KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice13. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/35/2014 z 13. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 13. novembra 2014, sp. zn. 9Sp/35/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200902.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200902
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200902.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa Y. Š., bytom B.
XX/F., N., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Moyzesova 18, Košice,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 25/14-KaKE zo dňa 23.06.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu sp. zn. 25/14-KaKE zo dňa 23.06.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím sp. zn. 25/14-KaKE zo dňa 23.06.2014 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej
pomoci.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z. z., § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 38 ods. 2, § 41 ods.
1, § 42 ods. 1, § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že žiadateľ v žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci, doručenej centru dňa 30.12.2013, požiadal o poskytnutie právnej pomoci v exekučnom
konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlavňovou, Exekútorský úrad so sídlom v
Košiciach, Hlavná 115, Košice, pod sp. zn. EX 910/12 o vymoženie úroku z omeškania zo sumy 1
049,30 eur od 29.06.2006 do 23.02.2010 vypočítaného vo výške 307,26 eur a trov súdneho konania
vo výške 410,81 eur, trov právneho zastúpenia vo výške 80,06 eur, súdneho poplatku na vydanie
poverenia vo výške 16,50 eur a trov exekúcie vo výške 424 eur. Poukázal na to, že na preukázanie
skutkového stavu žiadateľ doložil kópiu exekučného príkazu súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej,
Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Hlavná 115, Košice, sp. zn. EX 910/12 zo dňa 06.12.2013 na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banky a zrážkami z jednej tretiny z iných príjmov
na vymoženie úroku z omeškania zo sumy 1 049,30 eur od 29.06.2006 do 23.02.2010 vypočítaného
vo výške 307,26 eur a trov súdneho konania vo výške 410,81 eur, trov právneho zastúpenia vo výške
80,06 eur, súdneho poplatku na vydanie poverenia vo výške 16,50 eur a trov exekúcie vo výške 424
eur, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Co/30/2009 zo dňa 13.10.2008, ktorým sa ukladá povinnému Y. Š. zaplatiť oprávnenému Správa
majetku Košického samosprávneho kraja, s.r.o., pohľadávku 31.611,20 Sk s príslušenstvom; na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.05.2012 na vymoženie trov súdneho konania
s príslušenstvom, na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802083979 vydaného Okresným
súdom Košice I dňa 27.05.2012, na základe príkazu na začatie exekúcie sp. zn. EX 910/12 zo dňa



14.08.2012. Ďalej uviedol, že žiadateľ taktiež doložil kópiu uznesenia Okresného súdu Košice I č. k.
37Er/1441/2009-46 zo dňa 01.03.2012, ktorým súd zastavil exekúciu vedenú v prospech oprávneného
Správa majetku Košického samosprávneho kraja, s.r.o., proti povinnému Y. Š. na vymoženie 1 049,30
eur s prísl. a trov exekúcie, pred súdnym exekútorom JUDr. Mária Hlavňová, Exekútorský úrad
Košice, Hlavná 115. Súd citovaným rozhodnutím zastavil exekúciu v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného
