KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice16. 9. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/42/2014 z 16. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 16. septembra 2014, sp. zn. 8Sd/42/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200713.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/42/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200713
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200713.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou v právnej veci navrhovateľky S. W. R. Y.
N. T. O. S. V. , I.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, 048 01 Rožňava, proti odporkyni

Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8., 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 20.03.2014 v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20.03.2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2014 podľa § 73 a § 112 ods.4 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa argumentovala obsahom lekárskej správy -
odborným posudkom o invalidite zo dňa 26.02.2014, tvoriacim neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia
rozhodnutia s tým, že skutočnosti, rozhodujúce o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nezmenili a preto navrhovateľke patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa
nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73
ods.2 zákona o sociálnom poistení.

Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že trvanie invalidity bolo na podklade jej žiadosti o
zvýšenie invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne
Rožňava opätovne preskúmané s tým záverom, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o
sociálnom poistení a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne je 50 %.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 08.04.2014 navrhovateľka namietala závery
posudkového lekára MUDr. Lacjaka, že žiada len prehodnotenie únikov moču III. stupňa, ktorý od roku
2007 jej nechcú bodovať. Vyhovela aj požiadavke doniesť nálezy z iného mesta, aj z gynekológie, z
urológie, z ušného, z očného, od neurológa i psychiatra. Poukázala na to, že oproti posúdeniu v roku
2007 na 50 % jej ohodnotenie znížili na 40 % a pridali 10 %, teda spolu 50 %. V prílohe priložila lekárske
správy od roku 2009 do roku 2013 od urológov i gynekológov.



Z vyjadrenia odporkyne vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v predchádzajúcom
rozhodnutí a s poukazom na opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 14.05.2014 a posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, dňa 12.06.2014 navrhla, aby krajský súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Odporkyňa skonštatovala, že podľa uvedených posudkov posudkových lekárov je navrhovateľka naďalej
invalidná podľa ustanovenia § 71 ods.1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku
predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný
stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo
spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, mala
odporkyňa za to, že o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade
s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou
lekárkou sociálneho poistenia, ústredia, vysunuté pracovisko v Prešove dňa 12.06.2014, po posúdení jej
zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava
dňa 14.05.2014, so záverom, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom
poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to konkrétne s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 50 %.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
podľa ustanovení § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. (ďalej len „O.s.p.“) a na základe
vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky ako aj zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa
s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne,
odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho správny právny záver, s ktorým sa
súd v plnej miere stotožnil.

Navrhovateľka na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 17.09.2014, zotrvala na podanom
návrhu. Uviedla, že už nejakých 5-6 rokov sa súdi s MUDr. Drábikom za únik moču, s ktorým má vážne
problémy a má aj cukrovku. Kvôli moču dostala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj kompenzáciu,
a to vložky. Bola na vyšetrení aj v Poprade. Navyše má problémy aj s kolenom. Poberá dôchodok 130,-
eur mesačne. V podstate teda žiadala toľko, aby jej bol zvýšený dôchodok aj pre moč, pretože toto je
u nej závažné ochorenie a nielen to, pre ktoré jej priznali 40 %, a preto si myslí, že je potrebné zvýšiť
percentuálne o viac ako jej bol priznané.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom vyjadrení z 18.07.2014 vzhľadom na
stanoviská posudkových lekárov, že navrhovateľka je naďalej invalidná na 50 %. Z toho dôvodu navrhla
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich
zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.



Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona
o sociálnom poistení).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ustanovenie §
71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta).

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).

V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia
hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania,
skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav.

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade
dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 73 ods.2 suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.



Podľa § 112 ods.4 výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej
sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa obsahu posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 14.05.2014, ako aj posudku
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove zo dňa 12.06.2014, rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u navrhovateľky je ľahká duševná zaostalosť podľa kapitoly V. položka 6
písm.a/ (40 až 60 % ). Pre všetky ostatné ochorenia, teda obojstrannú nedočujnosť stredne ťažkého
stupňa, organické poruchy nálady (afektívne), celkovú osteoartrózu, chronický bolestivý syndróm
chrbtice, úplavicu cukrovú II. typ kompenzovaná diétou a PAD, hepatopatiu, fokálne aktívnu kolitídu bez
architektonických zmien, bez mucindeplécie, novozistený adenom pravej nadobličky bez prejavov, ako
aj pre inkontinenciu moču bez riešenia stavu permanentným katétrom, jej bola priznaná percentuálna
miera 40 % zvýšená o 10 % na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
na 50 %. Podľa záverov posudkovej lekárky sociálneho poistenia do popredia posunutý problém
neudržania moču, kde navrhovateľka zdôrazňuje údajných 16 operačných zákrokov na močovo-
pohlavnom ústrojenstve, pričom nie je v celej dokumentácii ani jedna prepúšťacia správa z gynekológie
či urológie, pri vykonaní hysterektómie pri ponechaní vaječníkov a operácii na vaginálnu cystorektokélu
s vykonanou plastikou pošvy, nie je vylúčené, že posudzovanou udávaných 16 operácií v oblasti
panvy nebolo vykonaných a operačné riešenie by mohlo zlepšiť udávané neudržanie moču, ktoré nie
je podmienené neurogénne a nie je tiež vylúčené, že sa môže jednať o neorganickú enurézu vzhľadom
na jej psychický nález. Navrhovateľka však nemá zavedený permanentný katéter a preto nespĺňa
podmienky posudzovania podľa kapitoly XI. oddiel B položky 4 písm.c/, ale naďalej len podľa písm.b/,
ktoré je hodnotené do 40 %, a preto nie je rozhodujúcim ochorením, ale má vplyv na výšku miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo jej bolo zohľadnené spolu s ďalšími ochoreniami pri
zvýšení percentuálnej miery o 10 %. Krajský súd k tomu dodáva, že ako je to vyššie uvedené, v zmysle
ustanovenia § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, určenú podľa ods.6, možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové
okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie
navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli
zistené podstatné rozpory a o ich odbornej úrovne nemá súd dôvod pochybovať.

Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných
posudkov posudkových lekárov teda odôvodňujú pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky
stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Ak by však do budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia,
môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie
novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie
odporkyne zo dňa 20.03.2014 č. XXX XXX XXXX X považoval za vecne správne a dostatočne doložené
vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods.2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods.2 O.s.p.



Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada
trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.