KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice9. 10. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sd/42/2014 z 9. 10. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 9. októbra 2014, sp. zn. 9Sd/42/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200734.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/42/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200734
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľky K. Š., bytom
I. XXX, zastúpenej JUDr. Štefanom Prevozňákom, advokátom, so sídlom Kukučínova 23, Košice, proti
odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. apríla 2014 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznal navrhovateľke od 28. januára 2014
starobný dôchodok v sume 236,70 eur mesačne.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a uviedol, že pretože navrhovateľka vychovala štyri deti a
54 rokov veku dosiahla 28. júla 2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
dosiahla pripočítaním päťdesiatichštyroch kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, 28. januára 2014.
Konštatoval, že k 28. januáru 2014 navrhovateľka získala 14 054 dní obdobia dôchodkového poistenia,
pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný
list“). Uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Konštatoval, že získanie
ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Uviedol, že podľa § 60 ods. 9 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľka získala 38 rokov a 184 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 28. januára 2014.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku je určená
podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Ďalej uviedol, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom



boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Konštatoval, že do
rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas
ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia
poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou
alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Poukázal na to,
že osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokov sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok,
a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie
a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v
príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli
ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002.
Uviedol, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012. Konštatoval, že prehľad
hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v
osobnom liste.

Odporca v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia špecifikoval spôsob výpočtu starobného
dôchodku navrhovateľky a uviedol, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia je 12,5318. V rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 9 441 dní
dôchodkového poistenia, to znamená 25,8658 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z.. Ďalej uviedol, že podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového
poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,4845. Poukázal na to, že
podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu
v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2014 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou
priemerného osobného mzdového bodu. Konštatoval, že v súlade s uvedeným je hodnota priemerného
osobného mzdového bodu 0,5773 a ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 28. januáru 2014,
navrhovateľka získala 14 054 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného
dôchodku je 38,5042 rokov dôchodkového poistenia.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že suma starobného dôchodku patriaca za
obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 227,90 eur mesačne a je
určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5773 x 38,5042 rokov obdobia dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 227,90 eur mesačne. Ďalej uviedol, že suma
starobného dôchodku sa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa
priznania dôchodku o 8,80 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v
§ 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.
z.) na 236,70 eur mesačne.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 26.06.2014 sa navrhovateľka domáhala zrušenia
rozhodnutia odporcu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V podanom opravnom prostriedku citovala
ustanovenie § 66 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že podľa jej názoru odporca
nesprávne vec právne posúdil tým, že na jej prípad nesprávne aplikoval vyššie uvedené, ako aj iné
ustanovenia zákona o sociálnom poistení, čím jej bola stanovená nízka priemerná hodnota osobného
mzdového bodu, a teda aj nízka výška starobného dôchodku, napriek vysokému počtu odpracovaných
rokov, a to bez započítania rokov 1970 - 1983 do rozhodného obdobia.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa
26.06.2014 nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 10. októbra 2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že metodika, z ktorej
vychádzal odporca pri rozhodovaní o stanovení výšky dôchodku, má určité odchýlky, z ktorých sa môže
pri rozhodovaní odchýliť. Poukázal na to, že navrhovateľka od roku 1977 ťažko pracovala na družstve, a
teda od roku 1977 jej toto obdobie nebolo započítané do rozhodného obdobia pre posudzovanie výšky
starobného dôchodku. Ďalej uviedol, že navrhovateľka v tomto smere pociťuje krivdu, nakoľko vychovala



štyri deti, počas pracovného obdobia ťažko pracovala, pričom iní, ktorí pracovali menej, resp. vychovali
menej deti, majú priznané vyššie starobné dôchodky. V tomto smere právny zástupca navrhovateľky
poukázal na tvrdosť zákona pri stanovení výšky starobného dôchodku navrhovateľky. Zdôraznil, že
podstata opravného prostriedku navrhovateľky spočíva v tom, že jej neboli započítané do rozhodného
obdobia roky 1977 až 1984.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu uviedla, že starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný
v zmysle platnej právnej úpravy v čase priznávania dôchodku, a to je zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení. Poukázala na to, že tento zákon presne stanovuje ako sa má vypočítať starobný
dôchodok, a preto v danom prípade bolo potrebné zo strany odporcu tento zákon aj dodržať. Ďalej
uviedla, že námietky právneho zástupcu navrhovateľky nie je možné akceptovať, pretože ustanovenie
§ 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. presne stanovuje, čo je rozhodným obdobím. Poukázala na to,
že navrhovateľka získala v rozhodnom období 9 441 dní, čo v prepočte je 25,8658 roku a z tohto
dôvodu odporca nemohol posudzovať do rozhodného obdobia roky spred roku 1984. Ďalej uviedla, že
navrhovateľka v konaní nepreukázala žiadne iné obdobie, ktoré by mohlo byť posudzované, a ktoré by
mohlo mať vplyv na výšku starobného dôchodku.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej
dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych
rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento
zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku
na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za
ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2014, dôchodková hodnota v roku 2014 je
10,2524 eur.

Odporca napadnutým rozhodnutím priznal navrhovateľke od 28. januára 2014 starobný dôchodok v
sume 236,70 eur mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov.



Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku, ako aj na pojednávaní súdu namietala, že do
rozhodného obdobia jej neboli započítané roky 1977 až 1984.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 20. marca
2014 požiadala odporcu o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 28. januára 2014. Pretože
navrhovateľka vychovala štyri deti a 54 rokov veku dosiahla 28. júla 2009, dôchodkový vek podľa § 65
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla pripočítaním päťdesiatichštyroch kalendárnych mesiacov k
veku 54 rokov, 28. januára 2014.

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 28. januáru 2014 navrhovateľka získala 14 054
dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 38,5042 rokov
dôchodkového poistenia.

Odporca podľa názoru súdu postupoval zákonne a matematicky správne, ak s poukazom na relevantné
ustanovenia zákona o sociálnom poistení určil výšku starobného dôchodku navrhovateľky ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky (0,5773), počtu rokov dôchodkového poistenia
(38,5042 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,2524), t.j. 227,90 eur mesačne. Uvedenú sumu
starobného dôchodku odporca zároveň zvýšil podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o 8,80 eur mesačne
(o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z.) na 236,70 eur mesačne.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko jej neboli
započítané do rozhodného obdobia roky 1977 až 1983 súd uvádza, že navrhovateľka v rozhodujúcom
období rokov 1984 až 2013 získala aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné
vymeriavacie body podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto nie
je možné v danom prípade postupovať podľa § 63 ods. 7 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle
ktorého, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov,
predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych
rokov podľa odseku 6, a teda pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu použiť dosiahnuté
osobné mzdové body v období rokov 1977 až 1983.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval uvedenú námietku navrhovateľky za neopodstatnenú.

Za tejto situácie súd považoval rozhodnutie odporcu za vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto napadnuté rozhodnutie
odporcu zo dňa 09.04.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke
nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.