poriadku, pretože rozhodnutie súdu, ktorým sa námietkam povinného proti exekúcii vyhovelo, sa stalo
právoplatným. Dňa 28.12.2009 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii, ktorým Okresný
súd Košice I uznesením č. k. 37Er/1441/2009-42 zo dňa 17.02.2010 vyhovel, pričom predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.03.2010.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že žiadateľ taktiež doložil kópiu
uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 37Er/1441/2009-42 zo dňa 17.02.2010, ktorým súd vyhovel
námietkam povinného Y. Š., proti exekúcii vedenej v prospech oprávneného Správa majetku Košického
samosprávneho kraja, s.r.o., o vymoženie 1 049,30 eur s prísl., pred súdnou exekútorkou JUDr. Máriou
Hlavňovou, pod sp. zn. EX 758/09. Poukázal na to, že súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii,
nakoľko bolo zistené, že v čase podania návrhu na výkon exekúcie exekučný titul - rozsudok krajského
súdu nebol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že jeho doručenie nebolo v
súlade s § 47 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 24 Občianskeho súdneho
poriadku. Exekučný titul mal byť správne doručený odporcovi (povinnému) a nie právnemu zástupcovi
odporcu, ktorým ho už v čase doručovania exekučného titulu nezastupoval.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej poukázal na to, že žiadateľ vo svojom písomnom
vyjadrení uviedol, že dňa 22.02.2010 uhradil exekútorke istinu vo výške 1 049,30 eur a dlžné úroky
predstavovali sumu 306,80 eur. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 37Er/1441/2009-42 zo dňa
17.02.2010 súd vyhovel jeho námietkam proti exekúcii vedenej exekútorkou JUDr. Hlavňovou a následne
bola exekúcia uznesením súdu zastavená. Žiadateľ teda nerozumie, prečo sa znovu vedie exekúcia,
keď bola zastavená a prečo bol teda povinný uhradiť istinu 1 049 eur oprávnenému. Žiadateľ taktiež
tvrdil, že v predmetnej právnej veci už došlo k premlčaniu vymáhaného nároku, keď uviedol: „V rozpore s
uvedeným skutkovým stavom veci došlo v premlčanej lehote zo strany - Správa majetku KSK k podaniu
nového a mal za to neoprávneného návrhu na vykonanie exekúcie č. EX 970/12 zo dňa 27.05.2012 na
vymoženie už iba zostávajúceho príslušenstva pohľadávky...“. Taktiež namietal, že došlo k porušeniu
dohody, že nedôjde k zmene výšky dlžných úrokov vo výške 306,80 eur, nakoľko k istine, ktorú riadne a
včas uhradil, bol nesprávne pripočítaný ročný úrok z omeškania od 29.06.2006 do 23.02.2010 vo výške
307,26 eur.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval listiny, ktoré žiadateľ doložil centru a uviedol,
že na základe skutočností uvedených žiadateľom a ním doložených listín a na základe nahliadnutia do
príslušného súdneho spisu má centrum za preukázané, že na majetok žiadateľa je vedená exekúcia
na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/30/2009-173, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2011. Citovaný exekučný titul - rozsudok bol v minulosti nesprávne
doručovaný v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Poukázal na to, že následne po zistení tejto
vady sa súd pokúšal opakovane doručovať rozsudok priamo žiadateľovi a keďže zásielky adresované
žiadateľovi sa súdu opakovane vracali ako nedoručené, súd ustanovil v konaní žiadateľovi opatrovníka
z dôvodu neznámeho miesta pobytu žiadateľa. Opatrovník žiadateľa prevzal za žiadateľa predmetný
rozsudok dňa 08.08.2011.

