uviedla, že do pracovného pomeru v minulosti nemohla byť zaradená z dôvodu jednak jej postihnutia a taktiež pre zvýšenú starostlivosť o svoje dve tiež postihnuté deti. Na pojednávaní opatrovník navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka ako jeho manželka, ktorá je hluchonemá sa starala o ich spoločné deti, z ktorých dnes už plnoleté deti R. je hluchonemý a tomu bol aj priznaný invalidný dôchodok a syn J. je tiež hluchonemý, ale tomu nikdy invalidný dôchodok priznaný nebol a ani v súčasnosti tento nepoberá. Na uvedenú skutočnosť na pojednávaní predložil potvrdenie, že syn R. od 01.09.1980 do 30.06.1981 navštevoval internátnu školu pre hluchonemých a potvrdenie od lekára, že syn R. bol uznaný za invalidného a poberá invalidný dôchodok. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že navrhovateľka doposiaľ nepreukázala inú dobu dôchodkového poistenia ako bola zistená a ani na súdnom pojednávaní nepredložila žiaden hodnoverný dôkaz o tom, že sa osobne starala o syna R., ktorý mal byť ťažko zdravotne postihnutý. Zároveň uviedla, že ak navrhovateľka dodatočne predloží hodnoverné listinné dôkazy, ktorými preukáže dlhšiu dobu dôchodkového poistenia a to najmä v súvislosti s osobnou starostlivosťou o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, t. j. R. počas maloletosti, môže si podať novú žiadosť o starobný dôchodok. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z pripojeného dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou z 27.03.2014 požiadala o starobný dôchodok od 27.03.2014. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 4 zákona o sociálnom poistení žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a vek 54 rokov dovŕšila 27. marca 2006 sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta 27 kalendárnych mesiacov. Navrhovateľka sa narodila XX.XX.XXXX a pripočítaním 27 kalendárnych mesiacov dôchodkový vek dosiahla dňa XX. H. XXXX. K tomuto dňu získala podľa osobného listu dôchodkového poistenia celkom 3 424 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 139 dní. Citované ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyžaduje, aby poistenec, ktorý požiada o starobný dôchodok preukázal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia splnenie tejto podmienky navrhovateľka nepreukázala, pretože ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. XX.XX.XXXX preukázala len dobu dôchodkového poistenia 9 rokov a 139 dní, čím nesplnila uvedenú zákonnú podmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok. Z pripojeného dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľka je invalidná od 24.01.1990 podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 51 zákona č. 100/1988 Zb., ale invalidný dôchodok nepoberá, poberá však od 24.01.1990 dôchodok manželky, o ktorý požiadala. Ide o dávku, ktorej zaradenie do dávok dôchodkového zabezpečenia vyjadrovalo sociálne hľadisko a je „odvodeným“ dôchodkom, pretože vyžadovalo splnenie niektorých podmienok zo strany manželka navrhovateľky. Navrhovateľka je síce invalidnou, ale nie je poberateľkou invalidného dôchodku, preto uvedená doba nie je ani náhradnou dobou v zmysle § 255 a § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka bola odporkyňou vyrozumená o tom, že na preukázanie starostlivosti o deti s ťažkým zdravotným postihnutím je potrebné predložiť lekárske zápisnice, ktoré túto skutočnosť preukazujú a zároveň predložiť úradne overené a podpísané čestné vyhlásenie o tom, od kedy do kedy sa o detí s ťažkým zdravotným postihnutím starala, či sa o ne starala osobne, celodenne, či neboli umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti alebo v inom obdobnom zariadení. Navrhovateľka na uvedený list odporkyne nereagovala a ako už bolo uvedené, súdu predložila prostredníctvom opatrovníka (manžela) potvrdenie o tom, že syn R. od 01.09.1990 do 30.06.1989 navštevoval internátnu školu pre hluchonemých a potvrdenie od lekára, že syn R. bol uznaný za invalidného a poberá invalidný dôchodok. Podľa názoru súdu predložené listiny nie sú takým listinným dôkazom, ktorý preukazuje, že syn R. v čase maloletosti bol ťažko zdravotne postihnutou osobou a že navrhovateľka ako jeho matka sa o neho z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia musela osobne starať celodenne a že po celý čas maloletosti nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti. Rodičia ani na súdnom pojednávaní nevedeli preukázať od kedy je syn R. poberateľom invalidného dôchodku a ani dôvod, pre ktorý bol uznaný invalidný, resp. či je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré vyžaduje celodennú starostlivosť. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľka ani za pomoci opatrovníka, t. j. manžela do rozhodovania súdu žiadnym spôsobom nepreukázala dlhšiu dobu dôchodkového poistenia ako bola preukázaná a je uvedená na osobnom liste dôchodkového poistenia. Sama navrhovateľka ani v žiadosti neuvádzala, že by niekedy pracovala alebo bola evidovaná - nezamestnaným občanom. Nepreukázala, že sa počas maloletosti, resp. do priznania invalidného dôchodku osobne starala o syna R. ako o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré nebolo umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti, ani v obdobnom zariadení. Navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok stanovenú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. preukázanie 15 rokov dôchodkového poistenia, preto jej nemohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. XX.XX.XXXX, ale ani ku dňu, od ktorého žiadala starobný dôchodok, t. j. k 27.03.2014. Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Na záver súd poukazuje na to, že navrhovateľka a jej opatrovník aj na súdnom pojednávaní boli upovedomení, že v prípade ak navrhovateľka aj za pomoci Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves predloží hodnoverné dôkazy, z ktorých bude jednoznačne vyplývať, že od kedy do kedy sa osobne starala o ťažko zdravotne postihnuté dieťa R., bude môcť podať opakovanú žiadosť o starobný dôchodok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.