Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200788 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200788.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, v C., provincia C., Q. T. P. (ďalej len „Q."), Q. štátnej príslušnosti, E. národnosti, M. vierovyznania - Š. Z., slobodný, bez dokladov totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste C., Q. A., mestská štvrť C. C. M., provincia C., Q., toho času miesto pobytu O. XXX/XX, A., Ž., Slovenská republika (ďalej len „SR"), zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-549-42/PO-Ž-2013 zo dňa 23.05.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-549-42/PO-Ž-2013 zo dňa 23.05.2014 v časti o neudelení azylu. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-549-42/PO-Ž-2013 zo dňa 23.05.2014 odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie SR požiadal dňa 06.12.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, lebo v Q. pracoval ako tlmočník nemeckej armády, a z toho dôvodu sa mu vyhrážali ozbrojenci zabitím, preto ušiel na nejaký čas do T.. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľom boli vykonané pohovory za účelom objasnenia a zdôvodnenia jeho žiadosti a azyl. V rámci pohovorov navrhovateľ uviedol, že po skončení 10. triedy základného vzdelania začal v marci roku 2010 pracovať ako tlmočník nemeckého jazyka pre nemeckých vojakov, ktorí školili budúcich Q. policajtov. V priebehu marca 2010 mu dvakrát telefonovali neznáme osoby, ktoré od neho požadovali, aby do priestorov Policajnej akadémie priniesol nástražné výbušné zariadenie a ak tak nespraví, zabijú ho. Tiež mu vyčítali, že je neveriaci, lebo spolupracuje s cudzincami. Navrhovateľ sa začal obávať o svoju bezpečnosť, preto že odmietol ich požiadavku a preto v apríli 2010 ukončil činnosť tlmočníka a ostal doma. Do kontaktu s nimi nikdy neprišiel. Po opustení krajiny v máji 2010 žil navrhovateľ nelegálne v T., kde aj pracoval. V novembri 2013 sa vrátil do Q., z dôvodu obáv pred T. policajtmi, ktorí by ho uväznili a deportovali späť do Q.. Jeho brat mu vybavil vycestovanie z Q.. Odporca uviedol, že z dôvodu absencie originálu vstupného preukazu (bez čísla) do areálu Policajnej akadémie, predloženého navrhovateľom počas azylového konania, nemohol ho podrobiť skúmaniu pravosti s oficiálne vydávaným dokladom. Výpoveď navrhovateľa považoval odporca za vierohodnú. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4.3.1996. Odporca mal za to, že navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadržaný, väznený ani vypočúvaný, nemal problémy s armádou, políciou, súdnictvom ani inými štátnymi orgánmi, nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie. Za účelom posúdenia tvrdení navrhovateľa ohľadom činnosti pre nemeckých vojakov a s tým spojeného problému s neznámymi osobami si zabezpečil informácie migračného úradu: MU-ODZS-2014/000065-030, MU-ODZS-2013/000035-102, MU-ODZS-2013/000035-96, MU-ODZS-2013/000035-53, MU-ODZS-2013/000035-30, MU-ODZS-2011/000666-002, MU- ODZS-2011/000198-004, MU-ODZS-21-17/2010, zo správy COI o Q., vydanej Hraničným úradom Spojeného kráľovstva dňa 5.11.2010 a z internetových stránok www.giz.de, www.calendarhome.com, www.ahg.af, www.aims.org.af, www.en.wikipedia.org, www.bundeswehr- monitoring.de, www.larpwiki.de, z ktorých aj citoval. Z výpovede navrhovateľa odporca vyvodil, že svoju žiadosť o azyl zakladá na prenasledovaní neštátnymi aktérmi. Odporca nepovažoval údajné problémy navrhovateľa s neznámymi osobami za prenasledovanie, korešpondujúce s definíciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru a ani zákona o azyle. Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z domnelého prenasledovania - neznámymi osobami - chýba v prípade navrhovateľa objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nevedel opísať osoby, ktoré sa mu vyhrážali, odporca nemohol bližšie identifikovať, kto boli spomínané osoby. Vychádzajúc z výpovede navrhovateľa odporca skonštatoval, že navrhovateľ počas pobytu v krajine pôvodu nikdy neprišiel do kontaktu s týmito osobami, nečelil fyzickým útokom z ich strany, ani nikdy nebol nimi hľadaný v mieste bydliska, čo nasvedčuje tomu, že neznáme osoby u neho po ich odmietnutí nemali záujem, ani nechceli ohroziť jeho život, v mieste trvalého bydliska ho nehľadal ani prostredníctvom rodinných príslušníkov, či známych. Preto odporca vyhodnotil navrhovateľove obavy ako neopodstatnené. Odporca posúdil problémy s neznámymi osobami, či mali priamu súvislosť s jeho rasou, národnosťou, sociálnou skupinou, či politickým presvedčením. Zvýšené zameranie na Q., ktorí pracujú pre medzinárodné organizácie alebo bezpečnostné sily, humanitárnych pracovníkov a aktivistov za občiansku spoločnosť, vychádza z vnímaného spojenia s centrálnou vládou. Vo väčšine prípadov nejde o politický, ale ekonomický dôvod vstupu do takéhoto zamestnaneckého pomeru, ako v prípade navrhovateľa. Militantné skupiny nemali záujem o navrhovateľovu osobu, o čom svedčí aj to, že ako tlmočník pracoval približne mesiac, keď po telefonátoch ukončil túto činnosť a od vtedy ho nikto nekontaktoval. Odporca vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj stanoviskom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, ktorá zopakovala dôvody navrhovateľa, ktoré majú napĺňať znaky prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho činnosť pre nemecký tím v krajine pôvodu vychádzala z jeho politického prozápadne orientovaného presvedčenia, ani to, že mu toto postavenie bolo príslušníkmi militantných skupín prisudzované. Odporca sa nestotožnil s vyjadrením splnomocnenej zástupkyne a usúdil, že spomínané problémy pramenili zo zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Dodal, že ak by v skutočnosti bol navrhovateľ považovaný príslušníkmi militantných skupín za osobu spolupracujúcu s medzinárodnými vojenskými jednotkami, okrem jedného výstražného listu, čelil by ich praktikám, čo sa taktiež nestalo. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného advokáta, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že navrhovateľ pracoval ako tlmočník pre medzinárodné ozbrojené sily. Domnieval sa, že navrhovateľ jednoznačne vyjadril svoj politický názor tým, že pôsobil ako tlmočník pre medzinárodné sily a že odmietol umiestniť nástražný systém v priestoroch policajnej akadémie. Obával sa prenasledovania neštátnym subjektom - militantnými skupinami, ktoré sa mu vyhrážali zabitím. S poukazom na ustanovenie § 19a ods. 6 zákona o azyle mal splnomocnený zástupca navrhovateľa za to, že neštátne subjekty prisudzovali navrhovateľovi politické črty. Splnomocnený zástupca navrhovateľa považoval za absurdné, aby navrhovateľ musel čakať, kým sa hrozby naplnia, napr. kým príde o svoj život, a preto odišiel do T., a že takéto konanie mu nemôže byť na škodu. Za nezrozumiteľné považoval aj záver odporcu o tom, že militantné skupiny nepovažovali navrhovateľa za osobu spolupracujúcu s medzinárodnými vojenskými silami napriek tomu, že mu tieto skupiny vyčítali, že je neveriaci pre spoluprácu s cudzincami. Prostredníctvom citovaných článkov z dokumentu „Q., Country of origin information (COI) Report“, ktorý vydala agentúra UK Border Agency dňa 08.05.2013 (dostupný na: http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/documents/policyandlaw/coi/afghanistan/report- feb.pdf?view=Binary.), poukázal splnomocnený zástupca navrhovateľa na skutočnosť, že afgánskych tlmočníkov miestni obyvatelia považujú za „infidels“ (ľudia, ktorí nemajú vieru) a preto dostávajú od E. vyhrážky a sú častým cieľom útoku. V opravnom prostriedku mal splnomocnený zástupca navrhovateľa za to, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, keďže navrhovateľ pôsobil ako tlmočník pre medzinárodné spojenecké jednotky v Q., navrhovateľ vyslovil obavu z návratu do krajiny a odporca má vedomosť o tom, že tlmočníci, ktorí spolupracovali s cudzincami, sú v Q. ohrození na živote a preto navrhovateľ spĺňa podmienky pre udelenie azylu. Splnomocnený zástupca navrhovateľa v záverečnej časti opravného prostriedku citoval ustanovenia Smernice Rady č. 2004/83/ES, 2005/85/ES a z rozhodnutia ESĽP Salah Sheek Európsky súd pre ľudské práva. Navrhol rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súčasne navrhol zaviazať odporcu zaplatením trov konania. Odporca svojim podaním zo dňa 15.08.