Odporca ďalej poukázal na to, že na základe citovaného exekučného titulu došlo v minulosti k začatiu
exekúcie na majetok žiadateľa, avšak z dôvodu vady tohto exekučného titulu súd vyhovel námietkam
žiadateľa a predmetná exekúcia v prospech oprávneného Správa majetku Košického samosprávneho
kraja, s.r.o., o vymoženie 1 049,30 eur s prísl., pred súdnou exekútorkou JUDr. Hlavňovou, bola
zastavená. Konštatoval, že dňa 22.02.2010 žiadateľ uhradil súdnej exekútorke istinu vo výške 1 049,30 a
alikvotné trovy exekútora vo výške 249,73 eur, pričom podľa potvrdenia súdnej exekútorky predstavovali
po uhradení istiny zostávajúce úroky sumu vo výške 306,80 eur.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že následne potom, ako súd odstránil
vady predmetného exekučného titulu, podal oprávnený nový návrh na vykonanie exekúcie č. EX 910/12
zo dňa 27.05.2012 na vymoženie už iba zostávajúceho príslušenstva pohľadávky, na základe čoho bolo
Okresným súdom Košice I vydané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 27.06.2012. Dňa 14.08.2012



vydala súdna exekútorka príkaz na začatie exekúcie a dňa 06.12.2013 vydala exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
zrážkami z iných príjmov. Uviedol, že exekúcia je v súčasnosti vedená na majetok žiadateľa už iba na
vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov prebiehajúceho exekučného konania, pričom žiadateľ centru
ani neuviedol, ani neoznačil žiadne dôkazy, že by uhradil tento zvyšok, resp. príslušenstvo pohľadávky
pred začatím exekúcie. Skutočnosť, že exekučné konanie bolo v minulosti zastavené z dôvodu, že
rozsudok nebol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie je dôvodom na zastavenie
exekučného konania č. k. EX 910/12, vedeného už na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v
spojení s predmetnými listinami má centrum za preukázané, že v prípade žiadateľa vo veci zastavenia
exekúcie sp. zn. EX 910/12 nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená druhá
podmienka pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Odporca ďalej poukázal na to, že centrum za zaoberalo námietkou žiadateľa uvedenou v liste zo
dňa 08.05.2014: „Okrem toho, čo sa týka uvedeného potvrdenia, neboli dodržané pravidlá s tým,
že vymáhané úroky vo výške 306,80 eur sa nebudú vzhľadom na zaplatenie istiny meniť.“ Odporca
uviedol, že v potvrdení zo dňa 22.02.2010 k sp. zn. EX 758/09 uviedla súdna exekútorka, že vymáhané
úroky predstavujú sumu 306,80 eur, a že vzhľadom na zaplatenie istiny sa ich výške nebude meniť. V
exekučnom príkaze EX 910/12 zo dňa 06.12.2013 sú úroky z omeškania vyčíslené na sumu 307,26
eur, čo je o 0,46 eur viac ako boli vyčíslené v potvrdení zo dňa 22.02.2010. Na základe uvedeného
malo centrum za to, že v prípade úroku z omeškania je spornou suma 0,46 eur. Odporca v tomto
smere poukázal na ustanovenie § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z.,
podľa ktorého má žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu
minimálnej mzdy (t.j. v súčasnosti 352 eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť
v peniazoch. Konštatoval, že vo veci zastavenie exekúcie v časti sporného príslušenstva vo výške 0,46
eur z dôvodu možného nesprávneho vyčíslenia úroku z omeškania nie je splnená podmienka hodnoty
sporu.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporcu. Uviedol, že s rozhodnutím odporcu nesúhlasí, nakoľko má za to, že nemá
žiadne právne opodstatnenie, čo odôvodnil tým, že pokiaľ ide o fakt, že príslušný súd vyhovel jeho
námietke voči exekúcii, ktorú zrušil, v rozpore s tým úroky z omeškania sa vzťahujú na obdobie od
29.06.2006 do 23.02.2010, čo nie je v právnom poriadku, nakoľko tieto pohľadávky neboli predmetom
sporu ako to vyplýva z potvrdenia zo dňa 22.02.2010 vydaného súdnou exekútorkou JUDr. Máriou
Hlavňovou. Uviedol, že naopak z kontextu tohto potvrdenia boli vytrhnuté údaje o neuhradených úrokoch
z omeškania za obdobie od 29.06.2006 do 23.02.2010.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2014 poukázal na dôvody, ktoré sú už obsahom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ďalej uviedol, že zákon č. 327/2005 Z. z. neumožňuje na
základe svojich ustanovení Centru právnej pomoci priznať nárok na právnu pomoc pri nesplnení čo
i len jednej z podmienok navrhovateľom, a preto považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné
a napadnuté rozhodnutie za správne. V písomnom vyjadrení odporca poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, a to rozsudky sp. zn. 6Sžo/36/2011, sp. zn. 5Sžo/56/2013,
sp. zn. 8Sžo/59/2012.

Navrhovateľ vo svojej písomnej odpovedi na vyjadrenie odporcu k odvolaniu uviedol, že s vyjadrením
odporcu nesúhlasí, nakoľko v ňom uvedené údaje považuje za neúplné a neobjektívne, aj pokiaľ ide
o ich tvrdenie o tom, že na úroky z omeškania za obdobie od 29.06.2006 do 23.02.2010 sa vzťahuje
návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby. Odôvodnil to tým, že tieto
pohľadávky neboli predmetom sporu, ako to potvrdzuje aj príslušný rozsudok Okresného súdu Košice I
sp. zn. 38C/71/2006-146 zo dňa 13.10.2008. Poukázal na to, že úroky z omeškania v tomto prípade sa
vzťahujú na obdobie dňom od 29.06.2006 a nie na obdobie dňom od 13.10.2008 súbežne s vynesením
rozsudku Okresného súdu Košice I. Mal za to, že v rozpore s uvedeným skutkovým stavom veci
exekučný príkaz sp. zn. EX 910/12 zrejme nemá žiadne právne opodstatnenie, okrem iného aj vzhľadom
k tomu, že príslušný súd vyhovel jeho námietke voči exekúcii, ktorú aj zrušil na základe uznesenia sp. zn.
37Er/1441/2009-46 zo dňa 01.03.2012. Ďalej uviedol, že situáciu komplikuje ten fakt, že pod vplyvom



