Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200715 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200715.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: F. T. F., Z.. XX.XX.XXXX V. F., T. H. B., Q. J. (Ď. E. „.), Š. X. Q., Q.E. Z., A. X. Q. - E. - F., F. V. - Q. V., Ž., X. X. V. I. V. F. F., Č. F., R. L. N. Č.. XXXX/b, T. H. B., Q., K. Č. F. X. X. K. H. Z. V., Q. J. (ďalej len „SR"), právne zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-49-18/PO-Ž-2014 zo dňa 19.05.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-49-18/PO-Ž-2014 zo dňa 19.05.2014 v časti o neudelení azylu. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-49-18/PO-Ž-2014 zo dňa 19.05.2014 odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ bol v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské nariadenie“) vrátený z územia Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „Nemecko“) z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Navrhovateľ podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 19.06.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Z Pobytového tábora Opatovská Nová Ves navrhovateľ dňa 29.07.2013 svojvoľne odišiel. Odporca z toho dôvodu zastavil konanie vedené pod ČAS: MU-292/PO-Ž-2013 podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany z dôvodu obavy o svoj život. Príslušníci hnutia Al-Shabaab totiž v marci 2009 zabili v mieste ich bydliska jeho otca a brata, pričom jeho samotného zranili s dobou liečenia 5 mesiacov. Celý incident sa odohral z dôvodu, že otec navrhovateľa pôsobil ako dôstojník v somálskej armáde alebo na ministerstve vnútra. Okrem uvedeného incidentu do kontaktu s Al-Shabaab sa nikdy nedostal a o jeho osobu nemalo nikdy záujem. Navrhovateľ na Slovensku chcel ostať žiť so svojou manželkou Z. T. O., Z.. XX.XX.XXXX, s ktorou uzavrel manželstvo na Ukrajine 15.02.2013. Odporca ďalej uviedol, že dňa 10.04.2014 umožnil splnomocnenej právnej zástupkyni navrhovateľa oboznámiť sa so spisovým materiálom, ktorá okrem iného uviedla, že vzhľadom na nestabilnú situáciu v Somálsku by mala byť navrhovateľovi poskytnutá medzinárodná ochrana v zmysle zákona o azyle. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná. Z výpovede navrhovateľa a z dostupných informácií odporca vyvodil, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Nebola preukázaná opodstatnenosť obáv navrhovateľa z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Navrhovateľ sám prehlásil, že v Somálsku nikdy nečelil žiadnemu trestnému konaniu, žiadnym problémom zo strany štátu a jeho orgánov či bezpečnostných zložiek. Odporca z toho vyvodil, že navrhovateľ objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle zákona o azyle či Ženevského dohovoru. Odporca v napadnutom rozhodnutí dospel k názoru, že navrhovateľ nečelil prenasledovaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov. Obavu navrhovateľa pred hnutím Al-Shabaab odporca nepovažoval za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ do osobného kontaktu s hnutím Al-Shabaab nikdy neprišiel. Zranený bol len preto, lebo sa dostal do roztržky jeho otca. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že kým navrhovateľovho otca a brata zabili, jeho nechali nažive, pričom v krajine pôvodu zostal ešte 10 mesiacov. Ďalej odporca uviedol, že neexistujú žiadne individuálne a odôvodnené obavy navrhovateľa z hnutia Al-Shabaab a všetky obavy sú iba v hypotetickej rovine. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Napokon odporca v rozhodnutí konštatoval, že o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadala aj manželka navrhovateľa Z. T. O., ktorej rozhodnutím MV SR Migračného úradu ČAS: MU-50/PO-Ž-2014 z 19.05.2014 nebol udelený azyl a bola jej poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol že o udelenie azylu na území SR žiadal z dôvodu obáv pred Al - Shabaab, ktorý v minulosti zabil jeho otca a brata, pričom jeho samotného zranil. Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpil ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedol svoj stručný profil. V opravnom prostriedku navrhovateľ pred citovaním ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku uviedol, že svoju azylovú žiadosť zakladal predovšetkým na: - obavách súvisiacich s jeho postavením ako syna dôstojníka somálskej armády, - obavách pred Al - Shabaab, - všeobecnej obavy z bezpečnostnej situácie v Somálsku. Podľa navrhovateľa odporca mal posudzovať jeho žiadosť o udelenie azylu minimálne v rozsahu uvedených skutočností, ako aj v rozsahu stanovenom § 19a zákona o azyle, s ohľadom na informácie dostupné z jeho činnosti. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal, že odporca neskúmal žiadosť navrhovateľa v oblasti postavenia žiadateľa ako syna člena somálskej armády a ako príslušníka menšinového klanu. Navrhovateľ mal obavy pred prenasledovaním, spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického násilia zo strany Al - Shabaab, t.j. neštátneho aktéra. Navrhovateľ je synom dôstojníka somálskej armády. Jeho otca a brata zabili a jeho sa členovia Al - Shabaab pokúšali zabiť. Mal za to, že odporca mal v záujme dôsledného zistenia skutkového stavu riadne preskúmať jeho žiadosť aj s ohľadom na postavenie rodinných príslušníkov členov somálskej armády a za tým účelom požiadať odbor dokumentaristiky na vypracovanie správ. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že je príslušníkom menšinového klanu Shekhal (Shiqaal) v Somálsku. Priznal, že výslovne nehovoril o problémoch súvisiacich s jeho klanovou príslušnosťou, avšak odporca bol povinný zohľadniť jeho postavenie a osobné pomery v zmysle ustanovenia § 19a zákona o azyle, vrátane jeho pôvodu. Na porušovanie ľudských práv menšinových klanov navrhovateľ poukázal správou (zdroj: Operational Guidance Note Somalia, September 2013, http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/documents/policyandlaw/ countryspecificasylumpolicyogns/somaliaogn?view=Binary). Navrhovateľ na záver navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť vec na ďalšie konanie. Odporca svojim podaním zo dňa 25.07.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a dospel k názoru, že navrhovateľovi sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do Somálska. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 27.02.2014 dvomi skutočnosťami: zlou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu a obavou o svoj život, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 38-63 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Navrhovateľa síce mali, pri obrane svojho otca, zraniť členovia Al - Shabaab, ale zjavne toto hnutie nemalo záujem o osobu navrhovateľa. Tomu nasvedčuje aj samotné tvrdenie navrhovateľa, ktoré prezentoval v správnom konaní, že kým jeho otca a brata zastrelili, jeho udierali železnými palicami a spôsobili mu rezné rany. Zanedbateľné nie je ani časové obdobie od uvedeného incidentu v marci 2009 až do svojho odchodu z krajiny pôvodu v januári 2010, v rámci ktorého sa viac do osobného kontaktu s príslušníkmi Al - Shabaab nedostal. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu klanovej príslušnosti Shekhal (Shiqaal) zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Napriek tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu otázok klanovej príslušnosti v Somálsku a za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 60-62 administratívneho spisu odporcu). Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia menšinových klanov, nestotožňuje. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil. Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodné. Námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal. Odporca riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle. Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.