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení, po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a dospel k názoru, že odporca rozhodol vecne správne, pričom vychádzal hlavne z výpovede navrhovateľa a z objektívne zistených skutočností. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Pojednávania, nariadeného na deň 07.10.2014, sa zúčastnil navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu, v neprítomnosti zástupcu odporcu, po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku, ktoré preskúmal krajský súd podľa dispozičnej zásady v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p.. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v Q. pracoval pre nemecké vojská NATO ako tlmočník. Niekoľkokrát sa mu vyhrážali príslušníci E., ktorí nenávidia tlmočníkov a zároveň žiadali od neho spáchanie atentátu, čo neposlúchol. Preto musel odísť z Q., kde bol v ohrození a kde hrozí konflikt a je chaos. Dodal, že by rád žil v Európe na území SR, kde si našiel aj prácu v Nových Zámkoch a mohol by pritom aj študovať. V G. má brata. Nerád by sa vrátil do Q., kde mu hrozí nebezpečenstvo a má strach o svoj život. Na záver dodal, že vojaci NATO si chránia svojich tlmočníkov a tým, ktorí odišli a žiadali o azyl v iných krajinách, akceptujú tieto žiadosti o azyl. Splnomocnený zástupca navrhovateľa po rozvinutí jednotlivých námietok opravného prostriedku k veci uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku s tým, že navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom z roku 1951, keďže navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, a preto mu nebol udelený azyl na území SR. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f/ citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života, či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil podľa ustanovení § 8 a v súvislosti s tým podľa § 2 písm. d/, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu. Navrhovateľ skutočnosť, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, respektíve má dôvodnú obavu, že by k takémuto prenasledovaniu mohlo dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2013 zo dňa 10.12.2013). Krajský súd v danom prípade po preskúmaní administratívneho spisu dospel k rovnakému záveru ako správny orgán, že v prípade navrhovateľa nemožno hovoriť ani o jednom z dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 13.12.2013 obavou o svoj život pred neznámymi ľuďmi, ktorí sa mu mali vyhrážať v súvislosti s jeho prácou tlmočníka a žiadali od neho prepašovať do priestorov policajnej akadémie výbušninu. Do telefónu sa mu vyhrážali, že v prípade nesplnenia ich požiadavky ho zabijú. Taktiež mu vyčítali, že je neveriaci, pretože spolupracuje s cudzincami. Týmto skutočnostiam odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa, aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 62-107 a 127-149 administratívneho spisu odporcu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu. Navrhovateľ nečelil prenasledovaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Tomu nasvedčuje aj jeho samotné tvrdenie, ktoré prezentoval v správnom konaní, že od roku 2010 (okrem spomínaného incidentu) mu nikto fyzicky ani verbálne neublížil. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že po zanechaní svojho zamestnania tlmočníka v apríli 2010 sa zdržiaval ešte jeden mesiac doma a až v mesiaci máj 2010 odišiel do E. v T.. Po návrate do C. v novembri 2013 sa 15 dní zdržiaval vo svojom dome, kým nevycestoval do Európy. Počas týchto období sa mu už viackrát nevyhrážali a ani sa ho nepokúsili kontaktovať. Nie je zanedbateľné ani časové obdobie, ktoré uplynulo od spomínaného konfliktu a podania žiadosti o azyl. Navrhovateľ nežiadal o pomoc štátne orgány ani policajnú akadémiu, kde pracoval. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom krajský súd dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky, ustanovené v § 8 zákona o azyle. Krajský súd preto nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.