dezinformácie zo strany súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej uhradil fiktívny dlh týkajúci sa istiny vo
výške 1 049,30 eur a alikvotné trovy exekútora vo výške 249,73 eur, v ktorom prípade došlo k sfalšovaniu
verejnej listiny, čo odôvodňoval tým, že v uvedenom období nebol dlžníkom vo vzťahu k oprávnenému
Správe majetku KSK. Uviedol, že paradox je v tom, že Správa zdravotníckych zariadení KSK neuzavrela
zmluvu o podnájme nebytového priestoru s ním, ale naopak s jeho potencionálnym zamestnávateľom
V. Z., ktorú nedodržala.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení
sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa
14.07.2014 nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 14.11.2014 odporca nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil
a nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd v súlade s § 250g ods. 2
aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti zástupcu odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu uviedol, že zotrváva na podanom opravnom prostriedku, ako aj
dôvodoch, ktoré uviedol v písomnom stanovisku zo dňa 11.11.2014. Poukázal na to, že pokiaľ ide o
vymáhanú pohľadávku v exekučnom konaní, on nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so Správou majetku
Košického samosprávneho kraja, a preto pohľadávka, ktorá bola priznaná aj rozsudkom Okresného súdu
Košice I je podľa jeho názoru neoprávnená. Vyslovil názor, že odporca je vo veci zaujatý, nakoľko podal
na neho na Ministerstve spravodlivosti sťažnosť, na ktorú doposiaľ nedostal odpoveď. Ďalej poukázal
na to, že všetky kauzy, ktoré mal za posledných pätnásť rokov, neboli odporcom objektívne vyšetrené.
K rozhodnutiu odporcu, ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci uviedol, že
odporcom neboli zohľadnené všetky jeho listinné dôkazy, ktoré boli predložené, a ktoré sa nachádzajú
aj v administratívnom spise, avšak nevedel uviesť, o ktoré dôkazy išlo. Nezohľadnenie týchto dôkazov
podľa jeho názoru spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorú navrhovateľ doručil odporcovi dňa 30.12.2013 vyplýva,
že v časti B2 Opis okolností sporu, navrhovateľ uviedol, že mu bol doručený exekučný príkaz sp. zn.
EX 910/12, pričom ide o ten spor, ktorého istinu uhradil a voči exekúcii podal námietky, ktorým bolo
vyhovené a exekúcia bola zastavená. Uviedol, že nerozumie, že prečo sa znova vedie exekúcia v tej
istej veci, a preto žiadal zastaviť exekúciu sp. zn. EX 910/12.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
38C/71/2006 zo dňa 13.10.2008 bol žalovaný Y. Š. povinný zaplatiť žalobcovi Správe majetku Košického
samosprávneho kraja, spol. s.r.o., Košice, istinu 31.611,20 Sk spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 29.06.2006 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 16.04.2005 do 28.06.2006 zamietol. Žalovaného
zaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10.322,- Sk na účet právneho zástupcu JUDr.
Ladislava Nižníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.
5Co/30/2009 zo dňa 23.03.2009 v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č. k. 38C/71/2006 z 13.10.2008 potvrdil rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 68,18 eur na účet JUDr.
Ladislava Nižníka do troch dní.

V administratívnom spise odporcu sa nachádza uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn.
37Er/1441/2009 zo dňa 17.02.2010, ktorým Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie
oprávneného: Správa majetku Košického samosprávneho kraja, spol. s.r.o., Košice, proti povinnému:
Y. Š., v konaní o vymoženie 1 049,30 eur s prísl., vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr.
Máriou Hlavňovou, námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Z odôvodnenia citovaného uznesenia
Okresného súdu Košice I vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ako jeden z exekučných
titulov v tomto konaní, Krajský súd v Košiciach doručil dňa 08.04.2009 právnemu zástupcovi povinného
JUDr. Pavlovi Kissovi, pričom právny zástupca povinného ešte dňa 14.01.2009 oznámil súdu, že
odporcu (v exekučnom konaní povinného) už nezastupuje, a preto žiada, aby všetky písomnosti boli
doručované priamo odporcovi. Okresný súd Košice I v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že
doručenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach 5Co/30/2009-173 zo dňa 23.03.2009 nebolo v súlade



s ustanovením § 47 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a v súlade
s ustanovením § 24 citovaného zákona.

V závere odôvodnenia uznesenia súd konštatoval, že nakoľko v čase podania návrhu na výkon
exekúcie, rozhodnutia vyššie citovaný exekučný titul - rozsudok krajského súdu nebol právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, súd vyhovel námietke povinného. Konštatoval, že podľa ustanovenia
§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo námietkam právoplatné, súd
exekúciu zastaví.

Okresný súd Košice I následne uznesením sp. zn. 37Er/1441/2009 zo dňa 01.03.2012 exekúciu zastavil.

V administratívnom spise odporcu sa ďalej nachádza potvrdenie Exekútorského úradu Košice JUDr.
Mária Hlavňová, súdna exekútorka, so sídlom Pribinova 8, Košice, zo dňa 22.02.2010, z ktorého vyplýva,
že vymáhané úroky k dnešnému dňu predstavujú sumu 306,80 eur a vzhľadom na zaplatenie istiny, sa
ich výška nebude meniť.

