Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200898 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, Katastrálny odbor, so sídlom Jarná 2, Rožňava, za účasti: Q. É., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, P. B., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1008-OR zo dňa 04.06.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1008-OR zo 04.06.2014. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 1008-OR zo dňa 04.06.2014 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 147/2014-PTR uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. É. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. B., zapísané na liste vlastníctva č. XX. Ako vyplýva z čl. II. záložnej zmluvy, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705802243 zo dňa 24.09.2012, t. j. na zabezpečenie istiny úveru v sume 300,- Eur a bližšie neoznačeného príslušenstva. Je teda nepochybné, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka - záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým mravom. Odporca ďalej posudzoval Dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 25.09.2012 medzi záložcom ako splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom V. Q., ako splnomocnencom. Túto dohodu posúdil podľa ust. § 22, § 23, § 31 ods. 1 a 4, § 37 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 30 ods. 5 písm. d) a § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a uviedol, že Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom Q. É. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Neplatnosť právneho úkonu vidí aj v skutočnosti, že Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje pochybnosť o osobe splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako to vyplýva z obsahu dohody, má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Neplatnosť právneho úkonu je aj v skutočnosti, že právny úkon je určitý iba vtedy, keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Z obsahu dohody vyplýva, že splnomocnenec má podľa tejto dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Je pritom zrejmé, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až po tom, čo si záložca ako dlžník neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzatvoril za záložcu zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Zároveň z obsahu záložnej zmluvy vyplýva, že sa v danom prípade nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne vyššej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, na čo musí odporca pri povoľovaní vkladu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností prihliadať. Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky na vklad z už vyššie uvedených dôvodov, zamietol odporca v súlade s ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona predmetný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca preskúmavané rozhodnutie zo dňa 04.06.2014 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, na základe čoho vydala nezákonné rozhodnutie. K otázke možného rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 31.07.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastníčka konania Q. É. k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o úvere vo výške 300,- Eur podpisovala tlačivo, na ktorom boli len jej osobné údaje a až dňa 30.7.2014 na Katastrálnom úrade Rožňava po nahliadnutí do spisu zistila, že na tlačive sú doplnené údaje o osobu V. Q., o nehnuteľnosti v jej vlastníctve a razítko ProHelp zo dňa 25.9.2012. Zdôraznila pritom, že ona žiadneho V. Q. nepozná a ani ho nesplnomocnila k Zmluve o zriadení záložného práva na jej nehnuteľnosti. Považuje to za rozporné s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva neplatný právny úkon. Pojednávanie súdu sa konalo dňa 24.10.2014 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to aj napriek včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 29.09.2014 vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Účastníčka konania Q. É. na pojednávaní uviedla, že od navrhovateľa si zobrala pôžičku vo výške 300,- Eur a zatiaľ uhradila iba 40,- Eur, nakoľko nemala finančné prostriedky. Teraz však začala pracovať v Rakúsku a dlh vyrovná. Zmluvu o pôžičke pred podpisom nečítala a nevedela o žiadnom záložnom práve na jej nehnuteľný majetok. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Q. É. Zmluvu o úvere č. 705802243 dňa 24.09.2012, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 300,- Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok a ostatné príslušenstvo. Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 25.09.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Q. É. ako splnomocniteľom a V. Q., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 25.09.2012. Dňa 15.04.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 147/2014-PTR medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 705802243 zo dňa 24.09.2012. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa ust. § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (ust. § 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom Q. É. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby si dlžník Mária Ézsölová vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné si zvoliť zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za takejto situácie občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy konania nevznikli. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.