V administratívnom spise odporcu sa taktiež nachádzajú exekučné príkazy sp. zn. EX 910/2012 zo
dňa 06.12.2013 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ako aj na vykonanie
exekúcie zrážkami z iných príjmov. Z uvedených exekučných príkazov vyplýva, že voči povinnému Y. Š.
je v exekučnom konaní vymáhaný 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 049,30 eur od 29.06.2006
do 23.02.2010, vypočítaný vo výške 307,26 eur, trovy súdneho konania 410,81 eur, trovy právneho
zastúpenia 80,06 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur a trovy exekúcie vo výške 424 eur.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ
schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.



Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto
zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.
z.). Nie je preto jeho úlohou automaticky prideľovať advokátov, ako sa domnieva navrhovateľ. Centrum
právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú žiadosť žiadateľa a vyhodnocuje
ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, osobitne podmienok podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre posudzovanie splnenia ním
ustanovených požiadaviek (§ 6a až § 8).

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,
čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo
je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa
§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom
konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo
z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1
v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky
pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.
Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k
preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k
zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl.
správneho poriadku, na ktoré použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z..

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pôvodná exekúcia vedená u súdnej exekútorky JUDr.
Márie Hlavňovej pod sp. zn. EX 758/09 bola zastavená z dôvodu, že námietkam povinného proti
exekúcii bolo uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 37Er/1441/2009 zo dňa 17.02.2010
vyhovené. Dôvodom vyhovenia námietkam povinného bola však tá skutočnosť, že rozsudok Krajského
súdu v Košiciach nebol doručovaný v súlade s ustanovením § 47 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Následne rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol doručený opatrovníkovi navrhovateľa
dňa 08.08.2011, kedy nadobudol právoplatnosť, v dôsledku čoho sa citovaný rozsudok stal v súlade s
ustanovením § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom.

Následne ako boli odstránené vady predmetného exekučného titulu, podal oprávnený nový návrh na
vykonanie exekúcie č. k. EX 910/12 zo dňa 27.05.2012 na vymoženie zostávajúceho príslušenstva
pohľadávky, na základe čoho bolo Okresným súdom Košice I vydané poverenie na vykonanie exekúcie
zo dňa 27.06.2012 a dňa 06.12.2013 vydala súdna exekútorka exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke a na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov.

Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 27.05.2012, pričom rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/30/2009 sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 08.08.2011, z
uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný v desaťročnej lehote
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, a preto je námietka navrhovateľa týkajúca sa premlčania nároku
oprávneného neopodstatnená. Navrhovateľom namietaná skutočnosť, že exekučné konanie bolo v
minulosti zastavené z dôvodu, že rozsudok nebol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
nemôže byť dôvodom na zastavenie exekučného konania č. k. EX 910/2012, ktoré je vedené už
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s ustanovením § 41 ods. 1



Exekučného poriadku. Exekúcia je v súčasnosti vedená na majetok povinného už iba na vymoženie
príslušenstva pohľadávky a trov prebiehajúceho exekučného konania.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že podľa potvrdenia súdnej exekútorky zo dňa 22.02.2010 vymáhané
úroky prestavujú sumu 306,80 eur a vzhľadom na zaplatenie istiny sa ich výška nebude meniť, k tomu
súd uvádza, že z uvedeného potvrdenia nemožno vyvodiť, že tieto úroky neboli predmetom súdneho
konania, ako to uvádza navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku. Vady v doručovaní rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/30/2009 zo dňa 23.03.2009 ako exekučného titulu boli postupom
súdu odstránené a rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným aj v časti úrokov z omeškania vo
výške 8 % z dlžnej sumy od 29.06.2006 do zaplatenia, t.j. do dňa 22.02.2010. Z uvedeného dôvodu je
irelevantná námietka navrhovateľa, že úroky z omeškania už nemôžu byť znovu vymáhané v exekučnom
konaní.

Keďže exekučné konanie v predmetnej veci vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Márii Hlavňovej pod sp.
zn. EX 910/2012 prebieha na základe podaného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
27.05.2012, ktorý bol podaný v súlade s § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, a to na základe vykonateľného
exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.03.2009 č. k. 5Co/30/2009 a
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.10.2008 č. k. 38C/71/2006, ktoré sú exekučným titulom
podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, dospel súd k záveru, že odporca v danom prípade správne
posúdil, že v prípade navrhovateľa vo veci zastavenia exekúcie sp. zn. EX 910/12, nie je možné vylúčiť
zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi
nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje